22.4.2012 -- Citát: Luk24/3 2 I povedali si : Či nehorelo v nás srdce , keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? Kto si nestačí prečítať tento záznam kázne, nech si prečíta aspoň slová 151. /2. v piesne. Je tam keď nie všetko, tak podstata. Príde čas keď umrieme, v Kristu však máme istotu že aj nás z prachu zeme vzkriesi k večnému životu. On z drahej svojej milosti prijme verných do radosti.
V duchovnej oblasti tiež platí, či to stálo za to, čo si do toho investoval. My hovoríme jednoznačne áno. Vzkriesenie, to je skutočne ťažká téma. Človek zajatý predsudkami z pohanstva , denno - denne konfrontovaný so smrťou, hrobom, vencami, sviečkami i pamiatkou mŕtvych , prikladá týmto skutočnostiam veľkú váhu. Aj táto skúsenosť hovorí, že tam je koniec. Svetová organizácia nám zaručuje, že máme právo na život, my dodávame, že máme právo aj na dôstojnú smrť. Veriaci však vedia, okrem toho že majú právo aj na večný život. To však predpokladá vzkriesenie.
šuďom sa však vzkriesenie javí podozrivo. V podstate neveria Bohu, ktorý stvoril svet, ktorý predstavovaný Ježišom urobil mnohé zázraky – aj vzkriesenie Lazara. To videli predsa zástupy svedkov. šudia neveria ani vzkrieseniu Ježiša a aj mnohí veriaci majú s tým isté problémy. My ľudia sme v podstate tvrdohlaví, ako by sme vzkriesenie a večný život odmietali – neveríme, nechceme. Ale buďme úprimní. Každý by chcel, len je hrdý priznať si to. A veriť? To je osobitná kapitola. Vzdelaní, múdri veriť? Zbavili a zbavujeme sa mnohého z totality, ale zbaviť sa v podstate jej ideológie, to je už ťažšie a to v nás pretrváva. My ten marxizmus a s ním aj ateizmus živíme v sebe ďalej. Veríme, ale v smrť ... a koniec. Zásadne niečo viac neprijímame, páči sa nám beznádej, plač a horekovanie nad zosnulými a smútok v duši.
Ak sa vrátime k citovanému Božiemu slovu, Ježiš po svojom vzkriesení stretol učeníkov zo širšieho svojho okruhu , ktorí išli do mestečka Emaus. On sa nenápadne k nim pripojil. Oni boli zdrvení udalosťami ukrižovania ich Majstra a aj u nich prevládla nad všetkým smrť a beznádej konca ich Majstra. Putoval s nimi, ale Ho nepoznali. Rozprával im čo o ňom predpovedali proroci. V srdci ich to bodlo, ale skúsenosť so smrťou je skúsenosť. V cieli Ho pozvali k stolu a keď lámal chlieb a rozdával, vtedy sa im otvorili oči a poznali ho. Tak však ako sa k nim po ceste nebadane pripojil, aj nebadane zmizol.
Oni si medzi sebou začali vyčítať tie slová z citátu „ Či nehorelo v nás srdce.....“, ale vtedy to brali len ako intuíciu – tušenie.
Vrátili sa do Jeruzalema, vyhľadali jedenástich učeníkov a svedčili, že Ho poznali po lámaní chleba. Ale ľudský rozum im kázal stále pochybovať. Nedali by za to ruku do ohňa. Neboli si istí, že tam mohli vidieť aj ducha, hoci si pýtal aj niečo zjesť (a duchovia bežne nejedia). Pravda, taká neistota sa nečakala od „ vyškolených“ učeníkov. Veď počuli čo všetko sa má s Ním stať, ale o tri dni príde medzi nich. Darmo, smrť je smrť a to vždy býval koniec.
