Tento článoček som sa rozhodol napísať po rozhovoroch a po modlitbách bratov a sestier. Leží mi na srdci, aby sme mali medzi sebou lásku, sme predsa bratia a sestry. Sme predsa veľká rodina, ktorá má byť milujúca. „Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!“ (Mt 22:39 [ROH]*). Keď sa o veciach nebudeme vedieť porozprávať, ako niečo zmeníme? Ako si niečo medzi sebou vyjasníme, ak sa na seba urazíme, nahneváme, odsúdime sa? Ak o niekom hovoríme bez jeho prítomnosti, skúmajme postoj svojho srdca. Hovoríme o danej osobe preto, lebo ho trochu alebo viacej odsudzujeme?
Otázkami: Prečo nechodí? Kde je? Čo je s ním? Dávame tieto otázky s postojom v srdci pohŕdavým- však my sme tu, kde je on! Zas je tam a tam! Mal by tu byť. Alebo si tieto otázky kladieme s pokorným srdcom a túžbou mu pomôcť- čo sa mu stalo? Ako mu môžeme pomôcť? Mal by tu byť, aby sa aj on s nami budoval v jedno spoločenstvo. Ako mu môžeme pomôcť? Za čo sa treba modliť?
Čo pre mňa znamená spoločenstvo? Počas celého pobytu na Novom Zélande som myslel na to a tešil som sa na to, že sa vrátime na Slovensko, že sa vrátime do spoločenstva. Spoločenstvo pre mňa znamenalo miesto, kde sa stretávam s bratmi a sestrami pri Božom slove, kde sa s nimi budujem na jedno telo Kristovo. Kde počúvam a učím sa, kde viac a viac spoznávam Boha. Spoločenstvo je pre mňa miesto, kde sa prídem načerpať do ďalšieho boja. Do toho boja šírenia evanjelia. Na svoju osobu som si pri tom šírení vypočul nepekné veci, ako určite aj niektorí z Vás. Ale keď som prišiel do spoločenstva, moji bratia a sestry ma povzbudili, povzbudili ma skrze Písmo sväté, kde je napísané, že máme znášať pohanenie, kde je napísané, že nás budú nenávidieť pre Jeho meno. V spoločenstve ma upriamili na Božie slovo, podporili ma v mene Ježiš.
Prečo volám ľudí do spoločenstva? Nerobím to preto, aby som si v zošitku písal štatistiky o tom, aký som super v zmysle: tento týždeň som sem dotiahol štyroch ľudí. Volám ich, lebo chcem, aby aj oni boli so mnou brat a sestra, aby s nami vytvorili spoločenstvo. A bratom a sestrou, teda rodinou sa môžeme stať jedine vtedy, ak budeme spolu vyznávať meno Ježiš Kristus, meno Božieho syna. Túžim po tom, aby aj oni počuli vyučovanie. Kázne zo služieb Božích, kázne na biblickom vyučovaní, kde sa káže Slovo Božie. Nekáže sa tam nič iné, jedine Písmo a jeho dopad na naše životy. Mňa Boh zmenil, a chcem, aby aj ostatných Boh zmenil. Aby boli vyučení v Slove Božom. Aby počuli tie úžasné zasľúbenia zas a znovu, stále dookola. A hlavne aby to všetko vypočuté, aj 1000 ráz vypočuté Slová nášho živého Boha začali aj žiť. Aby sme si pri každej situácii v našom živote kládli otázku: Ako chce môj Pán, môj Boh, aby som vyriešil túto situáciu? Túto otázku si nemôžeme položiť, ak sme nečítali, nepočuli to Slovo. Preto stále a znovu volám a volať budem ľudí do kostola, na biblickú hodinu. Budem ich volať aj na mládež. Chcem, aby všetci boli vyučovaní Bohom, karhaní Bohom. A keď si uvedomíme, že aj kázeň, ktorú má brat farár, slúži na to, aby sme si uvedomili, ako nás Boh vyučuje, musíme si to pozrieť sami doma v Biblii. Uvedomiť si, že farár to nemá zo svojej hlavy, ale že je to v Písme. Vtedy sa neurazíme na bratov a sestry, neurazíme sa na brata farára a jeho „tvrdé“ kázne. Museli by sme sa uraziť jedine na Boha, a to ak sme uvedomelí, nespravíme, ale sa musíme pokoriť a kajať sa zo svojich hriechov. Lebo aj ja spoznávam stále viac a viac, aký som hriešny, že Boh je prísny, nekompromisný a zároveň obrovsky milujúci Otec. Ale bez štúdia Slova by som si to neuvedomil. Neuvedomil by som si to bez túžby nechať sa karhať Bohom. Túžim byť spasený, a teda túžim byť karhaný, túžim, aby mi Boh zjavoval svoju moc a svoju vôľu.
