Nedávno sa začalo v našom zbore organizovať stretnutie mládeže. Ja som dovtedy chodila len na Dorast, ale to nebolo také, že sa tam teším. Očakávalo sa to odo mňa. Keď som mala chuť, tak som sa tešila a keď som nemala náladu, tak som tam išla z donútenia a to ma vôbec nebavilo.

Cez letné prázdniny som bola na tábore, viem, je to už dávnejšie a tam som jeden večer bola v skupinke s vedúcimi a zopár táborníkmi. Všimla som si, že oni sa skoro všetci dobre navzájom poznajú. Boli z jednej Mládeže a hovorili z nej príhody. Počúvala som o čom sa bavia a neviem ani ako, ale asi Pán mi dal, že som od toho večera často rozmýšľala o tom, že by sa mi páčilo, keby mohla byť „taká mládež“ aj u nás. Zdalo sa mi to nereálne, lebo my v zbore nemáme veľa mládežníkov, čiže starších stredoškolákov, ktorí by tam mohli byť aj vedúci a to ma odrádzalo, aby som niečo niekomu nahlas povedala alebo dokonca urobila. 

No ale Pán Boh to asi videl v mojej mysli a pred mesiacom môjmu ocinovi (1 z vedúcich dorastu), napadlo, že by sme mohli mať mládež v zbore a keď sme boli na online doraste, tak na konci zrazu povedal, že na budúci týždeň o 18:00 budeme mať nové stretnutie pre starších – Mládež, súčasne so stretnutím rodiniek a slovo bude mať môj starší brat Samo s jeho spolužiakom a kamarátom Matúšom. Keďže som sedela vedľa Sama, videla som, že o tom nevedel, tváril sa kadejako a prišlo mi to trochu smiešne. Samo a Matúš si ale napriek tomu pripravili toto stretnutie - Mládež. Ďalší piatok som na nej fakt bola. Pripojili sme sa cez MS Teams. Bolo nás tam len zopár (9) a potom som si uvedomila, že nezáleží koľko je tam detí, ale že ide o to Slovo, ktoré si chalani pripravia. Hovorili zrozumitelnejšie. Urobili to podľa seba, bez dospeláckej kontroly. Nebolo to ako super šou, ale bolo to také naše. Na druhý raz som sa tam totálne tešila. Tentokrát som sa nepripojila z donútenia, ale preto, lebo sa tam stretneme v Božom mene s kamarátmi sami.

 A tak aj cez ocina Pán dal, aby som si uvedomila že nezáleží na tom koľkí sa stretneme, ale koľko si z Božieho slova zoberieme a netreba sa hneď vzdať. Treba s Bohom začať.

.: Autor: Sára Drienovská          


 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Žalm 46, 2-4 Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.