Sú katolíci naši bratia v Kristovi? Alebo evanjelium, ktoré má rímsko-katolícka cirkev je iné evanjelium, ako to, ktoré je v Biblii? 

Základná otázka, ktorú sa musíme pýtať pri rozhovoroch s veriacimi našej, ale aj z iných cirkví, aby sme zistili, či náhodou neveria falošnému evanjeliu, znie: Ako je hriešny človek ospravedlnený pred svätým Bohom? Našou nádejou a túžbou má byť povedať im to biblické evanjelium, aby mohli byť zachránení cez počutie evanjelia Ježiša Krista, ktoré popisuje Biblia.

Prvú vec, ktorú si potrebujeme pripomenúť je, že nie každý, kto sa nazýva kresťanom, je znovuzrodený. Nie každý, kto považuje Ježiša za svojho Pána alebo za svojho záchrancu, je znovuzrodený. Pán Ježiš hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.“  (Matúš 7,21). Potom pokračuje 22. veršom: „Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene?“ Ale Pán Ježiš im hovorí: „Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“ (Matúš 7,23). Nie každý, kto robí zázraky a rôzne znamenia v mene pána Ježiša Krista, je znovuzrodený. On hovorí: Nikdy som vás nepoznal. Nehovorí: „Chvíľu som vás poznal a v tej dobe ste robili zázraky a znamenia v mojom mene a potom už nie...“, ale hovorí: „Nikdy som vás nepoznal.“ V dnešnej dobe, ktorá je veľmi tolerantná, kde každý môže mať svoju pravdu a kde sa považuje za najväčší hriech, keď poviete, že vy máte pravdu a nikto iný pravdu nemá alebo keď poviete, že vy máte biblické evanjelium a nikto iný ho nemá, si musíme pripomenúť ešte jednu vec. Sú rôzni, ktorí sa vydávajú za Ježiša, sú rôzne tvrdenia vydávajúce sa za evanjelium. To nie je niečo s čím sme prišli my, ale čítame to v 2. liste Korintským, kde apoštol Pavol Korinťanom hovorí toto: „Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Kristom tak, ako had zviedol Evu svojím chytráctvom. Lebo keď príde niekto a zvestuje iného Krista, ktorého sme my nezvestovali, alebo keď prijímate iného ducha, ktorého ste nevzali, to dobre znášate.“ (Druhý Korinťanom 11,3-4). To znamená, ak niekto hovorí o Ježišovi, je potrebné sa zaujímať aj o to, kto je ten Ježiš, aká je cesta spasenia. Rovnako sa hlbšie musíme zaujímať o ducha / evanjelium, ktoré je nám kázané. Vidíme, že už v tej dobe boli rôzni Ježišovia, boli rôzne evanjeliá a Korinťania to dobre prijímali. Otázka je: čo je to iné evanjelium? Aby sme toto mohli pochopiť, najprv si musíme položiť otázku, čo je to biblické evanjelium. To je ten dôvod, prečo nás pán Boh volá k tomu, aby sme rozlišovali. Ján vo svojom Liste vo štvrtej kapitole hovorí: „Milovaní, neverte každému duchovi...“. Neverte každému, kto príde v mene Ježiša. Neverte každému, kto prinesie nejaké evanjelium. „...ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta.“ Tí milovaní, ktorým Ján píše, sme v konečnom dôsledku aj my. Ak sme znovuzrodení, máme zodpovednosť skúmať duchov, pretože vo svete je mnoho falošných prorokov, ktorí kážu najrôznejších Kristov, najrôznejšie formy evanjelia. Dobrá správa je, že keď rozlišujeme, rozsudzujeme a skúmame, tak Pán Boh to vždy chváli. V dnešnej dobe za to niektorí môžeme byť zatracovaní, môže sa o nás hovoriť, že sme pyšní, že sme arogantní, keď sa snažíme rozlišovať, ale všimnite si v Zjavení Jána v 2. kapitole v 2. verši aj keď Pán Ježiš bude nejaké veci vytýkať Efezskému zboru, tak je jedna vec, za ktorú ich chváli. Tá vec je práve to, že skúmali a rozlišovali, dobrého sa držali a to zlé odmietali: „Poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári;“ Zjavenie Jána 2,2. Nech nám akýkoľvek kazateľ alebo rečník povie čokoľvek iné, Pán Ježiš chce, aby sme ako kresťania rozlišovali. Biblia kladie dôraz na to, aby sme rozlišovali, aby sme neprijímali všetko, čo počujeme, aby sme nečítali každú knihu, ktorú kúpime v kresťanskom kníhkupectve, ale aby sme rozlišovali. V dnešnej dobe je asi „najväčší hriech“ povedať, že niekto je falošný prorok, že hlása iného Krista, povedať o nejakej cirkvi alebo denominácii, že sa nedrží biblického evanjelia. Takí by boli okamžite vyškrtnutí zo všetkých konferencií a nikto by im nedal priestor, ale to je to, čo robí aj apoštol Pavol: „Prosím vás však, bratia: pozor na tých, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protiklade s učením, ktorému ste sa naučili. A odvráťte sa od nich!“ Rimanom 16,17. A tak teda, ak máme porovnať biblické evanjelium s rímskym katolicizmom, musíme si položiť základ, čo je to vlastne biblické evanjelium. Budeme hovoriť o učení, nie o ľuďoch – katolíkoch. A verím, že sa mi podarí na základe Písma ukázať, že učenie rímskeho katolicizmu nemá moc niekoho zachrániť, pretože nemá vo svojom strede Boha, ale človeka. Aj medzi rímskymi katolíkmi sú tu a tam znovuzrodení ľudia. Nemôžeme povedať, že v nejakom zbore alebo denominácii sú všetci znovuzrodení kresťania, rovnako nemôžeme povedať, že v inom zbore sú všetci neznovuzrodení. Takže ak sú z Božej milosti medzi katolíkmi znovuzrodení kresťania, ktorí študujú a skúmajú Písmo a vidia, čo sa učí u nich v cirkvi a čo sa deje v ich kostole, veľmi pravdepodobne tam nebudú môcť dlho vydržať.

