22.7.2012 -- Citát: 1.Korint.15/10 „Ale z milosti Božej som, čo som, a Jeho milosť nebola pri mne daromná. Veď viac som sa napracoval ako oni všetci, no nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou. “
Ja som dostal do daru publikáciu, ktorá má taký istý názov aká je téma. Aj ja si ju denne čítam a Božie slovo na každý kalendárny deň mi pomáha hneď ráno urobiť zo všedného dňa deň sviatočný, radostný a plný nádeje. Chcem sa s Vami podeliť o poznatky z tej knihy:
V inej knihe som sa dočítal , že naša viera je obrazne povedané ako vodovodné potrubie. Ono je dôležité. Cez to potrubie viery má k nám pretekať a preteká neporovnateľne dôležitejšia Božia milosť. Uvedomme si, že milosť nie je z tohto sveta a iba vtedy, keď nám Boh otvorí oči jej môžeme plne porozumieť, lebo je poskytovaná všetkým. Nás obklopuje ovzdušie milosti. Aj Pavol (citát), to kajúcne priznal a slovo milosť sa stalo jeho najobľúbenejším slovom. Tak to zaznie v piesni Z milosti je všetko čo som a mám.
Milosť a láska nie je to isté. Láska je všeobecná, milosť je konkrétna. Láska to je široká škála emócií a skúseností, milosť je vždy to isté, pozitívne a prekrásne.
Bez mena Ježiš si milosť nevieme predstaviť. Ježiš je náš Priateľ, Spasiteľ, a Pán. Je plný milosti. Jeho milosť je istá, a rozsiahla.
Každý z nás sa stretol aj s prejavom ľudskej milosti, ktorá je odrazom tej Božej.
Boh si praje, aby naša milosť prúdila ku všetkým, ktorí to potrebujú.
Aj mňa stretla úžasná milosť. Bol som stratený, teraz som nájdený. Bol som slepý, no teraz vidím. Milosť nás zachránila, premenila a premieňa. Milosťou získavame to čo sme si nezaslúžili. Nech aj naše srdce, je plné milosti voči iným.
Aj keď sme niečo dobré urobili, uspokojme sa s milosťou, že nám to bolo umožnené a nečakajme odmenu. Prijímame bez zásluh, rozdávajme ....
Veď všetky naše schopnosti dary sú len z Božej milosti. Boh nám ich len zveril. Láska, súcit a milosť boli a sú základom Ježišovho učenia. S Ježišom prišla milosť v ľudskej podobe. Dokázal to aj svojou smrťou. Ak sme my učeníkmi, prijmime aj my tieto princípy. Všetko čo dobre robíme sa nám pripíše.
Milosť je záruka, že aj uprostred zlého sveta sa môžu diať dobré veci. Je to vďaka tomu, že Boh je milostivý. ...Ak je Boh stredobodom nášho života a ak žijeme z Jeho milosti , všetko čo robíme, a o čo sa usilujeme, bude tým poznamenané .
Boh si želá, aby milosť premieňala všetky vzťahy a pôsobila v celom našom živote, predovšetkým v rodine. V takej rodine si jeden druhému musíme slúžiť. Milosť premieňa manželský vzťah. To čo sme dostali zdarma, zatúžime štedro rozdávať aj iným a predovšetkým svojmu životnému partnerovi.
Keď si uvedomíme, že nám boli odpustené všetky naše previnenia, sme schopní odpustiť všetko, čím sa nás náš partner dotkol. V novom živote milosti sme si rovní. Všetko vo vzťahoch je teda založené na milosti, ktorej prúd nepretržite tečie od Pána pánov a Kráľa kráľov. Treba nám len otvoriť srdce a tú milosť prijímať.
Ani autori piesní túto milosť neopomínajú, (Pieseň č. 628).
