šudský život je ako vlak. Ženie sa po koľaji, na ktorú ho nasmeroval neznámy výhybkár. Človek obyčajne neskúma po akej koľaji bol jeho vlak vypravený. Zo skúsenosti však vie, že na konci takejto ľudskej cesty nie je krásna stanica, ale hlboká priepasť zvaná s m r ť.
Človek sa obyčajne stará o pohodlie vo svojom vagóne, dbá o prosperitu, radosť, porozumenie - slovom pohodu. Ani ho nenapadne starať sa o koľaj. Nestará sa po akej koľaji sa jeho vlak rúti. Koľaj má predsa na starosti niekto iný. A predsa toto spoliehanie sa na akéhosi rušňovodiča či výhybkára je práve chybou.
Nestarajte sa o výzdobu svojho vagóna, ale venujte pozornosť po akej koľaji napredujete a kde ona končí. Božie slovo nás nabáda aj v tomto čase očakávania pamiatky narodenia Ježiša Krista vystúpiť z tohto nebezpečného vlaku a prestúpiť na iný vlak, ktorý svojich pasažierov nevezie do priepasti, ale do nádhernej a úžasnej stanice plnej lásky, pravdy a Božej prítomnosti, zvanej večný život.
Keď Vám teraz v adventnom čase želám celkom ľudsky a civílne dobré zdravie, mier, lásku a priehrštie porozumenia vo Vašom okolí, vyprosujem ako Božie dieťa pre Vás Božiu milosť a Vaše otvorené srdce pre prijatie narodeného Ježiša. On bol zasľúbený a poslaný aj pre Vás. Ako stojí v Písme - On stojí aj teraz pri Vašich dverách a klope. On Vám môže priniesť skutočnú radosť a skutočnú lásku.
Ak si myslíte, že ja - nehodný - môžem v tomto ohľade čokoľvek pre Vás urobiť, rád a s nadšením to pre Vás spravím lebo si Vás vážim a záleži mi na Vás. Ideálne je ak ste už prestúpili a váš vlak sa blíži ku konečnej stanici po správnej koľaji. Mohol som len tak formálne - ako sa všeobecne vraví - popriať všetko najlepšie. Svet je však na to "najlepšie" veľmi skúpy a vlastne ho ani nemôže dať, takže je to len fráza a formalita. Z fráz a formalít som v mojom veku už vyrástol.
Ak Vás toto oslovenie neviedlo k zamysleniu, tak prosím, aby ste takéto možno netradičné a odvážne oslovenie k blížiacim sa sviatkom ospravedlnili, zrejme ste si vybrali len to ľudské a bežné - "všetko najlepšie".
.:Autor: Mgr. Štefan Urbašík
