23.12.2012 -- Citát: Mat. 24./12 Pretože  neprávosť vyvrcholí,  ochladne láska mnohých.
  Tu sa  striedajú štyri ročné obdobia. Každé je zvláštne. V dejinách Božej spásy aj kresťanstvo zažilo svoju jar – a to hneď po zoslaní Ducha Svätého. Neminula  ho ani  sychravá, studená  jeseň – keď prišli prvé prenasledovania – a potom prišla aj zima , keď kresťania boli v rímskej ríši – a to najmä v samotnom Ríme – vyvražďovaní. Zopakovalo sa to dokonca aj v stredoveku , keď všeobecné rímske  kresťanstvo  vo svete triumfovalo a valcovalo všetko , čo sa pokúsilo zaprotestovať a ukázať – na skazenosť tejto obrovskej mamutej organizácie. Za socializmu sme tiež zažili prenasledovanie pre vieru. Naplnili sa Ježišove slová -... „Budú vás nenávidieť pre meno Ježiš...“

 „ Pretože neprávosť vyvrcholí , ochladne láska mnohých.“ šudia sa potom snažia rôznym spôsobom  zohrievať. Horšie je, keď chlad cítiš zvnútra, O podivnom globálnom ochladení v ľudských srdciach Pán Ježiš hovorí v istých súvislostiach. Hovorí, že nastane pred Jeho druhým príchodom.   My sa máme ako živé kamene budovať na duchovný dom , sväté kňazstvo.  Ak odmietneme uholný kameň –Ježiša privodíme  si pád. V časoch konca dôjde k radikálnemu rozdeleniu. Rastie agresivita a do tohto všetkého je vtiahnutý už takmer celý svet. – Aj toto je znamenie časov. Súčasné  všeobecné kresťanstvo mlčí.  Kedy ste počuli to , žeby všeobecná cirkev zdvihla svoj hlas a zakričala do celého sveta trebárs slová : „ Odstúp od neprávosti každý , kto vyznávaš meno Pánovo ! „   (2. Timoteovi  2 , 15     

  Čo tu ešte  funguje sú už často  len stereotypné  náboženské obrady a všelijaké ľudské nariadenia – nie láska k Pánovi Ježišovi Kristovi . Všeobecná cirkev navonok vydáva a prednáša svoje blahosklonné posolstvá svetu – a v zákulisí podniká všetko možné na zachovanie si svojej moci a svojho vplyvu na svetské dianie. 

Pán sa však blíži a preveje plevy od zrna. Nedajte sa prekvapiť!

Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík            


Search

Časopis Pohľad

Slovo

Lukáš 8, 5-9 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo.