21.11.2010 -- Príslovia 2,1 -- Filip 2,12
Minule sme hovorili o tom, ako Boh prijíma do vlastníctva svoj ľud. šudia majú jedinečnú šancu, a tá sa volá poslušnosť a bázeň pred svojím Bohom. Dnes bude tak trošku pokračovaním toho, čo bolo minule.
Ako hovorí názov dnešnej témy, je to zvedavá otázka. Musíme si túto otázku položiť vždy, keď niečo chceme. Takto sa môžeme pozrieť na nový model auta, telefónu, obrazovky. Ale aj keď si chceš kúpiť byt alebo dom. Skutočne ho potrebujem. Ak ho naozaj chcem nasledujú ďalšie otázky – kde bude obývačka, spálňa, atď. Ale takto je to aj s každým spoločenstvom ľudí. Otázky kde sa budeme stretávať, a na čo nám to bude slúžiť. Keď sa veriaci dohodnú, že si postavia chrám, musí im byť jasné, na čo im to bude a čo si od toho sľubujú. Tieto otázky si kládli aj naši bratia pred nami, keď si išli postaviť tento kostol. Bolo to 1795. Od tej doby už nikto určite nežije, a my to máme na liste vlastníctva. K tejto stavbe si hneď všetci myslia, že jej poslanie je jasné. Dá sa tam zosobášiť, pokrstiť, pohreb, atď... Niekto si možno myslí, že by to malo fungovať aj lepšie. Ale nakoniec jeden od druhého myslíme rôzne cirkvi a spoločenstvá niečo odkukávame. Veľa vecí by sme vedeli o niečo vylepšiť. Vylepšenie by sa ihneď našlo. Nejaké sošky, nejaké maľby na strop atď. Niečo ako privátne nebíčko. Všeličo dokázali. A nakoniec na otázku, na čo je to dobré, by sme nevedeli odpovedať. Je to dobré pre naše spasenie alebo je to len pre nášho telesného človeka. Do týchto myšlienok počujeme slová ap. Pavla do mesta Filipis, píše slová: ako ste boli poslušní s bázňou a spasením konajte svoje spasenie. Žiadne ozdobné liturgické spevy, ale niečo čo je fundamentálne. Bázeň a poslušnosť a trasenie nie sú vôbec sympatické. Pri evanjelizácií by som namal s takýmito rečami úspech, jedine ak budem volať niekoho na horor do kina. Bázeň a trasenie, to vyvoláva pocit, že ideme niekoho strašiť Bohom, s ktorým nikto nechce nič mať. Napriek tomu toto slovo je veľmi dôležité. Kedy na nás padne bázeň a strach. Kedy sa ti začnú triasť kolená a klepať zubami. Nie až vtedy, keď si úzkych a ide o život tebe, alebo tvojim blízkym. Až keď sa nás dotkne smrť. Všetci hrdinovia sa rozklepú. Spasenie rovná sa večný život. Na druhej strane, nedosiahnutie znamená prepadnúť druhej smrti. Ale ak konáš svoje spasenie s trasením pochopil si, že sa rozhoduje o tvojom živote a smrti. Ján 3,17-18. Ján 6, 40. Vo svetle týchto slov znamená stáť v poslušnosti pred týmto slovom, o ktoré sa môžeš kedykoľvek oprieť. Súčasťou takejto výchovy nám má poslúžiť aj toto miesto, v ktorom sa stretávame. Tu sa povzbudzujeme do jedného tela menom Kristus. Nie žiadne náboženstvo. Ak sa nepripravujeme na službu vo svete, tak to nie je Božie miesto. Ale toto spasenie sa týka našich detí, našich priateľov, ale aj nepriateľov, lebo jedná sa aj o ich život a nie je dôležité, čo si o tom oni myslia. Mnohí popíjajú pivko, kávičku a všeličo si myslia. Či sa im to páči, alebo nie, hrá sa o ich život a o ich spasenie. Kvôli našim rozmarom Boh nebude meniť svoju vôľu ani svoje slovo. Toto nie je Hydepark. Kde si každý povie čo ho napadne. Nie je to miesto budovať ani žiadnu kultúru. Nie je to miesto, kde by mali koncertovať Lucie Bíla, ani černá. Ale máš tu konať svoje spasenie s bázňou a trasením. Svoje srdce musíš mať nasadené tejto priorite. Všetkým musí byť jasné, že nikoho nestačí Boh, ale ty sa obávaš o spasenie svojich blízkych a priateľov, i tých, ktorí sú tvoji nepriatelia. Možno toto nie je dosť na náš vidieť, keď vychádzame z kostolov. Často nevidieť našu bázeň a trasenie. Akoby sme tu ani neboli pripravovaní na službu vo svete. A tvárime sa ako by sme už vo svete nemali žiadnu robotu.
