6.4.2012 -- Citát: Ján 11 , 53 ( Veľkňaz) ..."prorokoval , že Ježiš má umrieť za národ. .... od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú."
Milí moji bratia , milé sestry ! Boží služobníci – učeníci ! Milí priatelia !
Ak počas letných dní behá človek vonku naboso stane sa mu občas nemilá vec. Niečo ostré sa mu zapichne do päty a ak to razom neodstránime , môže nám tá hnisavá rana dokonca ohroziť končatinu i život.
Avšak takýto , obrazne povedané - tŕň do päty , sa nám môže zabodnúť aj v oblasti , ktorú nazývame duchovná.
Účinkovanie Pána Ježiša Krista uprostred vyvoleného Božieho ľudu sa stalo tŕňom v päte popredným mužom zo židovského národa
Po pôste na púšti odišiel Pán Ježiš v moci Ducha Svätého do Galileii a tu učil v synagógach. Nakoniec sa dostal aj do Nazaretu , kde bol vychovaný. Keď mu to bolo v synagóge dovolené čítanie. - nahlas prečítal úžasný odsek proroctva Izaiášovho : “ Duch Pánov nado mnou ; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium , uzdravovať skrúšených srdcom , poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku , utláčaným oslobodenie , a zvestovať vzácny rok Pánov. „ ( Lukáš 4, 18 )
Svedectvo vyvolalo u poslucháčov pozitívnu ozvenu najmä po tom , čo Pán Ježiš povedal , že sa dnes naplnilo toto písmo v ich ušiach. – Potom však ktosi upozornil prítomných na jeho pôvod , že je to predsa len syn Jozefov. A odrazu sa to všetko zvrhlo až nakoniec čítame slová : „ A všetci v synagóge vzplanuli hnevom ...“: „ ... povstali , vyhnali Ho z mesta a viedli Ho až na okraj vrchu , na ktorom bolo vybudované mesto , aby Ho zostrčili.„Začalo sa to všetko ako milá , sympatická udalosť a skončilo sa to absolútnym nedorozumením , zlobou a pokusom o vraždu. –
Takto sa Pán Ježiš po prvý raz stal tŕňom v ich päte. Tento tŕň si chcú vytiahnuť , chcú ho okamžite odstrániť , ale toto ešte nebol ich čas, toto ešte nebol a ich hodina a noc tmy. A tak posledná veta týkajúca sa tejto udalosti znie takto : „ Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa.“ Lukáš 4 , 14 – 30) Boh Otec sa o to postaral. Vytrhol im Ho z rúk. a tak tŕň zostal zabodnutý do ich päty. Omínal ich a znepokojoval ich.
Keď Ježiš vzkriesil Lazara, táto udalosť v sebe nesie tiež pozitívnu správu o moci Pána Ježiša , pred ktorou musí kapitulovať aj smrť –Tento skutok Pána Ježiša vyvolal obrovský údiv , ktorý veľmi hlboko zasiahol očitých svedkov , ktorých bolo neúrekom. Svedectvo hovorí : „ Vtedy mnohí zo Židov , ktorí prišli k Márii a videli , čo učinil , uverili v Neho...“ Ten skutok spôsobil isté , obrazne povedané , zemetrasenie. obrovský rozruch aj v „ nepriateľskom tábore“ veľkňazov, zákonníkov a farizejov. Pripomenulo im ten tŕň , ktorý majú zapichnutý do päty.
„ Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a položili si v nej kľúčovú otázku : „ Čo robiť ? „ Situácia je totiž veľmi napätá a chúlostivá , zdá sa byť už neúnosná. Ten , ktorý vzkriesil Lazara a strhol na seba pozornosť i priazeň mnohých sa javí ako rizikový element uprostred vyvoleného národa. „Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak , všetci uveria v Neho ...“ Rozbije nám náš náboženský poriadok, odvráti srdcia ľudí od nás , prídeme o svoj džob , vymkne sa nám to z rúk , -. Ak to necháme tak , ak s tým niečo neurobíme tak potom ; „... prídu Rimania a zaujmú nám aj toto mesto aj národ.
Je tu hrozba , že všetci doplatíme na tento tŕň , ktorý máme vo svojej päte, ktorý spôsobil hnisavú ranu a hrozí nám národná katastrofa. To je vážna vec . Takéto niečo nie je možné riskovať ani dopustiť !! S tým treba niečo urobiť ! –„Veľkňaz toho roku – prorokoval , že Ježiš má umrieť za národ a nie len za národ , ale aj aby zhromaždil rozptýlené dietky Božie. “, Treba konečne niečo zásadné s tým tŕňom v päte urobiť.– No a potom všetkom nakoniec prišlo konečné riešenie. „ Od toho dňa boli rozhodnutí , že Ho zabijú. "Ján 11 / 45 – 53) To je konečné riešenie. Tŕň musí ísť von !!! Treba si už len nájsť vhodnú príležitosť. To , čo sa udialo nakoniec na Veľký piatok – bola vlastne vo vyvolenom národe len záležitosť času. Rana už začala hnisať. Ten tŕň v päte Izraela – menom Ježiš - spôsoboval v Izraeli od začiatku problémy, ale nič s tým nedokázali urobiť –museli čakať ten čas , ktorý určil Otec ako deň keď bude prinesená obeť jednorodeného Božieho Syna za hriechy sveta. Vynútia si od Piláta rozsudok smrti , využijú prítomnosť rímskeho vojska ako popravčiu čatu a dajú Ho ukrižovať. Vytrhnú ten nepríjemný tŕň a potom vyliečia rozjatrenú , hnisajúcu ranu uprostred ich náboženstva i uprostred ich vlastných životov. Myslia si, že je to ich réžia. Z podobného omylu je vyvádzaný nakoniec aj samotný Pilát , ktorý si myslí , že on má moc Ježiš prepustiť, alebo ukrižovať. Aj jemu Pán Ježiš hovorí : „ Nemal by si moci nad mnou , keby ti nebolo dané zhora. „ ( Ján 19 , 11) Plní sa nie ľudské , ale Božie rozhodnutie. Dobre si teda zapamätajme to , že v ten prvý a skutočne jediný Veľký piatok , ktorý sa už nedá nikdy zreprízovať , je to – Ježišova hodina – Ježišov kalich , ktorý musí vypiť až do dna , ktorý nemôže byť od Neho odňatý – aby sa naplno ukázala Otcova láska k nám hriešnym ľuďom. Aby sa naplnili slová : „ Lebo tak Boh miloval svet , že svojho jednorodeného Syna dal , aby nezahynul , ale večný život mal každý kto vecí v neho . „ - Všetci to veľmi dobre poznáme. Pánovu smrť za naše hriechy je neodmysliteľne spojená s Jeho ponižovaním , posmievaním a utrpením. Keď to mnohí dramatizujú, Ježiš hovorí: „ Dcéry Jeruzalemské , nenariekajte nado mnou . Ale nariekajte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami . „ ( Lukáš 23 , 28) On bol zbitý pre naše neprávosti – On niesol trest , za náš pokoj , aby nám Jeho ranami dostalo uzdravenia... On niesol naše nemoci , Na Golgote Pán Ježiš netrpí a neumiera za seba . On predsa žiadneho hriechu neučinil , ale umiera za nás- hriešnikov. Za naše deti , za naše rodiny.
Je zaujímavé , že už prorok Izaiáš skrze moc Ducha Svätého vedel aj o tomto našom poblúdení a o tomto neuveriteľnom nedorozumení , že my to, čo sa bude diať s Pánom Ježišom vlastne nepochopíme. A tak u Izaiáša čítame prekvapujúce slová : „ A my sme sa nazdali , že je zasiahnutý , Bohom bitý a strápený. Ale On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti ...“ (Iz 53, 4 a 5) Práve počas Veľkého piatku , keď sa pokúšame znovu a znovu plakať nad Pánom Ježišom , a nie nad sebou , nad svojimi deťmi , nad svojimi rodinami...
A tak brat môj , sestra moja , skúsme to dnes zmeniť, začnime konečne plakať nad sebou a nad svojimi deťmi. Nad svojimi hriechmi , nad neverou mnohých , nad odpadlíctvom našich rodinných príslušníkov , našich detí a vnúčat... Prosme Otca , aby mocou Ducha Svätého teraz zmenil naše myslenie, aby nám zjavil skrze utrpenie a smrť Pána Ježiša Krista naše vlastné hriechy , lebo ak sa toto nestane – tak bude pre nás Pán Ježiš aj dnes zvláštnym tŕňom v našej pätea my si s tým neporadíme. Nedokážu to ani naše náboženstvá. Budeme pokračovať na budúce. AMEN.
