Milí čitatelia Pohľadu!

Ako viete aj z minulých príspevkov, my, mladé rodiny s deťmi, každé leto a každý Silvester chodíme už dlhé roky na viacdňové výlety (cca 6 dní). Už ani nie sme celkom mladé rodiny, veď naše najstaršie deti majú cca 13 rokov. A mnohí z nich tieto výlety absolvovali aj v maminkiných bruškách. Je nás pár skalných, a čo ma teší najviac, v poslednom čase sa k nám pridávajú ďalšie mladé rodiny, kamaráti našich detí dokonca aj s rodičmi. Pozdravujem ockov Dušana, Paľa a Milana :-).

Tohto roku sme sa na silvestrovský výlet vybrali na nám už známe miesto: Veľký Slavkov vo Vysokých Tatrách. Keďže sa nás aj tohto roku nazbieralo celkom dosť (okolo 40 ľudí), celé zariadenie sme mali sami pre seba. Náš počet sa v priebehu výletu menil. Veď viete, ako to chodí. Jedni odídu skôr, iní prídu neskôr a niekto príde len na jednu noc. Verím však, že sa všetci dobre cítili. Fungovali sme tam ako jedna veľká Božia rodina. Ubytovaní sme boli v kresťanskom evanjelickom zariadení MEMC Ichthys Veľký Slavkov, ktoré funguje s podporou SEM-u (Spoločenstvo evanjelickej mládeže). Aj o naše brušká bolo dobre postarané. Raňajky sme si chystali sami a obedy a večere nám už pripravili pani kuchárky. Boli veľmi milé a plnili nám aj špeciálne priania :-). Ďakujeme! V tomto zariadení sú veľké priestory, deti sa tam mohli dosýta naháňať, šalieť. Vo vstupnej hale bol aj pingpong.

Po raňajkách sme mali voľný program, spoločné slovo začínalo podvečer, keď sa už začalo stmievať. Počasie nám Pán Boh doprial dobré. Program sme mali pestrý, každý podľa vlastných preferencií. Však je to výlet, a tam si máme predsa oddýchnuť. Každý si vybral to, po čom najviac túžil. Ja osobne som sa tešila na lyžovanie. Bolo nás pár, čo sme si boli zalyžovať v Lopušnej doline. Najlepšie to bolo prvý deň po Silvestri. Prázdne svahy a upravené trate :-). Tomáš s Aničkou skúsili pre nich už tiež známy svah v Lučivnej, Mirko Ďuroš s Adamom si užili aj večerné lyžovanie v Bachledovej doline. A čo robili ostatní? Milovníci zimných prechádzok si tiež prišli na svoje. Už skoro ráno sa vyviezli na Hrebienok, aby nemuseli stáť v dlhom rade v Tatranskom ľadovom dóme a potom zašli na Zamkovského chatu. Iný deň sa boli poprechádzať po Štrbskom plese. Lopušná dolina bolo to správne miesto aj na sánkovanie, bobovanie, popradské klzisko zase na korčuľovanie. Chlapci si zato zahrali dobrý hokej aj priamo pred naším zariadením. Podvečer bolo Slovo a potom dlho do noci bolo času na spoločné rozhovory, spoločenské hry...

V nedeľu a na Silvestra sme boli v kostole. Bŕŕ, bola tam ale poriadna zima! Predstavte si, vôbec tam nemajú kúrenie! Do kostola tam veru chodí len pár ľudí. Zato Božie slovo pána farára Maťaša bolo živé a mocné. Bohu vďaka za to. Prvý deň Nového roka boli Služby Božie priamo v ubytovacej časti. Maťo Drienovský nás doprevádzal chválami, niektorí z nás sa modlili, ďalší čítali biblické texty a pán farár Maťaš mal kázeň. Bola to pekná vzájomná spolupráca. Aj za to patrí Bohu vďaka.