Aj deti sme rýchlo trestali, ale pomaly sme im odpúšťali. Naše deti majú problém pochopiť podstatu spasenia aj preto, že nás veľmi dobre poznajú a nie sme pre ne vždy tým dobrým príkladom. Ony si chápanie Boha nevytvárajú podľa toho čo hovoríme, ale ako žijeme, čo robíme, ako s nimi zaobchádzame a aký máme postoj k životu a druhým ľuďom. Náš zlý príklad niekedy pokriví ich chápanie Boha a sťažuje prácu a pôsobenie Ducha svätého. Deti môžeme najlepšie ovplyvniť vlastným príkladom. Ak sme dôveryhodní, ľahšie sa naučia dôverovať Bohu. Ak sme štedrí, ľahšie aj ony prijmú dar spasenia. Ak máme k nim dobrý a kladný vzťah, ľahšie uveria že majú pre Boha nekonečnú cenu. Ak im vieme odpustiť, ľahšie prijmú nekonečné Božie odpustenie. Milosť, nebola a nie je vo výchove základným princípom. Pokiaľ naše deti už vyrástli a majú svoje rodiny, použime častejšie voči nim aj slovo „prepáč“, dajme im najavo, že ich máme stáli radi.
Aj v školách sme vyučovali podľa mnohých metód, ale chýbala nám a chýba aj dnes metóda, ktorej základom by bola milosť. Boh miluje naše deti viac ako my a spoliehame sa, že On urobí aj v ich živote obrat. No my by sme nemali stáť bokom .
Boh si želá, aby jeho nasledovníci rástli v milosti. Aby sme túto milosť prijímali, ale aj rozdávali, (Pieseň: Radostná záchrany zvesť....
Sú rôzne sú formy milosti, ktoré si ľudia môžu navzájom odovzdávať. Jednou z nich je aj milosrdenstvo. Napr. milosrdenstvo Samaritána. Koľko je medzi nami úbohých.... chorých, starých, biednych, smútiacich, nezmierených... Aj tu je priestor na milosrdenstvo v rôznych formách. Veľká je škála milosrdenstva. ... Skutky sú tiež odvodené od milosti –od Ježiša. Len nezabudnime: a skutky nepreceňujme. Milosť je ako slnko a viera a skutky sú len ako malé planéty okolo slnka. To je Božia slnečná sústava.
Z obsiahleho textu kázne, ktorú som pripravil, a predniesol, som vybral len podstatu. Ak niekto požiada do konca týždňa o celý text, rád mu ho pošlem. Mgr. Štefan Urbašík
Moja niekdajšia školiteľka , vedúca štúdia a sestra v Pánu k téme dodala:Jeho milosť je naozaj ako slnko - životodarná, nezaslúžená, nevyberá si, na koho bude svietiť a na koho nie, preniká všade, odháňa tmu beznádeje zo života ľudí, zohrieva chladné srdce, prebúdza nás ako slnečné lúče, ktoré na jar budia kvietky, aby vyrástli zo zeme a šírili naokolo vôňu a krásu.
V inej knihe som sa dočítal , že naša viera je obrazne povedané ako vodovodné potrubie. Ono je dôležité. Cez to potrubie viery má k nám pretekať a preteká neporovnateľne dôležitejšia Božia milosť. Uvedomme si, že milosť nie je z tohto sveta a iba vtedy, keď nám Boh otvorí oči jej môžeme plne porozumieť, lebo je poskytovaná všetkým. Nás obklopuje ovzdušie milosti. Aj Pavol (citát), to kajúcne priznal a slovo milosť sa stalo jeho najobľúbenejším slovom. Tak to zaznie v piesni Z milosti je všetko čo som a mám.
Milosť a láska nie je to isté. Láska je všeobecná, milosť je konkrétna. Láska to je široká škála emócií a skúseností, milosť je vždy to isté, pozitívne a prekrásne.
Bez mena Ježiš si milosť nevieme predstaviť. Ježiš je náš Priateľ, Spasiteľ, a Pán. Je plný milosti. Jeho milosť je istá, a rozsiahla.
Každý z nás sa stretol aj s prejavom ľudskej milosti, ktorá je odrazom tej Božej.
Boh si praje, aby naša milosť prúdila ku všetkým, ktorí to potrebujú.
Aj mňa stretla úžasná milosť. Bol som stratený, teraz som nájdený. Bol som slepý, no teraz vidím. Milosť nás zachránila, premenila a premieňa. Milosťou získavame to čo sme si nezaslúžili. Nech aj naše srdce, je plné milosti voči iným.
Aj keď sme niečo dobré urobili, uspokojme sa s milosťou, že nám to bolo umožnené a nečakajme odmenu. Prijímame bez zásluh, rozdávajme ....
Veď všetky naše schopnosti dary sú len z Božej milosti. Boh nám ich len zveril. Láska, súcit a milosť boli a sú základom Ježišovho učenia. S Ježišom prišla milosť v ľudskej podobe. Dokázal to aj svojou smrťou. Ak sme my učeníkmi, prijmime aj my tieto princípy. Všetko čo dobre robíme sa nám pripíše.
