2.2.2014 -- Citát: Ján 14/6: “Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k otcovi, ak len nie skrze mňa.”
Ak máš cestu autom a padol strom, môžeš sa vrátiť, alebo hľadať pomoc. Záleží to na Tvojej na náture. Ak si silný a vyrovnaný, budeš s problémom zápasiťaž prekážku odstránia.
Je to vlastne predobraz aj pre duchovný život vo viere. Cesta je pevná, jasne určená, ale ak z nej zídeš, zablúdiš. Ak cestu aj započneš, ale budeš sa z nej nestále vracať, nikdy nedôjdeš do cieľa. My sme vlastne stále na cste, lebo tu nemáme trvalého miesta. Ježiš s tým počíta a sľubuje, že u Jeho Otca je dosť miest pre nás všetkých a On túži byť s nami a v istom čase nás poberie k sebe. Je veľa ciest, ale len jedna má jasný cieľ - ide k Otcovi. V úvodnom texte je jasne napísané, že k Otcovi sa môžeme dostať len cez Neho. Túto cestu otvoril práve Boh, nie náboženstvo, nie kňazi, ani náboženská hierarchia. Iná cesta je obludná a vedie do zahynutia. V tejto súvislosti si treba pripomenúť text zo Skutkov 4/12“A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom.” Márne hľadajú ľudia priechod k Bohu mimo Ježiša. To je bludná cesta. On nemal kde skloniť hlavu, ale mnohí sa vybrali cestou prepychu a nemôžu byť pravými Jeho učeníkmi. Už Herodes projektoval inú cestu, ale Boh nedal na ňu stavebné povolenie.
Boh sám ustanovil svojho kráľa na Sione v mene Ježiš a ten vybudoval pre nás cestu. Okrem Cesty je aj Pravdou a Životom. šudia by radi túto Cestu vytesnili na okraj. Už vtedajšia náboženská vrchnosť hľadala spôsob ako cestu navždy zarúbať. Nepodarilo sa im prekaziť Boží plán ani ukrižovaním Ježiša, lebo Boh si určil cestu Jeho vzkriesením. Mnohí odmietli ísť po novej ceste. Dokonca Ho opustili aj najbližší. Až po zoslaní Ducha svätého dostali apoštolovia moc ukazovať novú cestu – tú jedinú pravú. Ukazovali ako odstraňovať na nej prekážky a učili ako po tej ceste kráčať. Žiaľ aj v kresťanskom náboženstve sa mnohí uchýlili z cesty a zablúdili k diabolským nástrahám okultizmu. Ich cesty majú veľa odbočiek z pravého smeru k bludným učeniam. Potom tie cesty nie sú zasľúbené.
My sme povinní zjavovať pravú cestu a čistiť na nej prekážky ľudských výmyslov. Nemôžeme mlčať, musíme sa ujímať slabších, ktorí stratili cieľ a povzbudzovať ich, aby sa vrátili späť na pravú cestu s Ježišom, ktorá vedie k Otcovi. Nechceme v sebe hľadať záľubu, musíme sa umenšovať, aby on mohol v našich srdciach rásť. Ak budeme mlčať, nestrhneme tonúcich. Upozorňujme na nežiadúci a škodlivý náboženský balast a buďme nezmieriteľní k deformácii Písma.
Vďaka, Pane, že si nám dal svojho Syna, ktorý vybudoval nespochybniteľnú cestu k Tebe. Vďaka za Tvoje slovo i za Ducha svätého, ktorý nás uvádza do pravdy. Prijímame zodpovednosť za slabších vo viere Buď s nami, lebo bez Teba nemôžeme nič, ale s Tebou všetko. Daj nám silu I odvahu čistiť zatarasenú cestu. amen.
Je to vlastne predobraz aj pre duchovný život vo viere. Cesta je pevná, jasne určená, ale ak z nej zídeš, zablúdiš. Ak cestu aj započneš, ale budeš sa z nej nestále vracať, nikdy nedôjdeš do cieľa. My sme vlastne stále na cste, lebo tu nemáme trvalého miesta. Ježiš s tým počíta a sľubuje, že u Jeho Otca je dosť miest pre nás všetkých a On túži byť s nami a v istom čase nás poberie k sebe. Je veľa ciest, ale len jedna má jasný cieľ - ide k Otcovi. V úvodnom texte je jasne napísané, že k Otcovi sa môžeme dostať len cez Neho. Túto cestu otvoril práve Boh, nie náboženstvo, nie kňazi, ani náboženská hierarchia. Iná cesta je obludná a vedie do zahynutia. V tejto súvislosti si treba pripomenúť text zo Skutkov 4/12“A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom.” Márne hľadajú ľudia priechod k Bohu mimo Ježiša. To je bludná cesta. On nemal kde skloniť hlavu, ale mnohí sa vybrali cestou prepychu a nemôžu byť pravými Jeho učeníkmi. Už Herodes projektoval inú cestu, ale Boh nedal na ňu stavebné povolenie.
Boh sám ustanovil svojho kráľa na Sione v mene Ježiš a ten vybudoval pre nás cestu. Okrem Cesty je aj Pravdou a Životom. šudia by radi túto Cestu vytesnili na okraj. Už vtedajšia náboženská vrchnosť hľadala spôsob ako cestu navždy zarúbať. Nepodarilo sa im prekaziť Boží plán ani ukrižovaním Ježiša, lebo Boh si určil cestu Jeho vzkriesením. Mnohí odmietli ísť po novej ceste. Dokonca Ho opustili aj najbližší. Až po zoslaní Ducha svätého dostali apoštolovia moc ukazovať novú cestu – tú jedinú pravú. Ukazovali ako odstraňovať na nej prekážky a učili ako po tej ceste kráčať. Žiaľ aj v kresťanskom náboženstve sa mnohí uchýlili z cesty a zablúdili k diabolským nástrahám okultizmu. Ich cesty majú veľa odbočiek z pravého smeru k bludným učeniam. Potom tie cesty nie sú zasľúbené.
My sme povinní zjavovať pravú cestu a čistiť na nej prekážky ľudských výmyslov. Nemôžeme mlčať, musíme sa ujímať slabších, ktorí stratili cieľ a povzbudzovať ich, aby sa vrátili späť na pravú cestu s Ježišom, ktorá vedie k Otcovi. Nechceme v sebe hľadať záľubu, musíme sa umenšovať, aby on mohol v našich srdciach rásť. Ak budeme mlčať, nestrhneme tonúcich. Upozorňujme na nežiadúci a škodlivý náboženský balast a buďme nezmieriteľní k deformácii Písma.
Vďaka, Pane, že si nám dal svojho Syna, ktorý vybudoval nespochybniteľnú cestu k Tebe. Vďaka za Tvoje slovo i za Ducha svätého, ktorý nás uvádza do pravdy. Prijímame zodpovednosť za slabších vo viere Buď s nami, lebo bez Teba nemôžeme nič, ale s Tebou všetko. Daj nám silu I odvahu čistiť zatarasenú cestu. amen.
Zhrnul: brat Štefan
