- nad dnešnou témou sa zamyslela Dáška
- dnes nebudeme mať klasické slovo, aby sme to stihli... (= poskladať Pohľady + ísť do Malachova)
- dnes nebudeme mať klasické slovo, aby sme to stihli... (= poskladať Pohľady + ísť do Malachova)
- Odpovedal Ján: Človek si nemôže nič vziať, ak nie mu je dané z neba. (Jn 3, 27)
- Závisť je jedovatá bylina. Je to zlá baktéria, ktorá rozrušuje spoločenstvo a môže ho aj rozvrátiť. Je to múčnatka, pod ktorou sa kazí všetko, čo bolo v človeku ešte dobré. Kto sa dá ovládnuť závisťou, je na ceste úpadku, lebo Boh závistlivcovi nemôže nič dať. Skôr mu vezme aj to, čo ešte mal. Taký človek sa predovšetkým pripravuje o pravdu, nemôže spravodlivo a nestranne posudzovať veci. Je podozrievavý a všetko vidí v porušenej optike. V domnelom sokovi, súperovi tuší stále čosi zlé. Závisť má naozaj pustošivé účinky na všetky strany. Výborný liek na túto chorobu je Jánovo slovo: „Človek si nemôže nič vziať, ak nie mu je dané z neba.“ Je to slovo mimoriadne hlboké a jeho význam je ďalekosiahly. Pri správe o tom, že Ježiš krstil a každý prichádzal k Nemu, Ján nedával priestor závisti, ale reagoval uvedenými slovami. Sú dve možné hľadiská: Buď si človek vezme všetko sám, alebo si to, ako prosebník, dá darovať zhora. Pretože závisť má korene v sebeckej žiadosti, zákonite sa pridržiava tých, čo chcú všetko strhnúť pre seba. Úbohí ľudia, nikdy neprídu k želanému cieľu. Všetko je iné, keď vzhliadam nahor. Vtedy sa závisť nemôže presadiť. Ale keď sa dívam vôkol seba, môže sa vlúdiť do duše. Ak sa však dívam na Darcu všetkých dobrých darov, potom viem, že to so mnou myslí dobre, aj keď mi to alebo ono odoprie. Iste by mi uškodilo, keby som si podržal to, čo patrí inému. Každý dostáva toľko, koľko môže uniesť (Mt 25, 15). Všetko, v čom za inými zaostávam, mi musí slúžiť na dobré. Je to škola pokory. S darom rastie i zodpovednosť. Komu je veľa dané, od toho bude aj veľa požadované. Preto nezáviď tomu, kto má viac! Bude mať ťažší údel v deň súdu. Okrem toho, aj ten najmenší dar, ktorý ti bol zverený, sa môže rozhojniť, ak si s ním verne nakladal. Nebuď roztrpčený a nezahrabávaj jednu hrivnu, ktorá ti bola zverená. Stratil by si všetko. Používaj verne, čo ti bolo dané, a bude ti dané viac, až príde Bohom určený čas. Aké je to nádherné, keď človek berie všetko zhora a nechá si zhora dávať! Miesto temnej závisti nastupuje obživujúca vďačnosť. Človek potom vidí dar aj vo veciach, ktoré sú nepríjemné. Spasiteľ patrí celý tým, čo po Ňom zo srdca túžia.
- Kia – Aká je to kniha?
- V Božej dielni – Úvahy na každý deň – sú to úvahy z Božej dielne, sú tam pekné myšlienky...
- Napadlo vám niečo pritom, keď sme to čítali? Páčilo sa vám to?
- Zuzka – bolo to pekné...
- Maťo – nie je to len o tom niečo si prečítať + ísť ďalej...
- Zuzka – určite...
- Maťo – Všetci ste už s tým vysporiadaní? – je to klasická závisť – on vie viac, je šikovnejší, múdrejší, vie niečo lepšie..., je to v nás tak skryté, bude to v nás do konca života, nikdy sa nestane, žeby všetci ľudia chceli, aby druhý sa mal dobre, ľudia vždy budú chcieť viac, ako majú druhí...
