Už v januárovom čísle nášho Pohľadu som na úvod vyslovil niekoľko veľmi zásadných poznámok ohľadne našej cirkvi, jej Ústavy a potom aj Augsburského vyznania, aby sme si urobili jasno a mali sme aj v zápase s inými kresťanskými prúdmi alebo s členmi iných kresťanských spoločenstiev pevnú pôdu pod nohami. Preto vás chcem poprosiť, aby ste si vyhľadali to číslo Pohľadu a znovu si potrebné informácie pripomenuli.
Evanjelická cirkev a. v., do ktorej patríme, sa nikdy netvárila, že je jediná a samospasiteľná cirkev. Ale na druhej strane to neznamená, že sa nečinne prizeráme a ďalej neprotestujeme proti všetkému, čo nie je v súlade s Božím slovom, ktoré považujeme za jediný prameň viery a pravidlo pre náš život. Naše postoje sú kritické aj smerom do vnútra našej vlastnej cirkvi.
Minule sme si povedali zásadné a základné veci, ktoré sa týkajú vzniku členstva v našej cirkvi a potom aj zániku členstva v našej cirkvi.
Dnes si niečo povieme o právach a povinnostiach členov našej cirkvi a teda aj členov cirkevného zboru. Dúfam, že vás to zaujme a povzbudí v určitých veciach zobrať na seba zodpovednosť a o istých veciach začať aj premýšľať.
Najskôr si teda povieme niečo o právach, ktoré máme, pretože to je nám možno sympatickejšie. Mať právo totiž znamená mať nárok, môcť sa o niečo i uchádzať, môcť si niečo užívať. Budete vidieť, do akej miery sa s tým budete vedieť stotožniť.
Každý člen Evanjelickej cirkvi má najmä tieto práva:
a) zúčastňovať sa na činnosti cirkvi, predovšetkým cirkevného zboru,
b) zúčastňovať sa na Službách Božích a prijímať prostriedky milosti – rozumej sviatosti,
c) žiadať o duchovnú a materiálnu pomoc v núdzi a využívať služby cirkevnej diakonie,
d) voliť a byť volený do cirkevných orgánov,
e) predkladať žiadosti, návrhy a podnety cirkevným orgánom a cirkevným predstaviteľom,
f) zúčastňovať sa na zasadnutiach zborových konventov, vyjadrovať sa k veciam, ktoré sú predmetom ich rokovaní a hlasovať o nich,
g) domáhať sa ochrany svojich práv pred cirkevnými orgánmi a cirkevnými súdmi. Právo voliť a právo hlasovať na zborovom konvente nadobúda člen cirkvi po dovŕšení plnoletosti.
Právo byť volený do cirkevných orgánov nadobúda člen cirkvi dovŕšením 21 rokov.
Všetci členovia Evanjelickej cirkvi bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka, sociálneho postavenia majú rovnaké práva.
Takže naše práva sú naozaj pomerne široko koncipované. Otázka však stojí takto: Ako tieto svoje práva využívame? Ako tieto práva prakticky využívajú členovia aj tohto nášho cirkevného zboru?
Všetci máme právo zúčastňovať sa na činnosti cirkvi, činnosti cirkevného zboru. Vedia naše deti, naši domáci v evanjelických rodinách, aká je činnosť nášho zboru? V našom Pohľade sa o tom môžu celkom podrobne a zrozumiteľne dočítať. My sami, celkom osobne, im môžeme o všetkých aktivitách povedať, môžeme to povedať svojim deťom, vnúčencom, otcom a matkám, ba i starým otcom a starým matkách. Robíme to? Kedy ste naposledy niečo takéto oznámili svojim doma?
Máme právo zúčastňovať sa na Službách Božích, na Večeri Pánovej, ale ako toto právo využívame? Nestalo sa nám toto právo bremenom, pod ktorým mnohí vzdychajú, pred ktorým sa mnohí skrývajú a tvária sa, že raz do roka to stačí???
A máme právo žiadať o duchovnú aj hmotnú pomoc v núdzi, ale to by sme museli najskôr prekonať hanbu pred farárom a takéto prostriedky na pomoc by sme museli najskôr nazbierať, aby sme z nich mohli núdznym udeľovať! To si teda žiada väčšiu aktivitu a obetavosť! Ak by sme sa o to pokúsili, koľkí by razom povedali, že driapeme od nich peniaze???
Máme právo zúčastňovať sa na zasadnutí zborových konventov, hlasovať, podávať návrhy, ale zatiaľ je to všetko pre mnohých skôr postrach ako právo. Je to nuda, je to nezaujímavé.