Viem, že všade sa byť nedá, ale treba si určiť priority. Ja a moja manželka sme si určili priority zotrvať na Službách Božích, na biblickej hodine a na mládeži. Z programu sme vynechali nedeľu poobede, kde sa snažíme spraviť si stíšenie (aby sme neboli rozbehaní celý týždeň). Viem, že zatiaľ nemáme detičky. Ale keď nám ich milostivý Boh dopraje, tak aj vtedy vieme, že to s Božou pomocou zvládneme. Toto nepíšem preto, že sa chcem vyvyšovať alebo Vám určovať, že takto sa to musí robiť. Nehnevajme sa, možnosti tu máme preto, aby sme si mohli vybrať. Píšem to, aby som Vás povzbudil, že v mene Božom dokážeme zvládnuť všetko, čo nám príde do života. A trošku z matematiky: kostol je od ôsmej, kde začíname spoločnými modlitbami za nás všetkých, pokračujeme službami Božími a končíme radostnými chválami nášho Boha. Končíme o 11-tej hodine. Teda to sú 3 hodiny z nášho nedeľného času. Biblická hodina začína o 17-tej a končíme cca o 18:30. Čo je hodina a pol. Mládež je väčšinou o niečo dlhšia :) tam sme od 18-tej do 21.-vej. Teda 3 hodiny. Čísla sú pre tých, ktorí na dané stretnutia nechodia, a tak si môžu spraviť prehľad, lebo Vás všetkých pozývam všade, ak máte túžbu prísť. Ešte som skoro zabudol na stredu, o 19- tej hodine hrávame volejbal, kde je super miesto zavolať nových ľudí. Je to nenásilné, sociálne. Pred každým volejbalom má brat farár krátke slovo a modlitbu, aby noví ľudia vedeli, do čoho prišli :) a počuli evanjelium. Teda v kostole sú dva druhy stretnutí: základné a vedľajšie. Základné sú: služby Božie a biblické vyučovanie – základné preto, lebo sú určené pre všetkých členov zboru, pre mužov (hlavy rodín), pre presbyterov, pre ženy, pre mladých, pre starých, proste pre všetky kategórie z Božieho ľudu. A potom sú tu vedľajšie, ale nie nepodstatné – to sú ostatné rôzne stretnutia.
Neurážajme sa jeden na druhého, neohovárajme sa, ale hovorme o sebe, aby sme si navzájom boli povzbudením. Potešujme sa, usmievajme sa na seba , požehnávajme si, modlime sa za seba, pozývajme sa k Slovu Božiemu. Nájdime si čas na Boha. Hľadajme, ako sa dá a nie ako sa nedá. Nevzdávajme to, nermúťme sa. Milujme sa navzájom. Verme Bohu, že On sa o svoj ľud postará. Netrápme sa, verme Mu, ale nepokúšajme Ho, lebo On sa nedá pokúšať.
A preto Vás bratia a sestry volám a budem volať do spoločenstva Božieho ľudu. Aby ste aj vy boli vyučovaní stále zas a znova. Využime to zasľúbenie, ktoré nám Boh dal. Boh je blízko nás.
„Všetkých uctite, bratstvo milujte, Boha sa bojte, kráľa ctite.“ (1Pt 2, 17)
„Milovaný verne činíš, čokoľvek robíš bratom a hosťom, ktorí dali tvojej láske svedectvo pred zborom, ktorých keď vyprevadíš hodne Boha, dobre robíš.“ (3Jn 1, 5-6)
„My milujeme jeho, preto že on prvý miloval nás. Keby niekto povedal: Milujem Boha, a svojho brata by nenávidel, je lhár; lebo ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel?! A toto prikázanie máme od neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval i svojho brata.“ (1Jn 4, 19 - 21)
„Bratia moji, keby niekto z vás zblúdil od pravdy a iný ho obráti, nech vie, že ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov.“ (Jak 5, 19)
„Nevzdychajte, bratia, druh proti druhovi, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi!“ (Jak 5, 9)
„Bratia, neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon. Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho?“(Jak 4, 11-12)
„A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom. Sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, nech poteší vaše srdcia a upevní vás v každom dobrom diele a slove.“ (2 Tes 2, 15-17)
Ak Vás tento článok povzbudil, ďakujte a chváľte za to nášho živého Boha Jahveho!
* [ROH] = Preklad biblie od Prof. Jozefa Roháčka
Autor: Jarko Beňo