- Zuzka – mám strašný problém so závisťou s mojím bratom..., zopár vecí sa nabalilo..., keď mám nejaký problém, tak mu vyhadzujem na oči, čo dostal..., napr. dostal 4-5 vecí, boli to také drahšie veci..., krstní mu to dovolili..., ale keď chcem niečo ja, tak mi to nedovolia..., keď si zúfalý, tak vytiahneš aj to..., krstní to odôvodnili tým, že som nezodpovedná...
- Maťo – Máte problém v službe s niečím podobným?
- Zuzka – no jasné, že aj s tým...
- Gabo – Aký máš problém? Dakto spieva lepšie než ty?
- Zuzka – napr. že sa nepočujem spievať a potom počujem spievať iba Kiu a Maťa..., alebo že ten to robí lepšie ako ja...
- Gabo – Čo budeš robiť potom, keď prídeš do zamestnania + bude tam niekto zarábať viac?!
- Je tu niekto, kto nezávidí?
- všetci ticho
- Kia – raz sa mi stalo..., neviem, či to bola závisť, posúďte vy..., bolo to neskutočné..., niektoré veci sú skryté v nás, Boh ma dostáva do situácií, v ktorých ma absolútne poníži, niektoré veci z môjho charakteru akoby mi unikali..., stalo sa mi, že Miška, moja spolužiačka, začala chodiť najprv na biblickú, bola som Bohu veľmi vďačná za ňu, zostala aj na gitaru + Maťo sa jej spýtal, či by nechcela prísť aj na dorast, potom som prišla domov + predstavila som si to, uvedomila som si, že sa modlím za svoje spolužiačky, ale neviem si predstaviť, žeby mali chodiť na dorast, žeby neboli moje, ale boli by naše, vás aj spolužiačky mám rada, ale bola som spokojná tu, kde som mala svoje zátišie, a tam s nimi, kde som mala tiež zátišie, uvedomila som si, že sa za to modlím, ale nakoniec som to nechcela, nechcela som, aby prišli, je to také ľudské..., teraz mi to príde také absurdné..., Boh mi to odkryl..., strašne som si to privlastňovala, bola to taká nesplnená závisť, žiarlila som na niečo, čo ešte nebolo...
- Zuzkina reakcia – nechcela si, aby sme boli my, ale aby dve – my + ony...
- je to aj o tom, žeby si sa im musela venovať...
- Kia – keď niekto príde, je to Božia milosť, bola som Bohu vďačná, že sa dá s tým bojovať, treba sa na to pozerať duchovnými očami, nie telesnými..., nepozerajte na to, čo by sme my stratili, ale na to, čo by oni získali...
- Maťova reakcia – včera o tom vravel farky na biblickej – ľudia sa pozerajú na to, čo získajú, keď prídu do spoločenstva, nepozerajú sa na to, čo by mali Bohu vrátiť (dlh lásky), mali by sme riešiť veci s rodinou, aby sme mohli duchovne zrieť, túto diagnózu nazývam kresťanská schizofrénia = vedieš dvojaký život, nechceš to spojiť, je ti dobre tu, je ti dobre tam, je to v tom mať 2 svety, ktoré sú tvorené istým okruhom ľudí, v ktorých nejako fungujeme...
- keď niekto taký príde sem, zmení sa ti situácia, už to nebude také ako predtým...
- Maťo – zastrečkovala si...
- ...už je to také, že sa musíš deliť...
- Kia – pochopili ste to rovnako..., nechcela som to spojiť, lebo by sa stalo, čo hovoríte, potom mi to bolo strašne ľúto, veď aký zmysel by to malo, keby nebolo naším cieľom priviesť ľudí k Bohu?! – uvedomila som si, že to bola slama, ani neviem, z akých dôvodov som to robila, v priebehu jednej noci sa to zmenilo + už som vedela, k čomu ich chcem priviesť...
- Maťo – Poznám taký zaujímavý výraz = vesmírne prdy, viete, čo to znamená?
- Gabo – Talk to hand?
- Maťo – nie, veľké reči....chcem mamu, chcem otca zevanjelizovať, ale keby sa to malo stať, zazmätkujem, ľudia sa tvária, akí sú zbožní, sú to fakt ťažké veci, viac sa treba modliť, ako nad tým rozmýšľať, treba vykročiť + neriešiť
- potom sme sa teda pustili do skladania Pohľadov + potom niektorí z nás išli aj do Malachova, kde sme čo-to porobili + opiekli sme si aj párky a špekačky...
