Z histórie evanjelickej cirkvi v Radvani 

Letnice sú dňom zrodenia (vzniku) cirkvi. V tento deň bol vyliaty Svätý Duch na učeníkov Ježiša Krista, ktorí potom, ako bol na nebo vzatý Pán Ježiš, svorne zotrvávali v hornej dvorane v Jeruzaleme tak, ako im to Pán prikázal. A spoločenstvo veriacich v spasiteľa Ježiša – to je cirkev.

V Radvani sa kostol Na Hôrke sa prvýkrát spomína v listine z roku 1325. Počas Lutherovej reformácie sa  pripojila celá farnosť k hnutiu za obnovu cirkvi. Od roku 1581 boli vo farnosti len evanjelici. Hlavnými patrónmi zboru bola rodina Radvanských. Najznámejším z nich bol Juraj Radvanský, umučený v Prešove 22. apríla 1687.

V októbri 1599 Turci vypálili Radvaň, Malachov a Kráľovú. Radvaň im bola poplatná až do roku 1656. V tej dobe mala Radvaň iba 350 obyvateľov, všetko evanjelikov.

Z 12 evanjelických farárov pôsobiacich Na Hôrke sú najznámejší Ján Kalinka, Daniel Sinapius-Horčička, Ján Simonides a najmä posledný evanjelický farár pôsobiaci Na Hôrke Ján Glosius Pondelský, ktorého piesne nájdeme aj v novom Spevníku. Keď bol v roku 1710 z kostola vyhnaný generálom Heisterom, ušiel do Kalinova. Vtedy prišiel evanjelický zbor aj o chrám, ale zostal verný čistému biblickému učeniu.

Po tolerančnom patente v roku 1784 požiadali obyvatelia Radvane župný úrad o povolenie na výstavbu modlitebného domu a obyvatelia obcí Kráľová, Kremnička, Iliaš, Pršany, Malachov, Skubín, Jabríková a Králiky o povolenie pripojiť sa k Radvanskej farnosti. Obnovený zbor založilo 2327 osôb, ktoré si zvolili za dozorcu Petra Radvanského a za farára pozvali z Gemera Jána Molnára. Rodina Radvanských darovala cirkvi pozemok na výstavbu nového kostola. Základný kameň bol položený 19. mája 1785 a kostol bol vysvätený už 27. novembra 1785. Kostol nemal vežu, tá sa pristavila v rokoch 1862 až 1865 počas pôsobenia farára Andreja Sládkoviča a kostol sa pokryl medeným plechom. O túto strechu aj zvony prišiel zbor rekviráciou v tragickom roku 1916 počas prvej svetovej vojny.

Evanjelický kostol.

 Historická Radvaň.

Po vzniku ČSR sa pri zbore rozvinula bohatá spolková činnosť zameraná na duchovné a literárne vzdelávanie. Druhá polovica 30.  rokov sa už niesla v znamení ohrozenia republiky fašizmom. Hrôzy vojny sa priamo dotkli aj radvanského cirkevného zboru. Vo vojne padlo nemálo jeho členov. Cirkevný zbor bol svedkom masového vraždenia ľudí vo fílii Kremnička. Vojna poškodila veľa domov, ale najmä kostol s vežou a zborovým domom.

Obnovy budov a zachovania zboru v podmienkach komunistickej diktatúry sa zhostil Daniel M. Fakla, ktorý sa na sklonku roka 1953 stal zborovým farárom v Radvani. Po 19 rokoch odišiel do Kremnice, kde pôsobil až do roku 1982. Brat farár Ján Kollár tu pôsobil vyše dvadsať rokov. V súčasnosti je námestným farárom Michal Zajden.

 Evanjelická fara a kostol.

Hrobka Andreja Sládkoviča.