29.12.2013 -- Citát:1. Jánov: 5/4 :” ...pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom...”
V nepriazni počasia, alebo spoločenských udalostí utekáme do bezpečia, hľadáme úkryt. Podobne konali aj učeníci J, Krista po ukrižovaní svojho Majstra, prví kresťania pred represáliami. Boli aj pevní vo viere, napr Pavel (2.Tim/12 (z väzenia)” Preto aj toto trpím, ale sa nehanbím, lebo viem komu som uveril... “ Všetci prenasledovaní v každej dobe spolu cítia, a spolu držia, podopierajú sa, lebo všetkým hrozí nebezpečie a spoločný nepriateľ.
Po tvrdej dobe prenasledovania prvých kresťanov prišlo uvoľnenie r. 313. Konštantín ako vládca stál pred bojom s nepriateľmi, a ako pohan mal sen, že pod znamením kríža zvíťazí. Stalo sa tak a na znak vďaky urobil štátnické gesto - zabezpečil úplnú náboženskú slobodu aj kresťanom. Zdanlivo pre kresťanstvo vynikajúca správa. V skutočnosti s prijatím štátnej ochrany tohto náboženstva prišlo k deformácii kresťanstva, ktorá trvá dodnes. Napr. Pôvodné svätenie soboty sa zmenilo na svätenie nedele. Začali sa predávať kresťanské vysoké úrady, čo znamenalo moc a prospech. Tak aj neveriaci a pohania mali nutkanie a motív prijať nové náboženstvo – zachytili správny vietor. Cirkev sa začala premieňať po vzore štátu. Ak bola v štáte kráľom jedna hlava, uplatňovala to aj cirkev. Kňazi a biskupi si uzurpovali moc. Ak mali králi a kniežatá rúcho prekávané zlatom, museli to mať aj duchovní. Ak tí prví mali hrady a zámky, chceli podobne mať aj duchovní. Musíme to priznať a nájsť odvahu to pripomenúť Už vtedy sa začína vytrácať poslušnosť k Pánovi. Začali sa totiž dosahovať výsledky inak ako obeťou pre Krista. Neskôr začali križiacke výpravy, vojny, kde sa zračila korisť, ktorá prúdila do Ríma. Problém s týmto majú tí, ktorí toto poznanie neprijali. Potom majú ilúzie o všeobecnom kresťanstve. Ono začalo byť vlastne protekčným dieťaťom v štátoch. Ako keď v dopravnom prostriedku majú invalidi vyhradené sedadlo. Hodné je pripomenúť si slovo u Jána15/18-19: “Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa skôr nenávidel ako vás. Keby ste boli zo sveta , svet by miloval čo je jeho., ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta , preto vás svet nenávidí .“ Všetko čo nie je zo sveta, (napr. čo je Božie), to svet nenávidí. Čo sa svetu podobá, alebo napáchlo svetom, svetskou mocou a bohatstvom, to svet miluje, to svet obdivuje a skláňa sa pred slávou a bohatstvom, to sa ľudia neodvažujú kritizovať . Kresťanom s pôvodnou ideou dal Ježiš iné videnie, lebo nie sú životne zviazaní s bohatstvom a mocou z tohto sveta. Všeobecné kresťanstvo nemusí premáhať svet svojou vierou. Je protekčným diaťaťom. Dnes kresťania nemusia umierať, ani žiť pre Krista. Dnes mnohí kresťania nevedia o viere, ktorá premáha svet. Miesto pravej lásky k Bohu sú v mnohom len akési divadielka, kamufláž. Je tu šero, nie kristovo svetlo.
V minulosti poslal Boh duchovných ktorí upozorňovali na zlý stav cirkvi, ale tí boli (tak ako aj dnes), všelijakým spôsobom umlčovaní. Predtým ich upaľovala vlastná cirkev, alebo dávala do kliatby. Dnes sa ich zbavuje inak. šudia obdivujú čo len náznaky jednotlivcov ku skromnosti v živote pôvodnej cirkvi, ale nežiadajú jej poctivý návrat k chudobe a ku Kristovmu príkladu. Treba nám premáhať svet vierou bez dohôd a zmlúv so štátom. Netreba nám ústupky za mlčanie ani protekčnú starostlivosť ako rezervovanými sedačkami pre invalidov v dopravných prostriedkoch.