Čo je biblické evanjelium? Keby vám niekto povedal: „Povedz mi biblické evanjelium, povedz mi tú dobrú správu, v ktorej je Tvoja nádej“, ako by ste odpovedali? Ja mám rád ten text, ktorý je v Liste Efezským v 2. kapitole od 1. do 10. verša. Budeme si o ňom podrobnejšie hovoriť a prosím, snažte sa vnímať, ako Boh cez apoštola Pavla hovorí o nás, o všetkých ľuďoch na tejto zemi, ako hovorí o tom, čo on sám urobil. Inými slovami, čo sme urobili my, akí sme boli my a aký je On. 

„1Tak (naplnil) aj vás, mŕtvych“. Prvá vec, ktorú sa dozvedáme o každom hriešnom človeku je, že sa rodíme duchovne mŕtvymi. To je to, kde sme boli. Boli sme duchovne mŕtvi „pre vlastné prestúpenie a hriechy, 2 v ktorých ste kedysi žili primerane veku tohto sveta, podľa kniežaťa mocností vzduchu, ducha pôsobiaceho teraz v neposlušných synoch. 3 Medzi nimi sme aj my všetci žili kedysi podľa žiadostí svojho tela, vykonávali vôľu tela a myšlienok a boli sme od prírody deťmi hnevu ako aj ostatní.“ V skratke, boli sme duchovne mŕtvi, žili sme v žiadostiach svojho tela, robili sme to, čo sa páčilo telu a boli sme od prirodzenosti deti hnevu – pán Boh sa na nás hneval. Teraz však prichádza tá dobrá správa a všimnite si, že všetko, čo je v tej dobrej správe, je o Pánu Bohu. Máme si opäť pripomínať, že to, čo je tam z nás, je náš hriech, naša smrť, naše previnenia, ale všetko to dobré, čo je v evanjeliu, je z Hospodina. Štvrtý verš začína jedným z najkrajších slovných spojení v Novom zákone: „Ale Boh“. My sme boli mŕtvi, boli sme vo svojom hriechu, nemohli sme sa vykúpiť sami, „4 Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, 5obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach - veď milosťou ste spasení!  6 a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, 7 aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. 8 Lebo milosťou ste spasení skrze vieru.“. Všimnite si, všetky dobré veci: „veľká láska“, „nás si zamiloval“, „obživil nás“ sú z Boha. My sme boli mŕtvi pre naše previnenia, ale Boh nás obživil spolu s Kristom pre svoju veľkú lásku. „A to nie sami zo seba; je to dar Boží;“. Nič sme si nezaslúžili. Ani záchranu, ani vieru, ani milosť sme si nezaslúžili, nie sú z nás. Pavol hovorí, že sme boli hriešnici a všetko, čo sme na záchranu potrebovali, sme dostali v Kristovi z Jeho milosti, z Jeho štedrosti, z Jeho lásky. Je to ešte zvýraznené v 9. verši: „nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ Ak nám to nedošlo v 8. verši, Pavol nám to dáva ešte z iného uhla, v inej forme, aby to došlo každému medzi nami, aj takým, ktorí sú ešte len na začiatku svojej cesty viery: „Nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. 10 Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.“