Milosť je záruka, že aj uprostred zlého sveta sa môžu diať dobré veci. Je to vďaka tomu, že Boh je milostivý. ...Ak je Boh stredobodom nášho života a ak žijeme z Jeho milosti , všetko čo robíme, a o čo sa usilujeme, bude tým poznamenané .
Boh si želá, aby milosť premieňala všetky vzťahy a pôsobila v celom našom živote, predovšetkým v rodine. V takej rodine si jeden druhému musíme slúžiť. Milosť premieňa manželský vzťah. To čo sme dostali zdarma, zatúžime štedro rozdávať aj iným a predovšetkým svojmu životnému partnerovi.
Keď si uvedomíme, že nám boli odpustené všetky naše previnenia, sme schopní odpustiť všetko, čím sa nás náš partner dotkol. V novom živote milosti sme si rovní. Všetko vo vzťahoch je teda založené na milosti, ktorej prúd nepretržite tečie od Pána pánov a Kráľa kráľov. Treba nám len otvoriť srdce a tú milosť prijímať.
Ani autori piesní túto milosť neopomínajú, (Pieseň č. 628).
Aj deti sme rýchlo trestali, ale pomaly sme im odpúšťali. Naše deti majú problém pochopiť podstatu spasenia aj preto, že nás veľmi dobre poznajú a nie sme pre ne vždy tým dobrým príkladom. Ony si chápanie Boha nevytvárajú podľa toho čo hovoríme, ale ako žijeme, čo robíme, ako s nimi zaobchádzame a aký máme postoj k životu a druhým ľuďom. Náš zlý príklad niekedy pokriví ich chápanie Boha a sťažuje prácu a pôsobenie Ducha svätého. Deti môžeme najlepšie ovplyvniť vlastným príkladom. Ak sme dôveryhodní, ľahšie sa naučia dôverovať Bohu. Ak sme štedrí, ľahšie aj ony prijmú dar spasenia. Ak máme k nim dobrý a kladný vzťah, ľahšie uveria že majú pre Boha nekonečnú cenu. Ak im vieme odpustiť, ľahšie prijmú nekonečné Božie odpustenie. Milosť, nebola a nie je vo výchove základným princípom. Pokiaľ naše deti už vyrástli a majú svoje rodiny, použime častejšie voči nim aj slovo „prepáč“, dajme im najavo, že ich máme stáli radi.
Aj v školách sme vyučovali podľa mnohých metód, ale chýbala nám a chýba aj dnes metóda, ktorej základom by bola milosť. Boh miluje naše deti viac ako my a spoliehame sa, že On urobí aj v ich živote obrat. No my by sme nemali stáť bokom .
Boh si želá, aby jeho nasledovníci rástli v milosti. Aby sme túto milosť prijímali, ale aj rozdávali, (Pieseň: Radostná záchrany zvesť....
Sú rôzne sú formy milosti, ktoré si ľudia môžu navzájom odovzdávať. Jednou z nich je aj milosrdenstvo. Napr. milosrdenstvo Samaritána. Koľko je medzi nami úbohých.... chorých, starých, biednych, smútiacich, nezmierených... Aj tu je priestor na milosrdenstvo v rôznych formách. Veľká je škála milosrdenstva. ... Skutky sú tiež odvodené od milosti –od Ježiša. Len nezabudnime: a skutky nepreceňujme. Milosť je ako slnko a viera a skutky sú len ako malé planéty okolo slnka. To je Božia slnečná sústava.
Z obsiahleho textu kázne, ktorú som pripravil, a predniesol, som vybral len podstatu. Ak niekto požiada do konca týždňa o celý text, rád mu ho pošlem. Mgr. Štefan Urbašík
Moja niekdajšia školiteľka , vedúca štúdia a sestra v Pánu k téme dodala:Jeho milosť je naozaj ako slnko - životodarná, nezaslúžená, nevyberá si, na koho bude svietiť a na koho nie, preniká všade, odháňa tmu beznádeje zo života ľudí, zohrieva chladné srdce, prebúdza nás ako slnečné lúče, ktoré na jar budia kvietky, aby vyrástli zo zeme a šírili naokolo vôňu a krásu.
Zapísal: Mgr, Štefan Urbašík
