Vianoce klopú na dvere a ja by som sa rada s Vami podelila o to, čo mi Duch svätý ukázal po tieto dni cez príbeh o narodení Pána Ježiša :-). Poviem Vám, mňa samu to dosť prekvapilo. Posúďte sami :-).
Máriu si vybral Boh, aby ona priviedla na svet Božieho Syna. Pozrime sa však bližšie na Máriin príbeh. Bola to obyčajná hriešna žena ako ja alebo Ty. Bola vyvolená Bohom, cez ňu sa mali realizovať Božie predivné plány. Bolo to však v Máriinom živote také ideálne a jednoduché? Hneď na začiatku Boh, ktorý dal ľuďom Božie prikázanie „Nescudzoložíš“ dopustil, aby Mária počala z Ducha svätého. Navonok to však vyzeralo tak, že Mária bola Jozefovi neverná a preto by ju mali podľa vtedajších zákonov ukameňovať. Jozefovi to potom síce anjel Pánov vo sne objasnil, aby Máriu prijal za ženu, ale aj tak to muselo byť pre Jozefa ťažké. A Jozef s Máriou si vybrali tú správnu cestu: uveriť Bohu a poslúchnuť Boží hlas. A to bol len začiatok ťažkostí. Počas Máriinho tehotenstva sa museli vybrať pešo a na somárikovi viac ako 100 km z Nazareta do Betlehema, pretože sa museli ísť dať zapísať do svojho rodného mesta. Takto by som si ja veru svoje tehotenstvo nepredstavovala. V ôsmom / deviatom mesiaci, keď sa už ledva hýbem, ísť veľa kilometrov pešo! A potom Máriu v tom cudzom kraji pochytili pôrodné bolesti. Žiadna nemocnica na obzore, ani len hostinec nebol voľný. Mária nakoniec porodila v maštali pri zvieratách. Aká to dôstojnosť pre narodenie Božieho Syna! Božia logika je skutočne iná ako tá naša. A kde je tá romantika Tichej noci, svätej noci? Ale chceme to vlastne pochopiť, a vierou prijať, že Boh vie, čo robí, že Boh sa skutočne nepomýlil?
A narodením Pána Ježiša sa ťažké chvíle neskončili. Herodes chcel malého chlapčeka zabiť a Mária s Jozefom museli zase utekať preč. Však si len spomeňte mamičky, aké ste boli rady, keď ste sa vrátili z pôrodnice a doma Vás vítal manžel, krásne zariadená detská izba a pohodlie domova. Ja viem, žijeme v inom storočí... Ale predsa sa len milé dámy skúste vcítiť do Márie. Zase musia utekať, tentoraz do Egypta. Jasné, Mária je matkou Božieho Syna, Boh si ju vybral, z toho sa môže tešiť. Mňa osobne by však tie komplikácie dosť demotivovali na mojej ceste viery. Viem, nie je to správne. Ale odhaľujem Vám tu svoje vnútro. A verím, že nie som jediná, ktorá by reptala...
A ako sa náš príbeh vyvíja ďalej? Pán Ježiš rastie, Boh je však pre Neho prednejší ako jeho mama s otcom. To tiež musela nejako Mária predýchať. Hovorím telesne, dúfam, že mi rozumiete. Z Pána Ježiša vyrastie čudák, ktorý sa potom túla s partiou dvanástich. A je úplne iný ako jeho rovesníci. Ďalší úder pre Máriu. Robí zázraky, to je super. Ale Mária, ktorá tak miluje svojho syna, ho postupne vidí trpieť a nakoniec aj zomrieť.
A predsa bol to Boží plán! Boh sa nepomýlil! Boží plán sa napĺňa a všetko je tak ako má byť. Deje sa Božia vôľa. Na mňa je to dosť ťažké kafe. Ale Mária s Jozefom dokázali túto Božiu vôľu prijať. Z ľudského pohľadu to mali ťažké, ale oni POKORNE prijali Božiu vôľu.
A teraz sa presuňme od Márie k nám samotným. My veriaci ľudia túžime po Božom požehnaní, a je to v poriadku. Veď čo je zlé na ideálnom veriacom manželovi / veriacej manželke, ideálnych veriacich deťoch, ideálnej finančnej situácii, keď máme peňazí tak akurát, ideálnom vzdelaní, ideálnej práci, ideálnych susedoch, ideálnom zdraví? Podmienky ideálne a ak problém nastane, riešenia rýchle ako instantná polievka :-).
Čo však ak má Boh nielen pre Máriu, ale aj pre Teba iné plány, ako by si si Ty vedel telesne predstaviť? Sú teraz oblasti v Tvojom živote, o ktorých by si povedal, že takto by si si svoj život nepredstavoval? Že už nevládzeš, že ďalší úder by si už ani nezvládol... Reptáš, fňukáš, možno aj vyčítaš Bohu alebo sa už len pokorne pýtaš: „Bože prečo?“ Modlíš sa o zázrak a stále nič. Si už unavený z hľadania riešení a odpovedí...
A teraz príde zvrat. Čo ak je to v Tvojom živote všetko dobre práve tak ako je? Čo ak to pravé požehnanie spočíva práve v tom, že Bohu povieš ÁNO na svoju aktuálnu bezútešnú situáciu. Prestaneš sa sťažovať a prijmeš POKORNE veci tak, ako sú. Prestaneš závidieť iným kresťanom, ktorí to podľa Teba majú v živote ľahšie. A začneš chváliť Boha, slúžiť Mu tak, ako v danej chvíli najlepšie dokážeš. A práve o to asi ide. Odvrátiť zrak od vyriešenia problému a zamerať sa na Boha, hľadať najprv kráľovstvo Božie.
Jednoducho POKOJNE spočinúť v Božej náruči aj uprostred búrky a VERIŤ!
VERIŤ, že Tvoj Boh Ťa vidí.
VERIŤ, že Tvoj Boh má veci pod kontrolou.
VERIŤ, že Tvoj Boh sa o Teba a Tvoju rodinu postará.
VERIŤ, že Tvoj Boh Ti nedá skutočne viac ako dokážeš zniesť.
VERIŤ, že Tvoj Boh Ti SVOJÍM ČASOM pošle riešenie.
Ako tak prichádzam k záveru článku, roztrúsené dieliky skladačky mi začínajú do seba zapadať a v duši sa mi vynárajú Božie slová:
„Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil.“ 1. Pt 5,6
„Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ Lk 9,23
„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ Mt 11,29-30
A ja konečne začínam rozumieť, čo tým asi myslel Pán Ježiš, keď napísal, že jeho jarmo je lahodné a jeho bremä ľahké. Neriešiť váhu kríža ani jeho veľkosť, len ho jednoducho zobrať a nasledovať Svojho Pána.
A do mojej duše prichádza utíšenie. Aj Vy to cítite? Mária s Jozefom si vybrali vieru a poslušnosť. Ja si tiež vyberám vieru a poslušnosť. Čo si vyberáš Ty?
.: Autor: Katka Riečanová