V prvom rade evanjelium Ježiša Krista je celé o Bohu. To je obrovský rozdiel oproti učeniu rímskeho katolicizmu. Kde sme v tom príbehu my? Sme mŕtvi, hriešni, odlúčení, skazení, nieto nikoho, kto by hľadal Boha, všetci sa odlúčili na zlú cestu. Ten, kto hľadá, je Pán Boh. On nám dáva vieru, on nám dáva milosť, záchranu a všetko ostatné. Všimnite si, že biblické evanjelium na základe listu Efezským a ďalších pasáží je: Boh nás zachránil a na základe nášho znovuzrodenia a na základe toho, že sme vykúpení, na základe toho, že sme teraz v novej rodine, že sme Ním adoptovaní do Božej rodiny, tak teraz máme žiť určitým spôsobom. To je to, čo vidíme v 10. verši: „Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.“ Nie - sme - spasení - pre - svoje - skutky a zásluhy, ale sme spasení len a len z milosti, len a len vierou, len a len skrze Pána Ježiša Krista, ale sme spasení k tomu, aby sme na základe nášho spasenia robili dobré skutky, ktoré už On pre nás prv pripravil. A to je rozdiel medzi biblickým evanjeliom, biblickým kresťanstvom a akýmkoľvek iným falošným náboženstvom na tejto planéte. Falošné náboženstvá sú vždy o tom, aby sme robili niečo, nejaké skutky pre svoje spasenie. Milosť? - Áno, Ježiš? - Áno, viera? – áno, rímsky katolicizmus nepopiera milosť, nepopiera vieru ani Ježiša Krista, len tam chýba to naše reformačné Sola. Len a len skrze Krista, len a len z milosti, len a len vierou. To, čo my máme v našom evanjeliu, je to, že my tie skutky robíme preto, že sme znovuzrodení a nie preto, aby sme boli znovuzrodení. Rozumiete tomu rozdielu? Ten rozdiel je kľúčový, je veľmi dôležitý, je to otázka za milión EUR, je to ten najdôležitejší rozdiel na celej zemi. Buď robíte skutky, aby ste boli zachránení, buď ku Kristovi pridávate skutky, aby ste sa zachránili a získali znovuzrodenie, alebo tie skutky na základe 10. verša robíte preto, že ste boli znovuzrodení. Dve podobné slovné spojenia, dve diametrálne odlišné cesty. Na konci týchto dvoch ciest buď budete s Hospodinom v nebesiach ako omilostení hriešnici, alebo ako hriešnici, ktorí nebudú očistení, vo večnom pekle. 

