3.2.2013 -- Citát: Ján:1/12 Ale tým, čo Ho prijali, dal moc, stať sa dietkami Božími.
So zamilovaným ľúbosť niečo spraví. Napr. zdvihne jeho sebavedomie, zmení výzor, dáva najavo pozitívne signály. Toto neunikne jeho okoliu, lebo sme navonok iní.
Pozorujme protiľahlý extrém. Človek ide k lekárovi, lebo sa zle cíti. Lekár mu oznámi, že má nevyliečiteľnú chorobu. Človek to ťažko a postupne strebáva, lebo je mizivá šanca, že sa môže uzdraviť. Človek však chce žiť. Ak by niekto ponúkol vyliečenie a sto percentné uzdravenie s tým že liečiteľ berie na seba celé riziko, asi by sa každý chytil šance. Hneď je tu otázka : čo zato? Chorý by dal všetko.
Do môjho života vstúpil Záchranca, ktorý nechce nič. (Ani dom, ani 90% platu, či dôchodku, ani doopatrovanie, ani obchod storočia.) Boh ponúka, čo je známe tisícročia. On dal Syna, Ten zobral odsúdencov k smrti na milosť. Zdá sa, že dnes takejto láske nerozumieme, lebo okolo nás je všetko za niečo hmotné.. Tu je všetko v okovách biznisu. Máme dokonca ponuku odpustenia zadarmo. Neuveriteľné, lebo, my obchodníci, vieme, že to takto vo svete nefunguje. Takým veršom ľúbostnej poézie nerozumieme. Za život sa predsa platí a dám zaň aj posledný peniaz.
Mali by sme sa snažiť, aby sme trestuhodne nestratili svoj život aj v duchovnej oblasti. Správame sa však inak, neracionálne, povrchne a nedbanlivo. Odkladáme, vyhovárame sa, že nie je ešte čas a sú také či onaké prekážky. Sme vraj mladí, nezrelí. Máme aj náboženskú výchovu, ktorej efekt je mizerný. Popri „vedeckom“ vyučovaní sme staromódni, a neaktuálni. V strednom veku sme zavalení dennými starosťami o rodinu, o kariéru. Kto by myslel na duchovné zdravie. Dôchodcovia dávajú prednosť záhradke, chate, klubu dôchodcov, univerzite tretieho veku , krčme. Načo Boh? Aký Ježiš a Jeho obeť? Takto všetci hazardujeme s Božím kráľovstvom. Tento stav predsa nepichá ako slepé črevo, nezviera nás ako srdce pred infarktom. A nakoniec, máme poistku. Veď keď zomrieme, dajú nás prípadne kresťansky pochovať farárom a sme za vodou, nejako sa do toho večného života prepcháme. Budeme vychválení, pohreb nám dajú vystrojiť pekný, dojemný, zahrá aj organ, Tak bude zabezpečená prezentácia pred ľuďmi i pred Bohom. To by On mal tiež rešpektovať a akceptovať. Celý ansámbel bude k dispozícii, aby nám pomohol preliezť do zasľúbenia aj bez viery a nového narodenia.
Sú to strašné predstavy detí, strenej generácie i starých. Ježiš Kristus podstúpil strašnú obeť na kríž. Nie takú obeť omšovú, ale tvrdú, bolestnú a krvavú s mnohými ranami. Nezachráni nás zápis krstených v matrike. Božia matrika nie je plná nejasností ako tie naše svetské. Veď do svojho prišiel a tá náboženská banda Ho neprijala .Nezachráni nás ani príslušnosť k náboženstvu. Vtedy ľudia klamali, klamú aj teraz. Klamú aj sami seba. Neprijali ani Ducha svätého. Ale tým, čo Ho prijali, dal moc, stať sa dietkami Božími. Tak vierou máme moc povstať a vyznať, že tými dietkami Božími sme. Dostali sme zmocnenie k svedeckej službe. Rozumejme tej Božej poézii milosti. Amen
Čo som, biedny hriešnik, z Božej milosti dostal, zdarma z lásky k adresátovi ponúkam. Boh sa nado mnou zmiloval a On milosť neodoprie nikomu, kto Ho hľadá.