Po tvrdej dobe prenasledovania prvých kresťanov prišlo uvoľnenie r. 313. Konštantín ako vládca stál pred bojom s nepriateľmi, a ako pohan mal sen, že pod znamením kríža zvíťazí. Stalo sa tak a na znak vďaky urobil štátnické gesto - zabezpečil úplnú náboženskú slobodu aj kresťanom. Zdanlivo pre kresťanstvo vynikajúca správa. V skutočnosti s prijatím štátnej ochrany tohto náboženstva prišlo k deformácii kresťanstva, ktorá trvá dodnes. Napr. Pôvodné svätenie soboty sa zmenilo na svätenie nedele. Začali sa predávať kresťanské vysoké úrady, čo znamenalo moc a prospech. Tak aj neveriaci a pohania mali nutkanie a motív prijať nové náboženstvo – zachytili správny vietor. Cirkev sa začala premieňať po vzore štátu. Ak bola v štáte kráľom jedna hlava, uplatňovala to aj cirkev. Kňazi a biskupi si uzurpovali moc. Ak mali králi a kniežatá rúcho prekávané zlatom, museli to mať aj duchovní. Ak tí prví mali hrady a zámky, chceli podobne mať aj duchovní. Musíme to priznať a nájsť odvahu to pripomenúť Už vtedy sa začína vytrácať poslušnosť k Pánovi. Začali sa totiž dosahovať výsledky inak ako obeťou pre Krista. Neskôr začali križiacke výpravy, vojny, kde sa zračila korisť, ktorá prúdila do Ríma. Problém s týmto majú tí, ktorí toto poznanie neprijali. Potom majú ilúzie o všeobecnom kresťanstve. Ono začalo byť vlastne protekčným dieťaťom v štátoch. Ako keď v dopravnom prostriedku majú invalidi vyhradené sedadlo. Hodné je pripomenúť si slovo u Jána15/18-19: “Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa skôr nenávidel ako vás. Keby ste boli zo sveta , svet by miloval čo je jeho., ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta , preto vás svet nenávidí .“ Všetko čo nie je zo sveta, (napr. čo je Božie), to svet nenávidí. Čo sa svetu podobá, alebo napáchlo svetom, svetskou mocou a bohatstvom, to svet miluje, to svet obdivuje a skláňa sa pred slávou a bohatstvom, to sa ľudia neodvažujú kritizovať . Kresťanom s pôvodnou ideou dal Ježiš iné videnie, lebo nie sú životne zviazaní s bohatstvom a mocou z tohto sveta. Všeobecné kresťanstvo nemusí premáhať svet svojou vierou. Je protekčným diaťaťom. Dnes kresťania nemusia umierať, ani žiť pre Krista. Dnes mnohí kresťania nevedia o viere, ktorá premáha svet. Miesto pravej lásky k Bohu sú v mnohom len akési divadielka, kamufláž. Je tu šero, nie kristovo svetlo.
V minulosti poslal Boh duchovných ktorí upozorňovali na zlý stav cirkvi, ale tí boli (tak ako aj dnes), všelijakým spôsobom umlčovaní. Predtým ich upaľovala vlastná cirkev, alebo dávala do kliatby. Dnes sa ich zbavuje inak. šudia obdivujú čo len náznaky jednotlivcov ku skromnosti v živote pôvodnej cirkvi, ale nežiadajú jej poctivý návrat k chudobe a ku Kristovmu príkladu. Treba nám premáhať svet vierou bez dohôd a zmlúv so štátom. Netreba nám ústupky za mlčanie ani protekčnú starostlivosť ako rezervovanými sedačkami pre invalidov v dopravných prostriedkoch.
Zhrnul: brat Štefan
