1.5.2011 -- Citát z Biblie Ján 20/ 25... Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku nevložím Mu do boku, vôbec neuverím.
Zhromaždení ustráchaní, zakomplexovaní Ježišovi učeníci po ukrižovaní Majstra sa skrývali pred Židmi. Pre istotu si zamkli aj dvere. Boh vie prečo tu nebol Tomáš. Naraz sa medzi nimi objavil Ježiš a pozdravil ich „Pokoj vám“. Mal to byť pokoj pred útokmi sveta a diabla. Ťaživá atmosféra bola razom preč.
Keď sa vrátil Tomáš, zvestovali mu „ Videli sme Pána“. Tomáš je však racionalista a nedá na nejaké reči. Nedokáže to prijať, lebo osobne nemal na tom účasť. Nepohla ho ani radosť ostatných, že ich život má predsa zmysel, nevenovali ho nejakej mŕtvej idei. Doteraz sa cítili na strane porazených, ale po stretnutí s Pánom boli naraz na strane víťazov. Tomáša to však nepohlo. Kým si vraj nevloží prsty do rán na rukách a boku, vôbec neuverí. Fakty sú fakty, trval na svojom tento náboženský „materialista“. Niet sa čo čudovať, veď aj dnes sú ich aj v kresťanstve tisícky. O osem dní keď boli opäť spolu, sa Ježiš postavil medzi nich s pozdravom a ako by bol celý čas pri presviedčania Tomáša s nimi , razom ho vyzval, aby vložil prsty do rán. Prítomnosť Ježiša ho však premohla. „Pán môj a Boh môj!“ Suverénne vyrazilo z neho Naraz bolo srdce pochybovača zlomené. „A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si, blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili.
Ježiš posúva udalosti. Pôsobí a koná nadčasove, veď mnohí aj dnes nemajú srdce zlomené pre vieru. Majú to ťažšie ako Tomáš. Majú tvrdé podmienky. Nepomáha im ani inteligencia, ani logika. Chcú doklady, dávajú si podmienky (vykopávky a podobne). Pán však takýchto nerobí šťastnými a blahoslavenými. Naopak, blahoslaví tých, ktorí sa poddali Duchu svätému a evanjelistom, ktorí v slove Božom zapísali :“Pán žije!“ Kto napriek tomu dáva Bohu podmienky, nikdy nebude mať p o k o j a nebude šťastný. Choď aj Ty a zvestuj v tvrdých podmienkach – Pán žije! Má to zmysel.
Keď sa vrátil Tomáš, zvestovali mu „ Videli sme Pána“. Tomáš je však racionalista a nedá na nejaké reči. Nedokáže to prijať, lebo osobne nemal na tom účasť. Nepohla ho ani radosť ostatných, že ich život má predsa zmysel, nevenovali ho nejakej mŕtvej idei. Doteraz sa cítili na strane porazených, ale po stretnutí s Pánom boli naraz na strane víťazov. Tomáša to však nepohlo. Kým si vraj nevloží prsty do rán na rukách a boku, vôbec neuverí. Fakty sú fakty, trval na svojom tento náboženský „materialista“. Niet sa čo čudovať, veď aj dnes sú ich aj v kresťanstve tisícky. O osem dní keď boli opäť spolu, sa Ježiš postavil medzi nich s pozdravom a ako by bol celý čas pri presviedčania Tomáša s nimi , razom ho vyzval, aby vložil prsty do rán. Prítomnosť Ježiša ho však premohla. „Pán môj a Boh môj!“ Suverénne vyrazilo z neho Naraz bolo srdce pochybovača zlomené. „A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si, blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili.
Ježiš posúva udalosti. Pôsobí a koná nadčasove, veď mnohí aj dnes nemajú srdce zlomené pre vieru. Majú to ťažšie ako Tomáš. Majú tvrdé podmienky. Nepomáha im ani inteligencia, ani logika. Chcú doklady, dávajú si podmienky (vykopávky a podobne). Pán však takýchto nerobí šťastnými a blahoslavenými. Naopak, blahoslaví tých, ktorí sa poddali Duchu svätému a evanjelistom, ktorí v slove Božom zapísali :“Pán žije!“ Kto napriek tomu dáva Bohu podmienky, nikdy nebude mať p o k o j a nebude šťastný. Choď aj Ty a zvestuj v tvrdých podmienkach – Pán žije! Má to zmysel.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
