Ján 4, 14: „Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

  Pre veriaceho človeka je Biblia skutočným prameňom čírej, pramenitej vody, ktorá každému uhasí smäd po poznaní nefalšovanej Božej pravdy. Je v nej uchovaný odkaz Stvoriteľa, ktorý bol prostredníctvom prorokov a vyvolených osobností židovského národa a neskôr prostredníctvom nasledovníkov Pána Ježiša Krista zaznamenaný a zachovaný do dnešných dní. Nie je potrebné polemizovať s ateistami, ani s ostatnými opovrhovateľmi Božieho slova, veď Stvoriteľ dal človeku slobodnú vôľu a každý má možnosť sa rozhodnúť, aký postoj zaujme k tejto otázke („Kiežby si bol studený alebo horúci!“ Zjv 3, 15). Oveľa nebezpečnejšia je však skutočnosť, keď sa niekto snaží čistú pramenitú vodu dochutiť podľa jeho vlastnej chuti.
Áno. Niekto má rád vodu čistú, bez prísad, niekto uprednostňuje vodu s bublinkami, niekto ochutenú takou či onakou príchuťou a ďalší nedá do úst nič inšie len tie rôzne tmavé sladké americké nezmysly. Proti gustu žiaden dišputát - ako hovorievali naši predkovia. Ale tu je reč o vode, po ktorej sa nikdy nevysmädne.
  Neospravedlniteľnou tragédiou v skutočnosti je, ak niekto chce „ochutiť“ vodu večného života, o ktorej hovorí Ježiš Kristus. A v súčasnosti je takýchto „ochutených vôd“ v našom svete viac než dosť.
Mt 5, 18-19: „Amen, hovorím vám : Pokiaľ nepominie nebo a zem, nepominie ani najmenšie písmenko, ani jediná čiarka zo zákona, kým sa všetko nestane. Kto by teda zrušil čo len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, bude označený za najmenšieho v nebeskom kráľovstve. Kto ich však bude zachovávať a učiť, bude označený za veľkého v nebeskom kráľovstve.“
Hlásatelia „zaručene čistej vody“ sebavedome vyhlasujú, že jedine tá ich voda je tá pravá, že tie tradičné sú skostnatené, staré, neatraktívne a úspešne sa im darí lákať smädných ľudí do svojej napájačky, ku svojmu korytu. Sebavedome vyhlasujú, že oni majú ten správny recept, že tá súčasná voda je rokmi zdeformovaná a neaktuálna, že ich osobne poveril Stvoriteľ záchranou ľudstva a distribúciou tej správnej vody a podobne. Veď sa len pozrime na tých, ktorých vraj bude spasených práve 144 000, na tých, ktorí vo dvojiciach s ruksakmi na chrbte a v košeliach s kravatou chodia aj ulicami nášho mesta, aby šírili bludy z centrály v Salt Lake City. Pozrime sa na tých, ktorí robotnícky dom vymenili za novú budovu v Lazovnej ulici, či na to stádočko v Dome techniky, ktoré s nadšením upiera svoj zrak do švédskej Uppsaly. A mohli by sme pokračovať ďalej, ale nemá to zmysel.
2Tim 4, 3-4: „Príde totiž čas, keď ľudia neznesú zdravú náuku, ale podľa vlastných žiadostí sa budú zháňať za učiteľmi, aby im šteklili uši, odvrátia sluch od pravdy a priklonia sa k bájam.“
  Preto je veľmi dôležité pre nás všetkých, ktorí denne pijeme vodu a denne prijímame „vodu“, aby sme mali ten správny výber, aby sme sa nedali zlákať pompéznou reklamou a vysvietenými pódiami, na ktorých upravení nalievači novej vody v značkových oblekoch privádzajú do tranzu davy smädných ľudí, aby súčasne od nich vyberali vodné a stočné do vlastných vreciek, stavali si honosné sídla a vozili sa v luxusných limuzínach. Tá pravá voda, ktorú nám On ponúka, možno nie je taká atraktívna a lákavá, ale práve tým sa líši od vody falošnej, ktorá vedie do zatratenia.
  Pre všetkých tých, ktorí majú tendenciu pramenitú vodu dochutiť podľa svojich vlastných, osobných potrieb, je tu jedna rada. Dajte si pozor, aby ste to s tými prísadami neprehnali, aby vám voda neskysla, aby nezačala kvasiť, aby vám z nej nebolo zle. Lebo ľudí môžete oklamať, ale toho, kto je autorom tej vody a dozerá na jej kvalitu, toho neoklamete. Ten vystaví účet vašim hókusom pokusom a môže sa stať, že sa neprestanete diviť.
  Mt 7, 22-23: „Mnohí mi povedia v ten deň : Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali ? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov ? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov ? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“

.: Autor: Peter Rafaj             

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.