20.5.2013 -- Citát: Ezechiel 37/1 :“ ...Hospodin ma v Duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí.“
Kresťanstvo prijalo učenie, že Izraelci boli vyvoleným Božím ľudom. Neboli však vždy poslušní Hospodinovi, často reptali a zabúdali na Jeho dobrodenia. Koho Boh miluje a vychováva, toho zhovievavo napomína a keď ten nedbá na upozornenia, aj tvrdo usmerňuje a trestá, ako pri výchove pôsobíme aj my na svoje deti.
Boh dopustil v istom čase na svoj ľud porobu tým, že sa dostali do zajatia v Babylone. Nenechal ich však bez duchovných vodcov akými boli napríklad prorok Daniel a Ezechiel. Všetko toto je zapísané v Biblii a je to okrem poučenia aj zaujímavé čítanie, ku ktorému nabádame.
Mnohí z vyvoleného ľudu v Babylone splývali s pohanským okolím. Obchodovali, vyrábali, a často nebrali vážne varovné slová svojich kňazov a prorokov. Hospodin aj týchto kňazov neraz vystavoval skúškam a tvrdo ich povzbudzoval a poučoval.
Raz vyviedol proroka Ezechiela do údolia plného ľudských kostí. Bol na ne strašidelný pohľad. Tie kosti boli suché bez známok života a obrazne predstavovali odpadlíkov od Hospodina, ktorí síce niečo o Ňom vedeli, niečo počuli, ale všetko ostatné im bolo prednejšie ako ich Boh. Podobne ako je to aj v kresťanstve. Mnohí boli pokrstení, konfirmovaní, sobášení, ale teraz s kresťanstvom majú spoločné len to, že sa štatisticky dali do tejto skupiny obyvateľstva zapísať. Sú to suché ratolesti, alebo suché kosti bez známok duchovného života.
Hospodin sa pýtal proroka, či tieto kosti môžu ožiť. šudským rozumom zapochyboval, ale u Boha je všetko možné a tak odpovedal: „ Pane, Ty to vieš.“ Ten, ktorý ich pôvodne stvoril povedal: „ Ajhľa vovediem do vás ducha a ožijete. “ (Ezech. 37/5). Pred očami proroka sa kosti pospájali do podoby „zombíkov“. Narástli im šľachy a mäso a natiahla sa na nich koža, ale duch v nich nebol. Podobne vyvedie Hospodin kosti aj z hrobov a vloží do nich svojho ducha. Potom poznajú, že On je všemohúci Hospodin, keď ich znova postaví na rodnú, životodarnú zem. To bolo veľké povzbudenie aj pre proroka, ktorý mal za úlohu pripomínať ľud pre návrat na Hospodinove cesty.
Aj mnohým dnešným ľuďom v kresťanstve chýba duch. Aj tieto sviatky Svätého Ducha nám mali nielen pripomenúť Jeho zoslanie na apoštolov v Jeruzaleme, ale aj celý náš stav v mnohom bezduchých kresťanov, ktorí zabúdajú, že ten oživujúci Svätý Duch je daný každému, kto prosí o Jeho prítomnosť a Jeho pôsobenie v každodennom živote. Cez tohto radcu a učiteľa sme v spojení s naším Bohom v každom čase a v každej situácii. Duch Svätý je aj pre nás živá nádej, ktorá môže zobudiť aj suché kosti dnešného kresťanstva. To je šanca a preto ju nesme medzi ľudí. Amen
Boh dopustil v istom čase na svoj ľud porobu tým, že sa dostali do zajatia v Babylone. Nenechal ich však bez duchovných vodcov akými boli napríklad prorok Daniel a Ezechiel. Všetko toto je zapísané v Biblii a je to okrem poučenia aj zaujímavé čítanie, ku ktorému nabádame.
Mnohí z vyvoleného ľudu v Babylone splývali s pohanským okolím. Obchodovali, vyrábali, a často nebrali vážne varovné slová svojich kňazov a prorokov. Hospodin aj týchto kňazov neraz vystavoval skúškam a tvrdo ich povzbudzoval a poučoval.
Raz vyviedol proroka Ezechiela do údolia plného ľudských kostí. Bol na ne strašidelný pohľad. Tie kosti boli suché bez známok života a obrazne predstavovali odpadlíkov od Hospodina, ktorí síce niečo o Ňom vedeli, niečo počuli, ale všetko ostatné im bolo prednejšie ako ich Boh. Podobne ako je to aj v kresťanstve. Mnohí boli pokrstení, konfirmovaní, sobášení, ale teraz s kresťanstvom majú spoločné len to, že sa štatisticky dali do tejto skupiny obyvateľstva zapísať. Sú to suché ratolesti, alebo suché kosti bez známok duchovného života.
Hospodin sa pýtal proroka, či tieto kosti môžu ožiť. šudským rozumom zapochyboval, ale u Boha je všetko možné a tak odpovedal: „ Pane, Ty to vieš.“ Ten, ktorý ich pôvodne stvoril povedal: „ Ajhľa vovediem do vás ducha a ožijete. “ (Ezech. 37/5). Pred očami proroka sa kosti pospájali do podoby „zombíkov“. Narástli im šľachy a mäso a natiahla sa na nich koža, ale duch v nich nebol. Podobne vyvedie Hospodin kosti aj z hrobov a vloží do nich svojho ducha. Potom poznajú, že On je všemohúci Hospodin, keď ich znova postaví na rodnú, životodarnú zem. To bolo veľké povzbudenie aj pre proroka, ktorý mal za úlohu pripomínať ľud pre návrat na Hospodinove cesty.
Aj mnohým dnešným ľuďom v kresťanstve chýba duch. Aj tieto sviatky Svätého Ducha nám mali nielen pripomenúť Jeho zoslanie na apoštolov v Jeruzaleme, ale aj celý náš stav v mnohom bezduchých kresťanov, ktorí zabúdajú, že ten oživujúci Svätý Duch je daný každému, kto prosí o Jeho prítomnosť a Jeho pôsobenie v každodennom živote. Cez tohto radcu a učiteľa sme v spojení s naším Bohom v každom čase a v každej situácii. Duch Svätý je aj pre nás živá nádej, ktorá môže zobudiť aj suché kosti dnešného kresťanstva. To je šanca a preto ju nesme medzi ľudí. Amen
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