Vzkriesenie nie je náboženstvo. To je Božia pravda. Je to práve Božia suverenita nad smrťou. Živá viera má teda pokračovanie nie vo sviatkoch a tradícii, ale vo večnom živote. Ježiš sľúbil, že v dome Jeho Otca je mnoho príbytkov a tam chce prebývať so svojimi, On nás tam poberie. Vierou sme sa stali aj my svedkami a berieme za to zodpovednosť aj pred priateľmi, či ďalšími. Aj my, ako pokračovatelia, nesieme svoje svedectvo, že žijeme v Božej moci, v moci Božieho vzkriesenia. Kto ste prijali Ježiša, zvestujte že je to ten vzkriesený. My sa z toho nevyvliekame, nemôžeme sa z toho vyvliecť, lebo vieme že stojíme na strane víťaza. Amen
šuďom sa však vzkriesenie javí podozrivo. V podstate neveria Bohu, ktorý stvoril svet, ktorý predstavovaný Ježišom urobil mnohé zázraky – aj vzkriesenie Lazara. To videli predsa zástupy svedkov. šudia neveria ani vzkrieseniu Ježiša a aj mnohí veriaci majú s tým isté problémy. My ľudia sme v podstate tvrdohlaví, ako by sme vzkriesenie a večný život odmietali – neveríme, nechceme. Ale buďme úprimní. Každý by chcel, len je hrdý priznať si to. A veriť? To je osobitná kapitola. Vzdelaní, múdri veriť? Zbavili a zbavujeme sa mnohého z totality, ale zbaviť sa v podstate jej ideológie, to je už ťažšie a to v nás pretrváva. My ten marxizmus a s ním aj ateizmus živíme v sebe ďalej. Veríme, ale v smrť ... a koniec. Zásadne niečo viac neprijímame, páči sa nám beznádej, plač a horekovanie nad zosnulými a smútok v duši.
Ak sa vrátime k citovanému Božiemu slovu, Ježiš po svojom vzkriesení stretol učeníkov zo širšieho svojho okruhu , ktorí išli do mestečka Emaus. On sa nenápadne k nim pripojil. Oni boli zdrvení udalosťami ukrižovania ich Majstra a aj u nich prevládla nad všetkým smrť a beznádej konca ich Majstra. Putoval s nimi, ale Ho nepoznali. Rozprával im čo o ňom predpovedali proroci. V srdci ich to bodlo, ale skúsenosť so smrťou je skúsenosť. V cieli Ho pozvali k stolu a keď lámal chlieb a rozdával, vtedy sa im otvorili oči a poznali ho. Tak však ako sa k nim po ceste nebadane pripojil, aj nebadane zmizol.
Oni si medzi sebou začali vyčítať tie slová z citátu „ Či nehorelo v nás srdce.....“, ale vtedy to brali len ako intuíciu – tušenie.
Vrátili sa do Jeruzalema, vyhľadali jedenástich učeníkov a svedčili, že Ho poznali po lámaní chleba. Ale ľudský rozum im kázal stále pochybovať. Nedali by za to ruku do ohňa. Neboli si istí, že tam mohli vidieť aj ducha, hoci si pýtal aj niečo zjesť (a duchovia bežne nejedia). Pravda, taká neistota sa nečakala od „ vyškolených“ učeníkov. Veď počuli čo všetko sa má s Ním stať, ale o tri dni príde medzi nich. Darmo, smrť je smrť a to vždy býval koniec.
Vzkriesenie nie je náboženstvo. To je Božia pravda. Je to práve Božia suverenita nad smrťou. Živá viera má teda pokračovanie nie vo sviatkoch a tradícii, ale vo večnom živote. Ježiš sľúbil, že v dome Jeho Otca je mnoho príbytkov a tam chce prebývať so svojimi, On nás tam poberie. Vierou sme sa stali aj my svedkami a berieme za to zodpovednosť aj pred priateľmi, či ďalšími. Aj my, ako pokračovatelia, nesieme svoje svedectvo, že žijeme v Božej moci, v moci Božieho vzkriesenia. Kto ste prijali Ježiša, zvestujte že je to ten vzkriesený. My sa z toho nevyvliekame, nemôžeme sa z toho vyvliecť, lebo vieme že stojíme na strane víťaza. Amen
Zapísal: Mgr, Štefan Urbašík
