Keď vidím, ako každý píše a vraví, že jeho rodičia sú hrozní, ako si každý prirovná svoju mamu k druhej a sťažuje sa, že bez mamy by mu bolo lepšie, každý si to povie, kým tu mamu má. Áno aj ja som si to niekedy vravela a mrzí ma, že na to prichádzam až tak neskôr, že môžem byť rada, akú mám mamu.

  A až vtedy, keď vidím svoju mamu trpieť, ako ju niečo bolí alebo ako plače alebo keď sa dusí a musí ísť od nás aspoň na týždeň preč, si to všetko uvedomím :(( Pamätám si aj na prvé narodeniny a meniny bez nej... Vtedy som si nič iné nepriala, len aby už bola konečne doma. Škoda, že niektoré veci si človek uvedomí, až vtedy keď o toho človeka prichádza :(( Aj ja som skoro o svoju maminu prišla, ale som si uvedomila, že moja mama mi je všetkým a že je len jedna :)) A aj keď musí ísť preč, už som si zvykla. Aj keď preplačem možno celý večer, no na druhý deň musím bojovať a povedať si, že ona je tam preto, aby ju vyliečili. Áno, aj teraz mi chýba a už chcem, aby bola doma, no musím vydržať. Aj keby vážila aj tonu a bola by neviem aká, aj tak ju budem mať rada!
Tak sa, prosím, nesťažujte (česť výnimkám), lebo aj ja som to robila. Až neskôr si uvedomíte, aké máte šťastie, že máte takých rodičov, akých máte. Pretože niektorí rodičia týrajú a bijú svoje deti a myslím si, že na nich by sa mali deti sťažovať a nie my, ktorí máme dobrých rodičov. Áno, občas nám dajú poza uši alebo zaracha, pretože sme neposlúchali, ale majú nás radi.

---