Keď by ste sa ma opýtali ako rada trávim voľné chvíle, jednou z odpovedí by bola turistika, prechádzky v prírode, bežkovanie, bicyklovanie, plávanie, ale keby som mala vybrať jedno, asi by to bol ten pobyt v prírode. Moji rodičia ma od malička vodili do prírody. Mamina hovorievala, že čo by za to dali druhé deti, keby mali takú možnosť. Myslím, že chcela, aby som svoj čas nejako zmysluplne trávila. Aj ja som veľmi vďačná za tie chvíle so svojimi rodičmi. Spomíname s úsmevom na moje „slabé chvíľky“, keď som nevládala a vykrikovala, že ja tú turistiku neznášam, alebo som chcela tráviť len tak čas doma pri Kukovi (detský ranný program cez víkend v TV). No napriek tomu to zanechalo vo mne značnú stopu (vplyv rodičov na trávenie času svojich detí je zjavný). Mám to veľmi rada. A po “pubertálnej“ prestávke som sa k turistike vrátila. Predstava nášho ideálneho víkendu bola na horách.
Keď som uverila v Pána Ježiša Krista, jedna sestra z kostola, ktorá vedela o tomto mojom koníčku, mi povedala, že to už teraz nebudem môcť chodiť v nedeľu na turistiku. No ak si na to dobre spomínam, pomyslela som si o tom svoje a jej názor som nezdieľala. Postupom času, bez toho, aby som sa nad tým špeciálne zamýšľala alebo aby som sa do toho nejako silila, som začala mať pravidelnú túžbu byť na službách Božích v nedeľu, zrazu mi to prišlo oveľa viac ako turistika a aj oveľa viac mi to dávalo. „Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, oni Ťa stále chvália.“ (Žalm 84, 5) Mohla som prežiť opäť raz aktuálnosť a pravdivosť Božieho Slova vo svojom živote, to požehnanie, ktoré človeku Boh zasľúbil, keď je s bratmi a sestrami: „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! ... Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky.“ (Žalm 133) Neskôr som začala robiť aj službu podávania rúk pred kostolom a to si vyžadovalo zodpovednosť, stálosť. Na turistiku som neprestala chodiť, no už to nebolo také celovíkendové ako dakedy.
Tí ľudia, ktorí majú radi športové aktivity, si isto vedia predstaviť ten pocit, keď si idú zabehať, zaturistikovať, zabežkovať, zahrať nejaký šport, vrátia sa domov, cítia sa spokojne, je im príjemne, sú príjemne unavení, telo sa cíti osviežené. Ako ľudia sme stvorení rôzne a každý máme radi rôzne veci, takže milí čitateľ skús si predstaviť, aký máš pocit, keď robíš nejakú činnosť, aktivitu, ktorú máš rád. Keď sa pozriem na Božie Slovo, ktoré hovorí, že sa máme cvičiť v pobožnosti; telesné cvičenie totiž málo osoží, ale pobožnosť je na všetko užitočná, lebo má zasľúbenie pre terajší aj budúci život. (1Tim 4, 8), je to len troška, čo mi osoží telesné cvičenie a ako sa fajn cítime po týchto aktivitách - to je len troška. Boh nám chce dať viac ako trošku, niečo, čo je nám ešte oveľa viac užitočné ako telesné cvičenie. Turistika, špor. aktivity sami o sebe nie sú zlé, pokiaľ sa nestávajú modlou (nie sú na prvom mieste v našom živote). Modlou je všetko, čo je v našom živote viac ako Boh.
Čo nám to chce Boh dať?
Pán Boh nám chce dať trvalý pokoj v Ňom.
„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“ (Jn 14, 27)
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno je ľahké!! (Mt 11, 25 – 30)
„Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum.! (Flp 4, 7)
Trvalý pokoj v Bohu je oveľa viac ako tie príjemné chvíľky po výkonoch. Takže už iba myšlienka na ten dokonalý Boží pokoj, ktorý je nekonečný, ktorý nikdy neprestane, je úžasná.
Keď príde súženie, možno sa človek bude cítiť trochu lepšie, keď prejde 20 km, no trvalý pokoj mu to neprinesie. Môže sa cítiť lepšie, môže na svoje problémy na chvíľku zabudnúť, ale keď tento pocit vyprchá, tak zistí, že to neprinieslo riešenie. Riešenie je v Bohu, lebo On je ten nekonečný Zdroj pravého pokoja, lásky, radosti, On dáva skutočnú a úplnú úľavu od problémov, On je Riešenie.
Pán Boh nám dáva aj pekné chvíľky v prírode, odpočinutie v prírode. No nesmieme zabudnúť, že On je ten Zdroj, nie príroda. A Jeho pokoj nie je závislý na našich koníčkoch.
Prosme o tento trvalý pokoj. Stále mám rada prechádzky, turistiku, plávanie, pohyb, no z milosti Božej viem, že s Ním je lepší jeden deň ako inde tisíc.
Tí ľudia, ktorí majú radi športové aktivity, si isto vedia predstaviť ten pocit, keď si idú zabehať, zaturistikovať, zabežkovať, zahrať nejaký šport, vrátia sa domov, cítia sa spokojne, je im príjemne, sú príjemne unavení, telo sa cíti osviežené. Ako ľudia sme stvorení rôzne a každý máme radi rôzne veci, takže milí čitateľ skús si predstaviť, aký máš pocit, keď robíš nejakú činnosť, aktivitu, ktorú máš rád. Keď sa pozriem na Božie Slovo, ktoré hovorí, že sa máme cvičiť v pobožnosti; telesné cvičenie totiž málo osoží, ale pobožnosť je na všetko užitočná, lebo má zasľúbenie pre terajší aj budúci život. (1Tim 4, 8), je to len troška, čo mi osoží telesné cvičenie a ako sa fajn cítime po týchto aktivitách - to je len troška. Boh nám chce dať viac ako trošku, niečo, čo je nám ešte oveľa viac užitočné ako telesné cvičenie. Turistika, špor. aktivity sami o sebe nie sú zlé, pokiaľ sa nestávajú modlou (nie sú na prvom mieste v našom živote). Modlou je všetko, čo je v našom živote viac ako Boh.
Čo nám to chce Boh dať?
Pán Boh nám chce dať trvalý pokoj v Ňom.
„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“ (Jn 14, 27)
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno je ľahké!! (Mt 11, 25 – 30)
„Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum.! (Flp 4, 7)
Trvalý pokoj v Bohu je oveľa viac ako tie príjemné chvíľky po výkonoch. Takže už iba myšlienka na ten dokonalý Boží pokoj, ktorý je nekonečný, ktorý nikdy neprestane, je úžasná.
Keď príde súženie, možno sa človek bude cítiť trochu lepšie, keď prejde 20 km, no trvalý pokoj mu to neprinesie. Môže sa cítiť lepšie, môže na svoje problémy na chvíľku zabudnúť, ale keď tento pocit vyprchá, tak zistí, že to neprinieslo riešenie. Riešenie je v Bohu, lebo On je ten nekonečný Zdroj pravého pokoja, lásky, radosti, On dáva skutočnú a úplnú úľavu od problémov, On je Riešenie.
Pán Boh nám dáva aj pekné chvíľky v prírode, odpočinutie v prírode. No nesmieme zabudnúť, že On je ten Zdroj, nie príroda. A Jeho pokoj nie je závislý na našich koníčkoch.
Prosme o tento trvalý pokoj. Stále mám rada prechádzky, turistiku, plávanie, pohyb, no z milosti Božej viem, že s Ním je lepší jeden deň ako inde tisíc.
Autor: Daška Beňová