Sme zachránení len z milosti. Čo je milosť? Ako by sme ju definovali? Čo napríklad, že dostávame to, čo si nezaslúžime. Je to milosť? Dostávame odpustenie, adopciu, večný život. Na druhej strane milosť je aj to, že nedostaneme to, čo si zaslúžime. To znamená, dostávame prijatie, dostávame, že sme adoptovaní do Božej rodiny. To sme si nezaslúžili, to nám Pán Boh dal zo svojej veľkej lásky. Na druhej strane nedostávame večné odsúdenie, večné peklo, večné odlúčenie od Pána Boha. Predstavte si, že ste v lete na brigáde a kopete nejaký hlboký kanál. Každý deň 8 hodín, v horúčave, v daždi, za každého počasia. Ste dohodnutí na 5€ za hodinu. Na konci mesiaca príde váš zamestnávateľ a povie vám: Pozri, tu mám pre teba dar. Vy si poviete: Prosím? Aký dar? Ja som tu mesiac makal a dohodli sme sa, že za to mi dáš 5€ na hodinu. Ty tomu hovoríš dar? Prečo to zdôrazňujem, je fakt, že milosť, pre ktorú sme museli niečo odpracovať, už nie je milosť. Toto je biblický koncept. V Liste Rímskym v 4. kapitole vo 4. – 5. verši Pavol hovorí: „4 Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti.“. Teda, keď ste pracovali, musíte za to dostať peniaze, to nie je žiadna milosť. „5 Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.“ Sú tu dva rôzne koncepty. Mimochodom v Liste Rímskym je najlepšie, najlogickejšie, najhlbšie vysvetlené, čo je evanjelium. Keď chcete skúmať evanjelium, čítajte a skúmajte List Rímskym. Ak sa chcete o vašom aute dozvedieť, ako funguje motor, pôjdete do kapitoly o motore. Keď chcete vedieť, ako fungujú stierače, pôjdete do kapitoly o stieračoch. Keď v Biblii chcete zistiť, čo je evanjelium, pôjdete do Listu Rímskym. Rimanom 11, 6: „A keď z milosti, tak nie zo skutkov, ináč by milosť nebola milosťou.“ Pokiaľ ste si museli nejakým skutkom privlastniť, získať alebo zaslúžiť Božiu milosť, tak už to nie je Božia milosť. Už je to mzda, už je to výplata. 

