8.4.2012 -- Citát: Matúš 27, 63: "( zhromaždili sa veľkňazi a farizejovi k Pilátovi )... hovoriac Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca  (Ježiš) riekol ešte zaživa:  Po troch dňoch budem vzkriesený."
  Milí moji bratia , milé sestry !  Boží služobníci – učeníci !  Milí priatelia ! 
Ježiša vnímali  ako , príslovečný tŕň v päte.  Pretože  On bol skutočne iný. Díval sa inak na ľudí i na náboženstvo.  Keď potom neskôr , povedal, že On je pravý chlieb  , ktorý zostúpil z neba , aby konal vôľu svojho nebeského Otca , ktorý ho poslal na zem , tak sa na tom Židia pohoršili a urazene povedali :  „ Nie je to Ježiš , syn Jozefov , ktorého otca i matku známe. Ako teraz hovorí , že zostúpil z neba ? " ( Ján 6, 35 
  On bol skutočne tŕňom v ich päte. A tento jeho  imidž  Mu určite nevylepšil ani Ján Krstiteľ , ktorý o Ňom osvedčil toto : „ Kto prichádza zhora , je nad všetkými ; a kto je zo zeme je zemský a zemsky hovorí ;  kto prichádza z neba , je nad všetkými  a svedčí o tom , čo videl a počul , ale nikto neprijíma Jeho svedectvo.  Kto prijíma Jeho svedectvo , potvrdil , že Boh je pravdivý.  Boh mu totiž dáva Ducha v plnosti. Otec miluje Syna  a všetko Mu dal do ruky. Kto verí v Syna , má večný život . kto však neposlúcha Syna  neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom. „ ( Ján 3 , 31 – 36) 
  Toho , ktorý  prichádza zhora nie je možné vtesnať do našich telesných , hriešnych predstáv , do nášho obmedzeného zmýšľania ani do žiadneho  nášho dogmatického náboženstva. On jednoducho prichádza zhora od Otca ,aby nám , ktorí sme tu dolu , i so svojimi náboženstvami , zjavil pravdu a tak je a bude naveky tŕňom v päte každého hriešneho  človeka , ktorý neuverí a  neprijme Jeho svedectvo. A bude naveky  tŕňom aj v päte náboženského dogmatizmu. 
Keď Ho ukrižovali a pochovali vtedy si  mysleli  Židia a ich   náboženská hierarchia , že sa Ho konečne nadobro zbavili.  Že tŕň z ich päty bol natrvalo odstránený a nebude ich už trápiť , nebude ich obmedzovať , nebude sa dotýkať ich svedomia a nebude ich obviňovať z toho , že pestujú chladné , bezcitné a formálne náboženstvo , v ktorom niet skutočnej lásky ani k Všemohúcemu, ale ani skutočnej lásky a milosrdenstva  k ľuďom. Je v hrobe a to je – tutovka !
  Samozrejme , že im ešte v ušiach zneli aj  slová , ktorými On sám , dovolávajúc sa prorokov, predpovedal všetky tieto udalosti hovoriac učeníkom  :  „ Vtedy pojal k sebe dvanástich a hovoril im : Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema , a splní sa všetko o Synovi človeka , čo napísali proroci. Lebo vydajú Ho pohanom a budú sa Mu posmievať  a potupia Ho  a budú pľuvať na Neho , a zbičujú Ho i zabijú , ale na tretí deň vstane  z mŕtvych. „  ( Lukáš 18, 31 – 33)
  Všetko sa už naplnilo. Udalosti išli za sebou presne tak ako ich Otec v moci svojho Svätého Ducha  vyjavil prorokom a znovu ich pripomenul ústami svojho jednorodeného Syna. Všetko sa už naplnilo – skutočne sa to  stalo  , až na tú poslednú vec.  Takže ten tretí deň ich ešte vždy strašil.  Museli sa spoľahnúť aj oni  na klasiku. A klasika sú znovu vojaci , bezpečnostná služba , ťažký kameň privalený k otvoru hrobu a nejaká tá pečať. Poprední zo Židov žiadali Piláta: „Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, „  ( Matúš 27/ 62 – 64)  Situácia učeníkov bola v tom čase nesmierne žalostná. Oni  boli tak otrasení vo svojom presvedčení, vo svojich istotách , že neboli vôbec akcie schopní. Boli totiž kade tade pozašívaní za zatvorenými dverami , pretože ich ovládal strach pred Židmi. Už v Getsemanskej záhrade ... „ Vtedy všetci učeníci Ho opustili a utiekli. „ ( Matúš 26,56) 
  Židia však  nič  nepodceňovali a pre istotu nič neponechali na náhodu. Všetko perfektne domysleli , zabezpečili , postarali sa o každý detail , aby si mohli ísť ľahnúť so spokojným svedomím , že vec je vybavená , tŕň je odstránený a treba už len vyčkať  istý čas , ktorý túto nepríjemnú  epizódu zakryje prachom zabudnutia. Avšak nakoniec ani tieto výpočty nevyšli.
