13.3.2011 -- Citát z Biblie: Mat.4/3 Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.
Keď Ján Krstiteľ krstil v Jordáne Židov, prišiel aj Ježiš a požiadal, aby ho tiež pokrstil. Ján sa cítil nehodný, zdráhal sa , ale nakoniec splnil Ježišovo prianie. Zvláštnosťou však bolo, že po krste Ján videl Ducha Božieho vo forme holubice a z neba bolo počuť hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Tým aj navonok získal Ježiš pečať pravosti.
Po krste viedol Boží Duch Ježiša na púšť, aby bol diablom pokúšaný . Po štyridsiatich dňoch pôstu Ježiš vyhladol, veď bol človekom v tele. Diabol využil túto chvíľu, a oslovil Ježiša, že ak je Syn Boží, aby rozkázal, aby sa okolité kamene premenili na chleby. Samozrejme Ježiš odmietol : „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ (Veď Ježiš neprišiel na svet zachrániť seba. ) Keby hladný Ježiš tak urobil, spreneveril by sa Otcovej vôli. Nie osobná záchrana, ale poslušnosť bola pre neho charakteristická.
Ak sa diabol opovážil skúšať, či útočiť na Božieho Syna , ako na živý terč, s ľahkosťou sa veľmi často pokúša zvádzať aj ľudí a útočí na nich. Zviedol už prvých ľudí a je tu od tej doby až po dnes vždy hotový, prefíkaný a znalý našich slabostí i našich slabých chvíľ. Aj my sa denne stávame jeho živými terčami. Ak jeho existenciu nepoznáme (resp. neuznávame), nie sme naplnení Duchom svätým, a ak nie sme Božími deťmi, tak každého rozstrieľa kedy sa mu zachce. Berieme vážne Ježišove slová že nie je pre nás k životu potrebný iba chlieb, ale každé Božie slovo? V ňom je nám odporúčaná Božia výzbroj. V ňom máme veľa zasľúbeni o Otcovej ochrane a nemusíme sa báť, hoc by sme kráčali údolím smrti.
Po krste viedol Boží Duch Ježiša na púšť, aby bol diablom pokúšaný . Po štyridsiatich dňoch pôstu Ježiš vyhladol, veď bol človekom v tele. Diabol využil túto chvíľu, a oslovil Ježiša, že ak je Syn Boží, aby rozkázal, aby sa okolité kamene premenili na chleby. Samozrejme Ježiš odmietol : „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ (Veď Ježiš neprišiel na svet zachrániť seba. ) Keby hladný Ježiš tak urobil, spreneveril by sa Otcovej vôli. Nie osobná záchrana, ale poslušnosť bola pre neho charakteristická.
Ak sa diabol opovážil skúšať, či útočiť na Božieho Syna , ako na živý terč, s ľahkosťou sa veľmi často pokúša zvádzať aj ľudí a útočí na nich. Zviedol už prvých ľudí a je tu od tej doby až po dnes vždy hotový, prefíkaný a znalý našich slabostí i našich slabých chvíľ. Aj my sa denne stávame jeho živými terčami. Ak jeho existenciu nepoznáme (resp. neuznávame), nie sme naplnení Duchom svätým, a ak nie sme Božími deťmi, tak každého rozstrieľa kedy sa mu zachce. Berieme vážne Ježišove slová že nie je pre nás k životu potrebný iba chlieb, ale každé Božie slovo? V ňom je nám odporúčaná Božia výzbroj. V ňom máme veľa zasľúbeni o Otcovej ochrane a nemusíme sa báť, hoc by sme kráčali údolím smrti.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