Milovaní moji. Mám pocit, že v náboženstve nám zostali iba predpisy, tradície. Dokazovať si svoju serióznosť a dôležitosť. Nevidieť na nás bázeň a trasenie o naše spasenie pred Bohom. Akoby sme svoje kresťanstvo konali len aby sme sa vo svete zviditeľnili. Sledujte to v televízií, ten náboženský výpredaj. Niekoho zúfalo pokrstiť, okonfirmovať, zosobášiť, pochovať, ale s Bohom, za ktorého sa skrývame nechceme už nič mať. Otcovia a matky dajú svoje deti na náboženstvo a oni sami s Bohom nič nechcú mať. Na čo je to všetko dobré? Boh hovorí, že je to dobré na naše odsúdenie. Je to možno tvrdé, ale pravdivé, lebo Boh svoje slovo nikdy nezmení. Natrvalo tu bude napísané, že s bázňou a trasením máš konať svoje spasenie. Žalm 111, 10. Len blázni nasledujú svoje rozmary a chvastajú sa svojimi názormi a konajú to na svoje zatratenie. Hovorte o tom aj dnes aj v nasledujúcich dňoch vo svojich domácnostiach a pracoviskách. Stojte pevne v službe svätých vo svetle.
Ako hovorí názov dnešnej témy, je to zvedavá otázka. Musíme si túto otázku položiť vždy, keď niečo chceme. Takto sa môžeme pozrieť na nový model auta, telefónu, obrazovky. Ale aj keď si chceš kúpiť byt alebo dom. Skutočne ho potrebujem. Ak ho naozaj chcem nasledujú ďalšie otázky – kde bude obývačka, spálňa, atď. Ale takto je to aj s každým spoločenstvom ľudí. Otázky kde sa budeme stretávať, a na čo nám to bude slúžiť. Keď sa veriaci dohodnú, že si postavia chrám, musí im byť jasné, na čo im to bude a čo si od toho sľubujú. Tieto otázky si kládli aj naši bratia pred nami, keď si išli postaviť tento kostol. Bolo to 1795. Od tej doby už nikto určite nežije, a my to máme na liste vlastníctva. K tejto stavbe si hneď všetci myslia, že jej poslanie je jasné. Dá sa tam zosobášiť, pokrstiť, pohreb, atď... Niekto si možno myslí, že by to malo fungovať aj lepšie. Ale nakoniec jeden od druhého myslíme rôzne cirkvi a spoločenstvá niečo odkukávame. Veľa vecí by sme vedeli o niečo vylepšiť. Vylepšenie by sa ihneď našlo. Nejaké sošky, nejaké maľby na strop atď. Niečo ako privátne nebíčko. Všeličo dokázali. A nakoniec na otázku, na čo je to dobré, by sme nevedeli odpovedať. Je to dobré pre naše spasenie alebo je to len pre nášho telesného človeka. Do týchto myšlienok počujeme slová ap. Pavla do mesta Filipis, píše slová: ako ste boli poslušní s bázňou a spasením konajte svoje spasenie. Žiadne ozdobné liturgické spevy, ale niečo čo je fundamentálne. Bázeň a poslušnosť a trasenie nie sú vôbec sympatické. Pri evanjelizácií by som namal s takýmito rečami úspech, jedine ak budem volať niekoho na horor do kina. Bázeň a trasenie, to vyvoláva pocit, že ideme niekoho strašiť Bohom, s ktorým nikto nechce nič mať. Napriek tomu toto