Žalm 4, 2: „Keď volám vyslyš ma, Bože mojej spravodlivosti!
  Ty si mi uľavoval v tiesni – zmiluj sa nadomnou a počuj moju modlitbu!“

 
  Modlitba je rozhovor s Bohom. Hospodin je naším Otcom a vo svojej milosti nám dovolil byť jeho deťmi. Keď si toto znova uvedomíme, dáva nám to odvahu obracať sa k Nemu v každej chvíli a v každej situácii.
  Ako dieťa som vyrastala v remeselníckej rodine. Môj otec mi ochotne plnil moje prosby a želania. Moja matka moje- želania a otcovu veľkorysosť veľmi často a prísne kritizovala. Žiaľ, ani jeden ani druhý ma nenaučil vrúcne sa modliť k Bohu. Poznala som síce modlitbu Otče náš, ale nevedela som, že nám ju ako vzor predložil sám Ježiš Kristus. Predpísané modlitby nás často zvádzajú k bezduchému odriekaniu a veľa ráz pri nich chýba úprimnosť a pokora.
Ani v mojom neskoršom veku, ba vlastne až do príchodu do tohto zboru v Radvani, som nevedela, že s naším Bohom sa v úcte a pokore možno zhovárať jednoduchými slovami a vetami. Presvedčila som sa, že takýmto spôsobom možno vyjadriť úprimnosť, pokoru a vzťah k Božiemu Synovi i skutočnú aktuálnu prosbu. Prijala som zásadu, že je správne vysloviť nášmu Dobrodincovi v prvej časti modlitby Jeho oslavu a Jeho jedinečnosť a vzdať mu úctu.
V druhej časti modlitby by bolo vždy vhodné svojmu Bohu poďakovať za všetky doterajšie dobrodenia, prípadne za vypočutie predošlých modlitieb. Možno až v tretej časti by sme nášmu Otcovi mali predkladať v dôvere naše ďalšie prosby. To sú však len naše ľudské predstavy. S naším Bohom je možné zhovárať sa v akomkoľvek poradí. Dôležité je iste, aby sme svoje slová predkladali v najväčšej úprimnosti a pokore. Nie je dôležité, či je to v rannej, obedňajšej alebo vo večernej chvíli. Náš Dobrodinec si zaslúži, aby sme mu ďakovali neustále, a to aj za maličkosti a dobrodenia, ktoré už považujeme za samozrejmé.
Niektorí bratia a sestry preferujú tiché modlenie, nemajú odvahu modliť sa nahlas a v prítomnosti viacerých prítomných. Iní nemajú problém ani s hlasnou modlitbou. Náš Pán nikomu neurčil ani jeden, ani druhý spôsob. Aj Ježiš sa modlil v Getsemane sám, ale modlitbu Pánovu iste predniesol učeníkom v spoločenstve a nahlas.
  Mnohí z Vás si nevšimli alebo nevedia, že každú nedeľu od 8,00 hod.sa v zborovej miestnosti pred službami Božími modlíme za jednotlivých rodinných príslušníkov, za konkrétnych priateľov a známych, za chorých a za všetkých, ktorí potrebujú Božiu pomoc. Modlíme sa za celý zbor a jednotlivé služby v ňom. Stalo sa naším dobrým zvykom predĺžiť si takto pobyt v nedeľu v Božej spoločnosti od ranných hodín až do predpoludnia- ak sa zúčastníme aj chvál mládeže. Mali by sme si všetci uvedomiť, že celý nedeľný čas je zasvätený nášmu Bohu. V niektorých zboroch sú na programe ešte krátke nedeľné popoludňajšie stretnutia. Nemali by sme utekať a našu účasť vymedzovať jednou hodinou. Veď náš Stvoriteľ nepozerá na hodinky a nemá úradné hodiny, keď sa modlíme a žiadame pomoc. Je nás ochotný počúvať v každom čase a nedáva najavo, že Ho čímsi obťažujeme.
Príďte aspoň občas na ranné modlitby aj Vy a predložte s nami svoje prosby za tých, ktorí podľa Vás pomoc potrebujú. Ak sa nechcete modliť v rannom stíšení nahlas, stačí vysloviť prianie, aby sme sa za Vás alebo za Vašich blízkych, známych či vzdialených, pomodlili vo Vašej prítomnosti my ostatní. Prosíme, aby Pán priviedol v nedeľu Vaše kroky do zborovej miestnosti už od 8. hodiny ráno. Budeme sa tešiť, že prídete a obohatíte si nedeľný deň o ďalší čas v Božej prítomnosti. Amen
  Matúš 21, 22: „A obdržíte všetko o čokoľvek budete prosiť v modlitbe s vierou.“

---