Ak počas letných dní behá človek vonku naboso stane sa mu občas nemilá vec. Niečo ostré sa mu zapichne do päty a ak to razom neodstránime , môže nám tá hnisavá rana dokonca ohroziť končatinu i život.
Avšak takýto , obrazne povedané - tŕň do päty , sa nám môže zabodnúť aj v oblasti , ktorú nazývame duchovná.
Účinkovanie Pána Ježiša Krista uprostred vyvoleného Božieho ľudu sa stalo tŕňom v päte popredným mužom zo židovského národa
Po pôste na púšti odišiel Pán Ježiš v moci Ducha Svätého do Galileii a tu učil v synagógach. Nakoniec sa dostal aj do Nazaretu , kde bol vychovaný. Keď mu to bolo v synagóge dovolené čítanie. - nahlas prečítal úžasný odsek proroctva Izaiášovho : “ Duch Pánov nado mnou ; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium , uzdravovať skrúšených srdcom , poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku , utláčaným oslobodenie , a zvestovať vzácny rok Pánov. „ ( Lukáš 4, 18 )
Svedectvo vyvolalo u poslucháčov pozitívnu ozvenu najmä po tom , čo Pán Ježiš povedal , že sa dnes naplnilo toto písmo v ich ušiach. – Potom však ktosi upozornil prítomných na jeho pôvod , že je to predsa len syn Jozefov. A odrazu sa to všetko zvrhlo až nakoniec čítame slová : „ A všetci v synagóge vzplanuli hnevom ...“: „ ... povstali , vyhnali Ho z mesta a viedli Ho až na okraj vrchu , na ktorom bolo vybudované mesto , aby Ho zostrčili.„Začalo sa to všetko ako milá , sympatická udalosť a skončilo sa to absolútnym nedorozumením , zlobou a pokusom o vraždu. –
Takto sa Pán Ježiš po prvý raz stal tŕňom v ich päte. Tento tŕň si chcú vytiahnuť , chcú ho okamžite odstrániť , ale toto ešte nebol ich čas, toto ešte nebol a ich hodina a noc tmy. A tak posledná veta týkajúca sa tejto udalosti znie takto : „ Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa.“ Lukáš 4 , 14 – 30) Boh Otec sa o to postaral. Vytrhol im Ho z rúk. a tak tŕň zostal zabodnutý do ich päty. Omínal ich a znepokojoval ich.
Keď Ježiš vzkriesil Lazara, táto udalosť v sebe nesie tiež pozitívnu správu o moci Pána Ježiša , pred ktorou musí kapitulovať aj smrť –Tento skutok Pána Ježiša vyvolal obrovský údiv , ktorý veľmi hlboko zasiahol očitých svedkov , ktorých bolo neúrekom. Svedectvo hovorí : „ Vtedy mnohí zo Židov , ktorí prišli k Márii a videli , čo učinil , uverili v Neho...“ Ten skutok spôsobil isté , obrazne povedané , zemetrasenie. obrovský rozruch aj v „ nepriateľskom tábore“ veľkňazov, zákonníkov a farizejov. Pripomenulo im ten tŕň , ktorý majú zapichnutý do päty.
„ Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a položili si v nej kľúčovú otázku : „ Čo robiť ? „ Situácia je totiž veľmi napätá a chúlostivá , zdá sa byť už neúnosná. Ten , ktorý vzkriesil Lazara a strhol na seba pozornosť i priazeň mnohých sa javí ako rizikový element uprostred vyvoleného národa. „Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak , všetci uveria v Neho ...“ Rozbije nám náš náboženský poriadok, odvráti srdcia ľudí od nás , prídeme o svoj džob , vymkne sa nám to z rúk , -. Ak to necháme tak , ak s tým niečo neurobíme tak potom ; „... prídu Rimania a zaujmú nám aj toto mesto aj národ.