Takže sa zdá, že cieľavedome a úmyselne svoje práva – nevyužívame, pretože sú nám na ťarchu, nechceme mať na živote zboru skutočne osobne aktívne účasť. Toto platí o drvivej väčšine členov cirkevného zboru, členov našich rodín. V štatistických číslach vykazujeme 1350 členov cirkevného zboru. Koľkí z nich však využívajú svoje práva?? Koľkých z nich ich práva v cirkevnom zbore zaujímajú? A pritom všetci boli pokrstení... mnohí konfirmovaní...
Skúste o tom premýšľať a konať z toho aj úprimné pokánie.
Minule sme si povedali zásadné a základné veci, ktoré sa týkajú vzniku členstva v našej cirkvi a potom aj zániku členstva v našej cirkvi.
Dnes si niečo povieme o právach a povinnostiach členov našej cirkvi a teda aj členov cirkevného zboru. Dúfam, že vás to zaujme a povzbudí v určitých veciach zobrať na seba zodpovednosť a o istých veciach začať aj premýšľať.
Najskôr si teda povieme niečo o právach, ktoré máme, pretože to je nám možno sympatickejšie. Mať právo totiž znamená mať nárok, môcť sa o niečo i uchádzať, môcť si niečo užívať. Budete vidieť, do akej miery sa s tým budete vedieť stotožniť.
Každý člen Evanjelickej cirkvi má najmä tieto práva:
a) zúčastňovať sa na činnosti cirkvi, predovšetkým cirkevného zboru,
b) zúčastňovať sa na Službách Božích a prijímať prostriedky milosti – rozumej sviatosti,
c) žiadať o duchovnú a materiálnu pomoc v núdzi a využívať služby cirkevnej diakonie,
d) voliť a byť volený do cirkevných orgánov,
e) predkladať žiadosti, návrhy a podnety cirkevným orgánom a cirkevným predstaviteľom,
f) zúčastňovať sa na zasadnutiach zborových konventov, vyjadrovať sa k veciam, ktoré sú predmetom ich rokovaní a hlasovať o nich,
g) domáhať sa ochrany svojich práv pred cirkevnými orgánmi a cirkevnými súdmi. Právo voliť a právo hlasovať na zborovom konvente nadobúda člen cirkvi po dovŕšení plnoletosti.
Právo byť volený do cirkevných orgánov nadobúda člen cirkvi dovŕšením 21 rokov.
Všetci členovia Evanjelickej cirkvi bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka, sociálneho postavenia majú rovnaké práva.
Takže naše práva sú naozaj pomerne široko koncipované. Otázka však stojí takto: Ako tieto svoje práva využívame? Ako tieto práva prakticky využívajú členovia aj tohto nášho cirkevného zboru?
Všetci máme právo zúčastňovať sa na činnosti cirkvi, činnosti cirkevného zboru. Vedia naše deti, naši domáci v evanjelických rodinách, aká je činnosť nášho zboru? V našom Pohľade sa o tom môžu celkom podrobne a zrozumiteľne dočítať. My sami, celkom osobne, im môžeme o všetkých aktivitách povedať, môžeme to povedať svojim deťom, vnúčencom, otcom a matkám, ba i starým otcom a starým matkách. Robíme to? Kedy ste naposledy niečo takéto oznámili svojim doma?
Máme právo zúčastňovať sa na Službách Božích, na Večeri Pánovej, ale ako toto právo využívame? Nestalo sa nám toto právo bremenom, pod ktorým mnohí vzdychajú, pred ktorým sa mnohí skrývajú a tvária sa, že raz do roka to stačí???
A máme právo žiadať o duchovnú aj hmotnú pomoc v núdzi, ale to by sme museli najskôr prekonať hanbu pred farárom a takéto prostriedky na pomoc by sme museli najskôr nazbierať, aby sme z nich mohli núdznym udeľovať! To si teda žiada väčšiu aktivitu a obetavosť! Ak by sme sa o to pokúsili, koľkí by razom povedali, že driapeme od nich peniaze???
Máme právo zúčastňovať sa na zasadnutí zborových konventov, hlasovať, podávať návrhy, ale zatiaľ je to všetko pre mnohých skôr postrach ako právo. Je to nuda, je to nezaujímavé.
Takže sa zdá, že cieľavedome a úmyselne svoje práva – nevyužívame, pretože sú nám na ťarchu, nechceme mať na živote zboru skutočne osobne aktívne účasť. Toto platí o drvivej väčšine členov cirkevného zboru, členov našich rodín. V štatistických číslach vykazujeme 1350 členov cirkevného zboru. Koľkí z nich však využívajú svoje práva?? Koľkých z nich ich práva v cirkevnom zbore zaujímajú? A pritom všetci boli pokrstení... mnohí konfirmovaní...
Skúste o tom premýšľať a konať z toho aj úprimné pokánie.
Autor: Váš farky