- Závisť je jedovatá bylina. Je to zlá baktéria, ktorá rozrušuje spoločenstvo a môže ho aj rozvrátiť. Je to múčnatka, pod ktorou sa kazí všetko, čo bolo v človeku ešte dobré. Kto sa dá ovládnuť závisťou, je na ceste úpadku, lebo Boh závistlivcovi nemôže nič dať. Skôr mu vezme aj to, čo ešte mal. Taký človek sa predovšetkým pripravuje o pravdu, nemôže spravodlivo a nestranne posudzovať veci. Je podozrievavý a všetko vidí v porušenej optike. V domnelom sokovi, súperovi tuší stále čosi zlé. Závisť má naozaj pustošivé účinky na všetky strany. Výborný liek na túto chorobu je Jánovo slovo: „Človek si nemôže nič vziať, ak nie mu je dané z neba.“ Je to slovo mimoriadne hlboké a jeho význam je ďalekosiahly. Pri správe o tom, že Ježiš krstil a každý prichádzal k Nemu, Ján nedával priestor závisti, ale reagoval uvedenými slovami. Sú dve možné hľadiská: Buď si človek vezme všetko sám, alebo si to, ako prosebník, dá darovať zhora. Pretože závisť má korene v sebeckej žiadosti, zákonite sa pridržiava tých, čo chcú všetko strhnúť pre seba. Úbohí ľudia, nikdy neprídu k želanému cieľu. Všetko je iné, keď vzhliadam nahor. Vtedy sa závisť nemôže presadiť. Ale keď sa dívam vôkol seba, môže sa vlúdiť do duše. Ak sa však dívam na Darcu všetkých dobrých darov, potom viem, že to so mnou myslí dobre, aj keď mi to alebo ono odoprie. Iste by mi uškodilo, keby som si podržal to, čo patrí inému. Každý dostáva toľko, koľko môže uniesť (Mt 25, 15). Všetko, v čom za inými zaostávam, mi musí slúžiť na dobré. Je to škola pokory. S darom rastie i zodpovednosť. Komu je veľa dané, od toho bude aj veľa požadované. Preto nezáviď tomu, kto má viac! Bude mať ťažší údel v deň súdu. Okrem toho, aj ten najmenší dar, ktorý ti bol zverený, sa môže rozhojniť, ak si s ním verne nakladal. Nebuď roztrpčený a nezahrabávaj jednu hrivnu, ktorá ti bola zverená. Stratil by si všetko. Používaj verne, čo ti bolo dané, a bude ti dané viac, až príde Bohom určený čas. Aké je to nádherné, keď človek berie všetko zhora a nechá si zhora dávať! Miesto temnej závisti nastupuje obživujúca vďačnosť. Človek potom vidí dar aj vo veciach, ktoré sú nepríjemné. Spasiteľ patrí celý tým, čo po Ňom zo srdca túžia.
- Kia – Aká je to kniha?
- V Božej dielni – Úvahy na každý deň – sú to úvahy z Božej dielne, sú tam pekné myšlienky...
- Napadlo vám niečo pritom, keď sme to čítali? Páčilo sa vám to?
- Zuzka – bolo to pekné...
- Maťo – nie je to len o tom niečo si prečítať + ísť ďalej...
- Zuzka – určite...
- Maťo – Všetci ste už s tým vysporiadaní? – je to klasická závisť – on vie viac, je šikovnejší, múdrejší, vie niečo lepšie..., je to v nás tak skryté, bude to v nás do konca života, nikdy sa nestane, žeby všetci ľudia chceli, aby druhý sa mal dobre, ľudia vždy budú chcieť viac, ako majú druhí...
- Zuzka – mám strašný problém so závisťou s mojím bratom..., zopár vecí sa nabalilo..., keď mám nejaký problém, tak mu vyhadzujem na oči, čo dostal..., napr. dostal 4-5 vecí, boli to také drahšie veci..., krstní mu to dovolili..., ale keď chcem niečo ja, tak mi to nedovolia..., keď si zúfalý, tak vytiahneš aj to..., krstní to odôvodnili tým, že som nezodpovedná...