Ďalšia kľúčová otázka je, čo bolo dosiahnuté pri našom vykúpení. Čo bolo dosiahnuté na golgotskom kríži? Zamysleli ste sa niekedy nad tým? Vykúpil nás Ježiš čiastočne? Vykúpil nás úplne? Otvoril dvere do nebeského kráľovstva? Urobil 350 schodov do neba a my za svoj život musíme postaviť posledné dva? Čo znamená, keď Ježiš na golgotskom kríži po tom, čo na Neho boli zložené všetky hriechy tých, ktorých prišiel zachrániť, hovorí: Dokonané! Znamená to, že postavil 350 schodov a teraz nám praje veľa šťastia a sily, aby sme cez svoje dobré skutky dostavali tie posledné dva? Čo znamená, že je dokonané? Martin Luther hovorí, že na golgotskom kríži došlo k najväčšej výmene. Všetky naše hriechy sú zložené na Krista a celá Kristova spravodlivosť je zložená na nás. On zaplatil náš dlžobný úpis. Sto - percentne, dokonale, je to zmyté, to, čo malo byť zaplatené, bolo zaplatené a jeho spravodlivosť je darovaná všetkým, ktorí v Neho uveria. Je dokonané. Bodka, koniec kapitoly, koniec knihy. A ktokoľvek to príjme vierou, bude zachránený. To je to, čo bolo dokonané na golgotskom kríži. Rimanom 5, 1: „A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista.“ Aká bola otázka pred chvíľou? Čo bolo dosiahnuté Ježišovou obeťou? „A tak ospravedlnení z viery...“ Všimnite si, že Pavol nepokračuje v tomto verši: „budete mať..“, že jedného krásneho dňa sa stane, že ho získame. Nehovorí ani, že ho máme dočasne a ak si ho udržíme svojimi skutkami, tak ho budeme mať aj na večnosť, nehovorí, že ho máme, ale možno oň prídeme. Nie je to subjektívny pokoj, ale objektívny, ktorý je vydobytý Pánom Ježišom Kristom. Pokiaľ sme v Kristu, pokiaľ sme znovuzrodení, máme a naveky budeme mať pokoj s Bohom. Pokiaľ máme pokoj s Bohom, pokiaľ nám niekto daroval pokoj s Bohom, pokiaľ nám ho niekto vydobyl, čo musíme urobiť, aby sme pokoj s Bohom mali? Pavol hovorí, že ho už máme. Takže vôbec nič, pretože sme práve čítali, že ho máme práve vďaka tomu, čo urobil Kristus. Ale v rímskom katolicizme a aj pri rozhovoroch s rímskymi katolíkmi, kde vyjadrujú svoje poznanie, ktoré majú cez rímsky katolicizmus, budeme vidieť, že rímski katolíci nemajú pokoj s Bohom. Máme radi katolíkov, ide nám o nich, zdieľame s nimi evanjelium a aj táto prednáška je preto, aby sme videli, že potrebujú byť evanjelizovaní, že nie sme na jednej lodi, že nemáme len inú liturgiu. Ide nám o to, aby ľudia počuli pravé evanjelium. Nevedia, kde budú po smrti, nevedia, či sa im podarí získať ten pokoj, či oň prídu. Prečo? Pretože ich spasenie nezávisí 100 % len na Ježišovi Kristovi. Rozumiete tomu? Vždy, keď sa budete baviť s niekým, kto žije vo falošnom náboženstve, ktoré ku Kristovi pridáva nejaké vlastné skutky, tak si nikdy, naozaj nikdy, nemôže byť istí tým, či má pokoj s Bohom, alebo či sa do toho neba dostane. Prečo? Pretože verí, že spasenie nie je len a len z Krista, ale že spasenie záleží aj na ňom a nikdy nemá istotu, či urobil dostatok dobrých skutkov, či dal všetky veci do poriadku, či bol dostatočný počet krát pri spovedi, na omši a či robil všetky tie ostatné veci. To je dôvod, prečo ľudia vo falošnom náboženstve nikdy nemajú istotu toho, že majú pokoj s Bohom, pretože záchrana a spasenie čiastočne závisí aj od nich. To je desivé, hrozné a šialené! Pretože my môžeme mať pokoj s Bohom, môžeme vedieť, že sme zachránení, a to je radostná správa. To je evanjelium, ktoré nezávisí od nás. Rimanom 5, 8-10: „8 Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ Kedy za nás Kristus zomrel? Keď sme ešte boli hriešni. Pred tým, nech sme pre neho čokoľvek urobili, akýkoľvek dobrý skutok pre našu záchranu. Všimnite si kontrast v 9.-10. verši: „9 O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?! 10 Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?!“ Pavol hovorí, že keď nás Ježiš prišiel zachrániť, tak sme mu nemali čo ponúknuť. Boli sme skazení hriešnici a na svojom účte sme nemali jediný dobrý skutok a Ježiš nás aj tak zachránil zo svojej jedinečnej, nevýslovnej milosti, ktorú pre nás mal. Milosťou, ktorá nezáležala na nás, ktorá nebola založená na našom živote a na našich skutkoch. Hovorí: Pozrite sa, keď vás zachránil v tomto stave, o čo viacej, teraz, keď ste ospravedlnení, keď ste adoptovaní do jeho rodiny, keď ste jeho deťmi, keď ste ospravedlnení Jeho krvou, tak Ním budete zachránení. Rozumieme tomu kontrastu? Boli sme na tom tak zle, lebo sme boli hriešni a Boh k nám bol tak veľmi dobrý. A teraz, keď už mu patríme, o čo viac k nám bude dobrý. Budeme skrze neho zachránení od Božieho hnevu a všimnite si ten dôraz, ktorý Pavol dáva na istotu. Nehovorí to s nejakým ospravedlnením, že toto sa nenosí, že v 21. storočí v postmodernom Slovensku a v postmodernej cirkvi to ľudia nebudú radi počuť a kto sme my, aby sme hovorili tieto veci... Pavol to vyhlasuje a sú to jedinečné správy evanjelia: Budeme zachránení a túto záchranu nám nikto nevezme. 

Nie je nič, čo by nás odlúčilo od lásky Kristovej. Ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá, nie je nikto, kto by nás od Hospodina odlúčil. Sme ospravedlnení, lebo Ježiš zobral všetky prestúpenia na seba za nás. To je veľmi dôležitý koncept: Ježiš na kríži vzal všetky naše hriechy na seba. Naše minulé, prítomné aj budúce boli zložené na Krista, Kristus za ne zaplatil, Boží hnev bol vyliaty na Neho. To je to, prečo Kristus povedal: „Dokonané!“ To je to, prečo bol Kristus na 3. deň vzkriesený z mŕtvych, pretože dostatočne a dokonale zaplatil za naše hriechy.

Pokračovanie nabudúce...

.: na základe prednášky Radka Kolaříka, XCamp 2019