A skoro som zabudla na Silvester. Deti sa už veľmi tešili, ako budú púšťať ohňostroje, tí najmenší mali prskavky. Veľa krásnych ohňostrojov púšťali ľudia aj priamo vo Veľkom Slavkove, veru bolo načo sa pozerať...

A konečne sa dostávam pre mňa, a verím že aj pre iných, k najdôležitejšej časti nášho výletu, a tou je spoločné Slovo. Väčšinou tam boli už väčšie deti, a preto sa rozhodlo paralelne robiť dva programy: pre dorasťákov a pre dospelých. Spoločný čas začínal piesňami a modlitbou. S radosťou sme spievali piesne ako sú „On je záchranca“, „Ježiš, si jediný“, „Aj keď temná búrka a tmavé mraky“... Potom sme sa už rozdelili na dve skupiny. Dorasťákov mali na starosti Maťo a Gabo. Preberali život proroka Nehemiáša a potom deťom pustili každý večer film o nejakom velikánovi dejín. Bohu vďaka chlapci za Vašu službu!

Témou Slova pre dospelých bola misia, evanjelizácia, svedectvá. Naši chlapi a Evka sa s ňou statočne popasovali. Počuli sme osobné svedectvá na ceste viery a následne služby pre nášho Pána. Radko nám rozprával, ako ho Pán Boh postupne buduje a ako ho vedie v tomto čase aj v zamestnaní k tomu, aby vyšiel s kožou na trh, aby sa nehanbil za svedectvo o našom Pánovi. Jeho svedectvo nás mnohých povzbudilo a verím, že aj posunulo ďalší krôčik na ceste za Ježišom. Mirko Pastorek nám tiež hovoril svoje osobné svedectvo, ako sa ho Pán Boh postupne dotýkal, ako mu postupne ukazuje, že bez Boha život skutočne nemá cenu. Časom aj jeho tvrdšie srdce mäklo a vidíte, teraz na výlete si prvýkrát pripravil aj Slovo :-). Mirko, nech Ti Boh žehná! Peťo Dubec tiež rozprával o osobnej ceste svojej viery a o službe, o konaní normálneho dobra tak, ako to robil aj Pán Ježiš. Svoje svedectvo doplnil aj vlastnými piesňami. Mirko Ďuroš nám priblížil život Gideona a následne hovoril o tom, ako ho Pán Boh zavolal do Gideonskej misie. Je Bohu nesmierne vďačný, že môže v nej pôsobiť už dlhé roky. A posledné slovo mala Evka. Aká zmena! Po celé tie dlhé roky si Evka vždy pripravovala detské slovo. A teraz, ajhľa, jej štyri deti sú už dosť veľké a my sme mohli počuť, ako ju Pán Boh postupne vychovával a pripravoval vždy do nejakej služby. Ona skromne jeho ponuku prijala. A postupne jej Pán Boh otváral ďalšie a ďalšie dvere a dával ďalšie a ďalšie požehnania. Služba dorastu ju napr. priviedla k jej budúcemu manželovi Maťovi. Hovorila nám o svojej radosti, ako môže slúžiť nášmu Bohu a rozprávať deťom evanjelium aj v základnej škole, kde pôsobí ako učiteľka. Pri službe Bohu dostáva novú silu a novú chuť ísť ďalej s naším Pánom. Po slove nasledovala kratšia alebo dlhšia diskusia. A na záver vždy boli modlitby.

Ďakujeme Ti, Bože náš, že z Tvojej milosti si nám doprial čas prežiť požehnaných šesť dní v Tatrách v spoločenstve s Tebou a s bratmi a setrami. Ďakujem, že si nad nami bdel, že si napĺňal naše dni aj naše srdcia. Ďakujem, že sme sa mohli bližšie spoznať aj s tými, ktorí boli na výlete po prvýkrát. Verím, že sa všetkým páčilo a stretneme sa takto spolu opäť v lete. Vyznávam, Bože, že bez Teba sme nič a s Tebou máme všetko. A teším sa na mnohé ďalšie veci, ktoré máš pre nás prichystané :-).