23.10.2011
Je nedeľa popoludní, prichádzame do Malachova, v oknách zborového domu sa svieti. Čo sa deje? Na dverách nás privíta zelený plagátik – Futbalová párty. Sme športovo naladení a zvedaví, čo nás všetko čaká – určite futbal, ale von je už dosť zima a zmráka sa... Postretali sme sa starí známi pártysti, aj novší chlapci a dievčatá a začali sme partičkou stoličkového futbalu. Lopta lietala na všetky strany. Bolo to napínavé. Víťazné družstvo si podalo ruky so súperom, zaspievali sme s Mackou a po džúsikovom občerstvení nám brat Gabo vyrozprával príbeh chlapca Josého z Brazílie, ktorý hrával na boso futbal s igelitovo -látkovou pozošívanou lotpou v chudobnej chatrčovej časti mesta Sau Paulo v Brazílii. Keď bol hladný, niečo si častokrát aj ukradol. Túžil byť skutočným hráčom futbalového tímu, nie len divákom a fanúšikom. Stále sa zlepšoval až raz ho videl tréner dorasteneckého futbalového družstva. Zobral ho na tréning. Josého život sa zmenil. Jeho sen sa začal plniť. Jeho maminka strela Boha a poznala Pána Ježiša ako svojho dobrého Pastiera. José vtedy preto nemal pochopenie, ale všímal si ju. Josého kamaráti, ako väčšina tamojších mladých, za najdôležitejšie v živote považovali futbal, stal sa ich bohom. A ešte ich nadchýnali – DROGY – fetovali lepidlo z vrecúška a vôbec nevedeli, ako im to nenávratne ničí mozgové bunky. José iba tušil, že to nie je dobré. Dokonca dvoch jeho kamarátov niekto zastrelil. Takto skončiť nechcel. Musí byť čosi lepšie. Pýtal sa na to tajomstvo svojej maminky. Vysvetlila mu, že je vo viere iba divák, alebo fanúšik, ktorý pozná veci, ale v hre ešte nie je – nie je členom Ježišovho družstva.
José trénoval a zlepšoval sa až svojou hrou mohol zarobiť trocha peňazí a pomôcť rodine. Jeho mama sa tešila spolu s ním a ďakovala Bohu. Pripomenula mu, že už je skutočným hráčom futbalu, nielen divákom. Dokázal to, ale tak by to mohlo byť aj s jeho vierou. V tom čase José začal čítať Bibliu a porozumel matkiným slovám. Môžeš poznať veľa kresťanov a vedieť o viere, či občas keď sa bojíš pomodliť sa, ale skutočne veriacim si až keď ty sám uveríš v Ježiša Krista. On sa stane tvoj tréner, keď ty sám prijmeš pozvanie do Jeho družstva. On si ťa vybral.
José prijal pozvanie a stal sa Božím dieťaťom:....žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa(Gal 2, 20). Cez futbal pochopil aj to, že ako kresťan potrebuje svoj tím – cirkevný zbor. Ako futbalista nemôže hrať bez mužstva. Každý jeden je výborný v niečom inom a napríklad bez brankára to môžu úplne zabaliť (1.Kor 12, 12-27). Pochopil, že nemôže myslieť len sám na seba, svoje výkony, ale musí hrať tímovo a potom celý tím „vyhrá“ a nielen pohár, či majstrovstvá.
José postupne dospel a dostal sa hrať aj do Europy – Real Madrid. Zažil úspechy aj neúspechy, ale najdôležitejšie pre neho ostalo patriť do Ježišovho tímu a čakať na najkrajšie víťazstvo – Večný život.
Tento príbeh bol o skutočnom hráčovi José Roberto da Silva, známom ako Zé Roberto.
Po pútavom príbehu sme zaspievali, zahrali futbal s kolkami, zasúťažili v kvíze aj sa naučili veršík. Celé odpoludnie skončilo sladkým občerstvením z kuchyne sestričky Sisky a džúsikmi.
Ďakujem Pánovi za každé jedno dieťa, ktoré mohlo prísť, a počulo evanjelizačný príbeh. Prosím, aby náš milostivý Pán sa priznal k tejto práci, k zasiatym semienkam a dal vzrast, aby rástli noví hráči Ježišovho tímu.
José trénoval a zlepšoval sa až svojou hrou mohol zarobiť trocha peňazí a pomôcť rodine. Jeho mama sa tešila spolu s ním a ďakovala Bohu. Pripomenula mu, že už je skutočným hráčom futbalu, nielen divákom. Dokázal to, ale tak by to mohlo byť aj s jeho vierou. V tom čase José začal čítať Bibliu a porozumel matkiným slovám. Môžeš poznať veľa kresťanov a vedieť o viere, či občas keď sa bojíš pomodliť sa, ale skutočne veriacim si až keď ty sám uveríš v Ježiša Krista. On sa stane tvoj tréner, keď ty sám prijmeš pozvanie do Jeho družstva. On si ťa vybral.
José prijal pozvanie a stal sa Božím dieťaťom:....žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa(Gal 2, 20). Cez futbal pochopil aj to, že ako kresťan potrebuje svoj tím – cirkevný zbor. Ako futbalista nemôže hrať bez mužstva. Každý jeden je výborný v niečom inom a napríklad bez brankára to môžu úplne zabaliť (1.Kor 12, 12-27). Pochopil, že nemôže myslieť len sám na seba, svoje výkony, ale musí hrať tímovo a potom celý tím „vyhrá“ a nielen pohár, či majstrovstvá.
José postupne dospel a dostal sa hrať aj do Europy – Real Madrid. Zažil úspechy aj neúspechy, ale najdôležitejšie pre neho ostalo patriť do Ježišovho tímu a čakať na najkrajšie víťazstvo – Večný život.
Tento príbeh bol o skutočnom hráčovi José Roberto da Silva, známom ako Zé Roberto.
Po pútavom príbehu sme zaspievali, zahrali futbal s kolkami, zasúťažili v kvíze aj sa naučili veršík. Celé odpoludnie skončilo sladkým občerstvením z kuchyne sestričky Sisky a džúsikmi.
Ďakujem Pánovi za každé jedno dieťa, ktoré mohlo prísť, a počulo evanjelizačný príbeh. Prosím, aby náš milostivý Pán sa priznal k tejto práci, k zasiatym semienkam a dal vzrast, aby rástli noví hráči Ježišovho tímu.
Autor: Evka Drienovská