slovo je veľmi dôležité. Kedy na nás padne bázeň a strach. Kedy sa ti začnú triasť kolená a klepať zubami. Nie až vtedy, keď si úzkych a ide o život tebe, alebo tvojim blízkym. Až keď sa nás dotkne smrť. Všetci hrdinovia sa rozklepú. Spasenie rovná sa večný život. Na druhej strane, nedosiahnutie znamená prepadnúť druhej smrti. Ale ak konáš svoje spasenie s trasením pochopil si, že sa rozhoduje o tvojom živote a smrti. Ján 3,17-18. Ján 6, 40. Vo svetle týchto slov znamená stáť v poslušnosti pred týmto slovom, o ktoré sa môžeš kedykoľvek oprieť. Súčasťou takejto výchovy nám má poslúžiť aj toto miesto, v ktorom sa stretávame. Tu sa povzbudzujeme do jedného tela menom Kristus. Nie žiadne náboženstvo. Ak sa nepripravujeme na službu vo svete, tak to nie je Božie miesto. Ale toto spasenie sa týka našich detí, našich priateľov, ale aj nepriateľov, lebo jedná sa aj o ich život a nie je dôležité, čo si o tom oni myslia. Mnohí popíjajú pivko, kávičku a všeličo si myslia. Či sa im to páči, alebo nie, hrá sa o ich život a o ich spasenie. Kvôli našim rozmarom Boh nebude meniť svoju vôľu ani svoje slovo. Toto nie je Hydepark. Kde si každý povie čo ho napadne. Nie je to miesto budovať ani žiadnu kultúru. Nie je to miesto, kde by mali koncertovať Lucie Bíla, ani černá. Ale máš tu konať svoje spasenie s bázňou a trasením. Svoje srdce musíš mať nasadené tejto priorite. Všetkým musí byť jasné, že nikoho nestačí Boh, ale ty sa obávaš o spasenie svojich blízkych a priateľov, i tých, ktorí sú tvoji nepriatelia. Možno toto nie je dosť na náš vidieť, keď vychádzame z kostolov. Často nevidieť našu bázeň a trasenie. Akoby sme tu ani neboli pripravovaní na službu vo svete. A tvárime sa ako by sme už vo svete nemali žiadnu robotu.
Milovaní moji. Mám pocit, že v náboženstve nám zostali iba predpisy, tradície. Dokazovať si svoju serióznosť a dôležitosť. Nevidieť na nás bázeň a trasenie o naše spasenie pred Bohom. Akoby sme svoje kresťanstvo konali len aby sme sa vo svete zviditeľnili. Sledujte to v televízií, ten náboženský výpredaj. Niekoho zúfalo pokrstiť, okonfirmovať, zosobášiť, pochovať, ale s Bohom, za ktorého sa skrývame nechceme už nič mať. Otcovia a matky dajú svoje deti na náboženstvo a oni sami s Bohom nič nechcú mať. Na čo je to všetko dobré? Boh hovorí, že je to dobré na naše odsúdenie. Je to možno tvrdé, ale pravdivé, lebo Boh svoje slovo nikdy nezmení. Natrvalo tu bude napísané, že s bázňou a trasením máš konať svoje spasenie. Žalm 111, 10. Len blázni nasledujú svoje rozmary a chvastajú sa svojimi názormi a konajú to na svoje zatratenie. Hovorte o tom aj dnes aj v nasledujúcich dňoch vo svojich domácnostiach a pracoviskách. Stojte pevne v službe svätých vo svetle.
Amen
