Svedectvo

Zdravím. Volám sa Rado, v Ra2nskom zbore pôsobím ako presbyter a chcel by som ti, človeče, povedať niečo o tej úplne, že najlepšej veci, ktorá ma osobne v živote postretla. 

Volám sa Eva. Som manželka, mamina, sestra, učiteľka, kamarátka. Nie som býk, ani baran, ale som Božie dieťa. Mojím otcom je jediný Stvoriteľ neba a zeme, Hospodin, jediný pravý záchranca, Spasiteľ – Pán Ježiš Kristus. 

Minulý rok v novembri, keď si naša cestovateľská skupina plánovala cestu do zaujímavej kresťansko - luteránskej krajiny, na známy ostrov Island, sme ani netušili, čo sa prihodí na jar 2020. V marci nás všetkých prekvapila nečakaná udalosť, pandémia koronavírusu a jej dôsledky vo forme prísnych protiepidemických opatrení, vrátane zatvorenia medzištátnych hraníc. Termín nášho odchodu bol 30. júna a my sme do posledného dňa nevedeli, či budeme môcť vycestovať. Niektoré obmedzenia sa pomaly začali rušiť, a tak nám svitla nádej, že s pomocou Božou sa naše plány uskutočnia.

Bolo 13. marca 2003 a my sme si v rodine práve v tento deň pripomínali 13 rokov od úmrtia nášho milovaného otca. Nie, nie som poverčivá, tie trinástky sa jednoducho vyskytli. Podvečer v ten deň bol štvrtok a tak sme spolu s mojou mamou išli do Radvane na biblickú hodinu. Po jej skončení nás čakal pred farou môj manžel, pretože sme ešte chceli ísť autom na nákup. Vtom prichádzal na zastávku trolejbus a mama sa rozhodla, že nepôjde s nami, ale sa odvezie domov týmto trolejbusom. Všetko sa zdalo že je v poriadku, my sme prišli domov a večer sme už chceli ísť spať.

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 3, 20 Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.