Deň po sobote sa začal neuveriteľne rušne. Z úst do úst začala šíriť šokujúca správa o tom , že hrob , do ktorého uložili Rabbiho z Nazaretu je prázdny. Zanedlho sa to vyjasní a plačúca Mária sa stretá s dvomi anjelmi a nakoniec i s Pánom. Potom Ján hovorí aj o tom , že sa Pán stretol, ešte keď bolo prítmie  aj s učeníkmi , ktorí boli , ako poznamenáva za zatvorenými dverami zo strachu pred Židmi. Legitimoval sa pritom tým , že im ukázal svoje ruky a bok.
To , čo Boh – Otec vykonal , keď vzkriesil svojho jednorodeného Syna a vyviedol Ho z hrobu – sa opäť dotklo všetkých. Pretože urobil niečo výnimočné, niečo ,o čom sa síce hovorilo – ale čo nakoniec nikto nečakal .
  Zjavným sa stalo však aj to , že popredným z Izraela sa nepodarilo vytiahnuť si zo svojej päty ten tŕň v mene Ježiš. Ten tŕň je tu znovu. A On ich ďalej pichá , ďalej obviňuje ich svedomie a naráža na ich náboženské presvedčenie. Túto pravdu dosvedčujú potom apoštolovia , ktorí po zoslaní ducha Svätého prichádzajú , vydávajú svedectvo o Pánovi Ježišovi a Židom pritom ustavične túto vec s Ježišom pripomínajú.
  „Ježiša , ktorého ste vy vydali  a zapreli pred Pilátom , keď Pilát usúdil  , že Ho treba prepustiť.  Vy ste zapreli toho Svätého a  Spravodlivého a vyžiadali si na milosť muža –vraha, ale zamordovali ste Vodcu života , ktorého Boh vzkriesil  z mŕtvych , a my sme svedkami toho.“ Skutky 3 , 13 – 15.  Tak sa zmŕtvychvstalý Kristus – stal znovu tŕňom v ich päte. Tŕňom , ktorého sa nezbavili ani tým , že Ho dali ukrižovať. A ten tŕň tam majú dodnes.
  Čo si myslíte Je živý , vzkriesený Kristus tŕňomaj   v päte nášho kresťanstva ? Toho kresťanstva , ktoré o Ňom mnoho hovorí ? Môže byť tŕňom v päte tých , ktorí boli pokrstení ? Tŕňom v päte tých , ktorí boli konfirmovaní ?
Pred nedávnom bolo sčítanie ľudu a jeho súčasťou bola aj otázka ohľadom vierovyznania. Táto otázka mala len formálnu povahu , nikoho k ničomu  zvláštnemu nezaväzovala , nikto sa nemusel báť prenasledovania , vyžadovala si len elementárnu odvahu . priznať sa k príslušnosti k cirkvi a k menu Ježiš. Že veria vo Vzkrieseného. A tu sa odrazu ukázalo , že množstvo kresťanov nenašlo v sebe ani túto elementárnu odvahu priznať sa k vzkriesenému Ježišovi.  Na otázku prečo nechodia do kostolov povedia vám , že  , oni veria , že Boh je a veria aj v Ježiša Krista , ale s tým Bohom ani Ježišom nakoniec nechcú mať nič spoločné. Všimli ste si , že nikto sa s vami neháda o Bohu , ani o Ježišovi , - ale oni osobne s tým Bohom a vzkrieseným Ježišom nakoniec zjavne  nechcú nič mať. – O toto tu zrejme ide. So svetom zdieľajú všetko – so vzkrieseným Ježišom nič !! Ten im je ukradnutý. Tak vám chcem  povedať , že vzkriesený Ježiš Kristus – sa stal tŕňom v päte  aj mnohým tzv. kresťanom .  Preto nikto z nich sa nechce s vami ani so svojimi deťmi o Ježišovi baviť. O všetkom možnom sa chcú baviť , ale nie o Ježišovi , o Božom slove , o večnom živote.Je to neuveriteľné , absurdné , ale je to tak. To nám odkrýva Duch Svätý. On nás z tohto obviňuje. A tak je tu skutočne čas , brat môj , sestra , moja otvoriť si srdce pre toto žalostné volanie Ducha Svätého , ktorý je nami zarmucovaný .  Je čas robiť z toho  pokánie a znovu nasadiť svoje životy znovu  ísť do svedeckej služby v mene a v moci vzkrieseného Pána Ježiša Krista .   Ďakujeme Ti nebeský náš Otec , za to , že ani svet , ani náboženstvo , ani diabol , ani naše hriechy – nemohli udržať Tvoj Syna v hrobe  - a tak On vyšiel z hrobu ako slávny Víťaz , ktorý nám zjavil  večný život . Choďte a o tom hovorte , že Svetlo je tu , a nič Ho nemôže pohltiť.  AMEN.

Zapísal: Mgr. Štfan Urbašík           

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Ján 1, 9 Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, a by nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.