Pozorujme protiľahlý extrém. Človek ide k lekárovi, lebo sa zle cíti. Lekár mu oznámi, že má nevyliečiteľnú chorobu. Človek to ťažko a postupne strebáva, lebo je mizivá šanca, že sa môže uzdraviť. Človek však chce žiť. Ak by niekto ponúkol vyliečenie a sto percentné uzdravenie s tým že liečiteľ berie na seba celé riziko, asi by sa každý chytil šance. Hneď je tu otázka : čo zato? Chorý by dal všetko.
Do môjho života vstúpil Záchranca, ktorý nechce nič. (Ani dom, ani 90% platu, či dôchodku, ani doopatrovanie, ani obchod storočia.) Boh ponúka, čo je známe tisícročia. On dal Syna, Ten zobral odsúdencov k smrti na milosť. Zdá sa, že dnes takejto láske nerozumieme, lebo okolo nás je všetko za niečo hmotné.. Tu je všetko v okovách biznisu. Máme dokonca ponuku odpustenia zadarmo. Neuveriteľné, lebo, my obchodníci, vieme, že to takto vo svete nefunguje. Takým veršom ľúbostnej poézie nerozumieme. Za život sa predsa platí a dám zaň aj posledný peniaz.
Mali by sme sa snažiť, aby sme trestuhodne nestratili svoj život aj v duchovnej oblasti. Správame sa však inak, neracionálne, povrchne a nedbanlivo. Odkladáme, vyhovárame sa, že nie je ešte čas a sú také či onaké prekážky. Sme vraj mladí, nezrelí. Máme aj náboženskú výchovu, ktorej efekt je mizerný. Popri „vedeckom“ vyučovaní sme staromódni, a neaktuálni. V strednom veku sme zavalení dennými starosťami o rodinu, o kariéru. Kto by myslel na duchovné zdravie. Dôchodcovia dávajú prednosť záhradke, chate, klubu dôchodcov, univerzite tretieho veku , krčme. Načo Boh? Aký Ježiš a Jeho obeť? Takto všetci hazardujeme s Božím kráľovstvom. Tento stav predsa nepichá ako slepé črevo, nezviera nás ako srdce pred infarktom. A nakoniec, máme poistku. Veď keď zomrieme, dajú nás prípadne kresťansky pochovať farárom a sme za vodou, nejako sa do toho večného života prepcháme. Budeme vychválení, pohreb nám dajú vystrojiť pekný, dojemný, zahrá aj organ, Tak bude zabezpečená prezentácia pred ľuďmi i pred Bohom. To by On mal tiež rešpektovať a akceptovať. Celý ansámbel bude k dispozícii, aby nám pomohol preliezť do zasľúbenia aj bez viery a nového narodenia.
Sú to strašné predstavy detí, strenej generácie i starých. Ježiš Kristus podstúpil strašnú obeť na kríž. Nie takú obeť omšovú, ale tvrdú, bolestnú a krvavú s mnohými ranami. Nezachráni nás zápis krstených v matrike. Božia matrika nie je plná nejasností ako tie naše svetské. Veď do svojho prišiel a tá náboženská banda Ho neprijala .Nezachráni nás ani príslušnosť k náboženstvu. Vtedy ľudia klamali, klamú aj teraz. Klamú aj sami seba. Neprijali ani Ducha svätého. Ale tým, čo Ho prijali, dal moc, stať sa dietkami Božími. Tak vierou máme moc povstať a vyznať, že tými dietkami Božími sme. Dostali sme zmocnenie k svedeckej službe. Rozumejme tej Božej poézii milosti. Amen
Čo som, biedny hriešnik, z Božej milosti dostal, zdarma z lásky k adresátovi ponúkam. Boh sa nado mnou zmiloval a On milosť neodoprie nikomu, kto Ho hľadá.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