- Maťo – Máte problém v službe s niečím podobným?
- Zuzka – no jasné, že aj s tým...
- Gabo – Aký máš problém? Dakto spieva lepšie než ty?
- Zuzka – napr. že sa nepočujem spievať a potom počujem spievať iba Kiu a Maťa..., alebo že ten to robí lepšie ako ja...
- Gabo – Čo budeš robiť potom, keď prídeš do zamestnania + bude tam niekto zarábať viac?!
- Je tu niekto, kto nezávidí?
- všetci ticho
- Kia – raz sa mi stalo..., neviem, či to bola závisť, posúďte vy..., bolo to neskutočné..., niektoré veci sú skryté v nás, Boh ma dostáva do situácií, v ktorých ma absolútne poníži, niektoré veci z môjho charakteru akoby mi unikali..., stalo sa mi, že Miška, moja spolužiačka, začala chodiť najprv na biblickú, bola som Bohu veľmi vďačná za ňu, zostala aj na gitaru + Maťo sa jej spýtal, či by nechcela prísť aj na dorast, potom som prišla domov + predstavila som si to, uvedomila som si, že sa modlím za svoje spolužiačky, ale neviem si predstaviť, žeby mali chodiť na dorast, žeby neboli moje, ale boli by naše, vás aj spolužiačky mám rada, ale bola som spokojná tu, kde som mala svoje zátišie, a tam s nimi, kde som mala tiež zátišie, uvedomila som si, že sa za to modlím, ale nakoniec som to nechcela, nechcela som, aby prišli, je to také ľudské..., teraz mi to príde také absurdné..., Boh mi to odkryl..., strašne som si to privlastňovala, bola to taká nesplnená závisť, žiarlila som na niečo, čo ešte nebolo...
- Zuzkina reakcia – nechcela si, aby sme boli my, ale aby dve – my + ony...
- je to aj o tom, žeby si sa im musela venovať...
- Kia – keď niekto príde, je to Božia milosť, bola som Bohu vďačná, že sa dá s tým bojovať, treba sa na to pozerať duchovnými očami, nie telesnými..., nepozerajte na to, čo by sme my stratili, ale na to, čo by oni získali...
- Maťova reakcia – včera o tom vravel farky na biblickej – ľudia sa pozerajú na to, čo získajú, keď prídu do spoločenstva, nepozerajú sa na to, čo by mali Bohu vrátiť (dlh lásky), mali by sme riešiť veci s rodinou, aby sme mohli duchovne zrieť, túto diagnózu nazývam kresťanská schizofrénia = vedieš dvojaký život, nechceš to spojiť, je ti dobre tu, je ti dobre tam, je to v tom mať 2 svety, ktoré sú tvorené istým okruhom ľudí, v ktorých nejako fungujeme...
- keď niekto taký príde sem, zmení sa ti situácia, už to nebude také ako predtým...
- Maťo – zastrečkovala si...
- ...už je to také, že sa musíš deliť...
- Kia – pochopili ste to rovnako..., nechcela som to spojiť, lebo by sa stalo, čo hovoríte, potom mi to bolo strašne ľúto, veď aký zmysel by to malo, keby nebolo naším cieľom priviesť ľudí k Bohu?! – uvedomila som si, že to bola slama, ani neviem, z akých dôvodov som to robila, v priebehu jednej noci sa to zmenilo + už som vedela, k čomu ich chcem priviesť...
- Maťo – Poznám taký zaujímavý výraz = vesmírne prdy, viete, čo to znamená?
- Gabo – Talk to hand?
- Maťo – nie, veľké reči....chcem mamu, chcem otca zevanjelizovať, ale keby sa to malo stať, zazmätkujem, ľudia sa tvária, akí sú zbožní, sú to fakt ťažké veci, viac sa treba modliť, ako nad tým rozmýšľať, treba vykročiť + neriešiť
- potom sme sa teda pustili do skladania Pohľadov + potom niektorí z nás išli aj do Malachova, kde sme čo-to porobili + opiekli sme si aj párky a špekačky...
