2.6.2013 -- Citát: Zj. J. 3/20: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. “
Kto má dom, dvere a kľúč, ten je v istom zmysle sebavedomý a sebaistý. Súkromný priestor je nedotknuteľný a chránený dokonca zákonom. Kto by vnikol na do jeho priestoru nezákonne, je zlodej a podlieha trestnému stíhaniu. Zvykli sme si na dvere klopať. Po zaklopaní sa pýtame :“Kto je tam?“ Púšťame len toho, komu dôverujeme.
Boh stojí pri dverách a klope. Už Žiadne frázy, poučky alebo výhovorky. Vyslovuje naliehavé: „ Je čas stretnúť sa. “ Pozrieš lepšie a cez priezor dverí vidíš, že to nie je obraz z kostola, ani socha, ktoré by sa mohli oprieť do kúta, ale On. Váhaš a On sa pýta: „Vidíš ma, či máš šedý zákal zbožnosti? Som tu osobne. Váš Boh a Pán. Klopem, nie som násilník. Nevyrazím dvere ako kukláč, či jednotka rýchleho nasadenia. Klopem a rešpektujem Vaše rozhodnutie. Hoci máš dom, dvere a kľúč, ale neschováš sa, neskryješ. Hrať sa na hluchého, či slepého, to teraz nemôžeš. Poznáš ma vôbec? Ak váhaš, podstúp riziko stretnúť sa zoči -voči.“
Čo sa staneš , ak mu otvoríš a osobne sa s Ním stretneš? Pán iste nejde na kávu , On chce oveľa viac. Ak Ho pozveš, ustanovuješ Ho za Pána príbytku, ale aj srdca. Obrazne povedané, odovzdáš mu kľúč od domu – hradu. On už nebude musieť klopať na dvere, On bude bývať s Vami, uprostred rodiny a bude stolovať s vami. Keď si mu dal všetko, nebudeš sa za Neho hanbiť. Chceš takúto zmenu a nemáš z toho strach?
Veľa kresťanov sa bojí vpustiť Ježiša do svojho srdca. Pohodlnejšie je kúpiť si obrázok s anjelikmi, ktorý odložíš. Je to pohodlnejšie, ale nie je to na spasenie. Možno sa zdá riskantné pustiť Ho a stolovať s Ním. Možno sa ti zdá, že je to nepohodlné. Možno, ako mnohí, neotvoríš. Tváriš sa že toho kto klope nepoznáš. Aj tak sa dá, ale On ťa nemusí vpustiť do Kráľovstva Božieho. Koho si zaprel, môže zaprieť aj teba v kritickej chvíli, keď bude nastolená otázka KTO JE TO? Hodné je pripomenúť slová z 95. žalmu :“ ... je to ľud bludného srdca a nechce poznať moje cesty, Takže som im v hneve prisahal : nevojdú do môjho odpočinku.“
Ďakujeme , Pane, že nám dávaš milosť a dávaš nám šancu, že sa môžeme stretnúť s Tebou. Uzdravuješ nám oči i uši, aby sme Ťa videli a počuli. Dal si nám aj nohy, aby sme utekali za Tebou.
Vojdi do našich sŕdc a panuj nám. Prosíme o zmocnenie, aby sme Tvoje slovo niesli ďalej Amen
Čo sa staneš , ak mu otvoríš a osobne sa s Ním stretneš? Pán iste nejde na kávu , On chce oveľa viac. Ak Ho pozveš, ustanovuješ Ho za Pána príbytku, ale aj srdca. Obrazne povedané, odovzdáš mu kľúč od domu – hradu. On už nebude musieť klopať na dvere, On bude bývať s Vami, uprostred rodiny a bude stolovať s vami. Keď si mu dal všetko, nebudeš sa za Neho hanbiť. Chceš takúto zmenu a nemáš z toho strach?
Veľa kresťanov sa bojí vpustiť Ježiša do svojho srdca. Pohodlnejšie je kúpiť si obrázok s anjelikmi, ktorý odložíš. Je to pohodlnejšie, ale nie je to na spasenie. Možno sa zdá riskantné pustiť Ho a stolovať s Ním. Možno sa ti zdá, že je to nepohodlné. Možno, ako mnohí, neotvoríš. Tváriš sa že toho kto klope nepoznáš. Aj tak sa dá, ale On ťa nemusí vpustiť do Kráľovstva Božieho. Koho si zaprel, môže zaprieť aj teba v kritickej chvíli, keď bude nastolená otázka KTO JE TO? Hodné je pripomenúť slová z 95. žalmu :“ ... je to ľud bludného srdca a nechce poznať moje cesty, Takže som im v hneve prisahal : nevojdú do môjho odpočinku.“
Ďakujeme , Pane, že nám dávaš milosť a dávaš nám šancu, že sa môžeme stretnúť s Tebou. Uzdravuješ nám oči i uši, aby sme Ťa videli a počuli. Dal si nám aj nohy, aby sme utekali za Tebou.
Vojdi do našich sŕdc a panuj nám. Prosíme o zmocnenie, aby sme Tvoje slovo niesli ďalej Amen
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