Je tu hrozba , že všetci doplatíme na tento tŕň , ktorý máme vo svojej päte, ktorý spôsobil hnisavú ranu a hrozí nám národná katastrofa. To je vážna vec . Takéto niečo nie je možné riskovať ani dopustiť !! S tým treba niečo urobiť ! –„Veľkňaz toho roku – prorokoval , že Ježiš má umrieť za národ a nie len za národ , ale aj aby zhromaždil rozptýlené dietky Božie. “, Treba konečne niečo zásadné s tým tŕňom v päte urobiť.– No a potom všetkom nakoniec prišlo konečné riešenie. „ Od toho dňa boli rozhodnutí , že Ho zabijú. "Ján 11 / 45 – 53) To je konečné riešenie. Tŕň musí ísť von !!! Treba si už len nájsť vhodnú príležitosť. To , čo sa udialo nakoniec na Veľký piatok – bola vlastne vo vyvolenom národe len záležitosť času. Rana už začala hnisať. Ten tŕň v päte Izraela – menom Ježiš - spôsoboval v Izraeli od začiatku problémy, ale nič s tým nedokázali urobiť –museli čakať ten čas , ktorý určil Otec ako deň keď bude prinesená obeť jednorodeného Božieho Syna za hriechy sveta. Vynútia si od Piláta rozsudok smrti , využijú prítomnosť rímskeho vojska ako popravčiu čatu a dajú Ho ukrižovať. Vytrhnú ten nepríjemný tŕň a potom vyliečia rozjatrenú , hnisajúcu ranu uprostred ich náboženstva i uprostred ich vlastných životov. Myslia si, že je to ich réžia. Z podobného omylu je vyvádzaný nakoniec aj samotný Pilát , ktorý si myslí , že on má moc Ježiš prepustiť, alebo ukrižovať. Aj jemu Pán Ježiš hovorí : „ Nemal by si moci nad mnou , keby ti nebolo dané zhora. „ ( Ján 19 , 11) Plní sa nie ľudské , ale Božie rozhodnutie. Dobre si teda zapamätajme to , že v ten prvý a skutočne jediný Veľký piatok , ktorý sa už nedá nikdy zreprízovať , je to – Ježišova hodina – Ježišov kalich , ktorý musí vypiť až do dna , ktorý nemôže byť od Neho odňatý – aby sa naplno ukázala Otcova láska k nám hriešnym ľuďom. Aby sa naplnili slová : „ Lebo tak Boh miloval svet , že svojho jednorodeného Syna dal , aby nezahynul , ale večný život mal každý kto vecí v neho . „ - Všetci to veľmi dobre poznáme. Pánovu smrť za naše hriechy je neodmysliteľne spojená s Jeho ponižovaním , posmievaním a utrpením. Keď to mnohí dramatizujú, Ježiš hovorí: „ Dcéry Jeruzalemské , nenariekajte nado mnou . Ale nariekajte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami . „ ( Lukáš 23 , 28) On bol zbitý pre naše neprávosti – On niesol trest , za náš pokoj , aby nám Jeho ranami dostalo uzdravenia... On niesol naše nemoci , Na Golgote Pán Ježiš netrpí a neumiera za seba . On predsa žiadneho hriechu neučinil , ale umiera za nás- hriešnikov. Za naše deti , za naše rodiny.
Je zaujímavé , že už prorok Izaiáš skrze moc Ducha Svätého vedel aj o tomto našom poblúdení a o tomto neuveriteľnom nedorozumení , že my to, čo sa bude diať s Pánom Ježišom vlastne nepochopíme. A tak u Izaiáša čítame prekvapujúce slová : „ A my sme sa nazdali , že je zasiahnutý , Bohom bitý a strápený. Ale On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti ...“ (Iz 53, 4 a 5) Práve počas Veľkého piatku , keď sa pokúšame znovu a znovu plakať nad Pánom Ježišom , a nie nad sebou , nad svojimi deťmi , nad svojimi rodinami...
A tak brat môj , sestra moja , skúsme to dnes zmeniť, začnime konečne plakať nad sebou a nad svojimi deťmi. Nad svojimi hriechmi , nad neverou mnohých , nad odpadlíctvom našich rodinných príslušníkov , našich detí a vnúčat... Prosme Otca , aby mocou Ducha Svätého teraz zmenil naše myslenie, aby nám zjavil skrze utrpenie a smrť Pána Ježiša Krista naše vlastné hriechy , lebo ak sa toto nestane – tak bude pre nás Pán Ježiš aj dnes zvláštnym tŕňom v našej pätea my si s tým neporadíme. Nedokážu to ani naše náboženstvá. Budeme pokračovať na budúce. AMEN.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
