Božia výzbroj
-Na začiatku sme sa rozdelili do 3 skupín. Jedna skupina sa zatiaľ niekde zašila, ostatné dve boli v dvoch rôznych častiach fary. Jedna mala za úlohu opísať tej druhej prostredníctvo ICQ predmety rozmiestnené na políčkach v tvare štvorca v určitých vzdialenostiach, úlohou druhej skupiny bolo správne zaznamenať ich polohu.
Potom sa to isté opakovalo ajso skupinou, ktorá zatiaľ oddychovala. Výsledky sa porovnali a bolo zrejmé, že druhýkrát to bolo rýchlejšie, presnejšie a že boli povedané podstatné veci, resp. tréningom sa zdokonalili, a to isté by sme mali praktizovať nielen s Bibliou, ale aj so svedectvom.
- kedy a komu by sme mali svedčiť o Bohu – kedy – vždy, nečakať ako pohania na vhodnú chvíľu; komu – všetkým, ale hlavne neveriacim, aby uverili a veriacim, aby sme sa s nimi podelili o radosť, aby sme im posilnili vieru, aj keď majú ťažké obdobie
- Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. (Mt l0, 32-33)
- svedectvo je ako zrkadlo tvojho života
- Pr. zo života – naši vedúci boli na obede počas obedňajšej prestávky, bol tam aj ich šéf, ktorý im tvrdil, že všetko v živote je strata času, vtedy mali perfektnú príležitosť svedčiť mu o Bohu, že stratou času nie je práca pre Boha, lebo takto pracujeme na svojom večnom živote, ale žiaľ, obaja čakali, kto mu to povie prvý, a tak sa stalo, že čakali, čakali, ... a svoju šancu premrhali
-Pr. zo života – brat Gabo zachytil, že brat Peťo má zlé obdobie, a tak mu povedal, že sa treba modliť aj za nepriateľov a hneď ho to posilnilo vo viere
- v Sk l2, 20-23 je príklad toho, čo sa stane s človekom, ktorý nevzdal slávu Bohu, ale si ju prisvojil, a teda, že ho ranil anjel Pánov a žraný červami, vypustil dušu
- čo teda robiť, keď nám ľudia pripisujú slávu – odpoveď nachádzame v Sk l4 8-l8, a teda, odovzdať ju Tomu jedinému, ktorý si ju zaslúži
- Boh si nenechá vziať svoju slávu; je to zbraň, ktorou útočíme na diabla
- keď veríme v Boha, ale nikto to o nás nevie, tak okolie si o nás myslí, že sme dobrí ľudia a tým vzdá slávu nám a nie Bohu, a preto by sme sa nemali snažiť byť dobrými ľuďmi, ale Božími deťmi, lebo byť dobrým človekom znamená byť dobrým a nič viac, ale byť Božím dieťaťom znamená byť zachránený, spasený
- keď svedčíme, že sa nám niečo dobré stalo vďaka Bohu, tak to nikto nemôže spochybniť, že to nebolo vďaka Bohu, lebo my tomu veríme, tak to cítime, my sme to takto prežili, a preto nám nikto nemôže nahovoriť, že je to lož
- Duch je ten, ktorý oživuje, litera zabíja – Biblia sa dá spochybniť, ale to, čo sme my sami prežili, sa nedá spochybniť
- Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu, ale kto hľadá slávu Toho, ktorý Ho poslal, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti. (Jn 7, l8)
- preto by sme sa mali trénovať v svedectve
- kedy a komu by sme mali svedčiť o Bohu – kedy – vždy, nečakať ako pohania na vhodnú chvíľu; komu – všetkým, ale hlavne neveriacim, aby uverili a veriacim, aby sme sa s nimi podelili o radosť, aby sme im posilnili vieru, aj keď majú ťažké obdobie
- Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. (Mt l0, 32-33)
- svedectvo je ako zrkadlo tvojho života
- Pr. zo života – naši vedúci boli na obede počas obedňajšej prestávky, bol tam aj ich šéf, ktorý im tvrdil, že všetko v živote je strata času, vtedy mali perfektnú príležitosť svedčiť mu o Bohu, že stratou času nie je práca pre Boha, lebo takto pracujeme na svojom večnom živote, ale žiaľ, obaja čakali, kto mu to povie prvý, a tak sa stalo, že čakali, čakali, ... a svoju šancu premrhali
-Pr. zo života – brat Gabo zachytil, že brat Peťo má zlé obdobie, a tak mu povedal, že sa treba modliť aj za nepriateľov a hneď ho to posilnilo vo viere
- v Sk l2, 20-23 je príklad toho, čo sa stane s človekom, ktorý nevzdal slávu Bohu, ale si ju prisvojil, a teda, že ho ranil anjel Pánov a žraný červami, vypustil dušu
- čo teda robiť, keď nám ľudia pripisujú slávu – odpoveď nachádzame v Sk l4 8-l8, a teda, odovzdať ju Tomu jedinému, ktorý si ju zaslúži
- Boh si nenechá vziať svoju slávu; je to zbraň, ktorou útočíme na diabla
- keď veríme v Boha, ale nikto to o nás nevie, tak okolie si o nás myslí, že sme dobrí ľudia a tým vzdá slávu nám a nie Bohu, a preto by sme sa nemali snažiť byť dobrými ľuďmi, ale Božími deťmi, lebo byť dobrým človekom znamená byť dobrým a nič viac, ale byť Božím dieťaťom znamená byť zachránený, spasený
- keď svedčíme, že sa nám niečo dobré stalo vďaka Bohu, tak to nikto nemôže spochybniť, že to nebolo vďaka Bohu, lebo my tomu veríme, tak to cítime, my sme to takto prežili, a preto nám nikto nemôže nahovoriť, že je to lož
- Duch je ten, ktorý oživuje, litera zabíja – Biblia sa dá spochybniť, ale to, čo sme my sami prežili, sa nedá spochybniť
- Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu, ale kto hľadá slávu Toho, ktorý Ho poslal, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti. (Jn 7, l8)
- preto by sme sa mali trénovať v svedectve
