13.4.2014 -- Citát: Iz 8/14-15 “ On bude svätyňou, kameňom úrazu a skalou na podknutie pre oba domy Izraela, pascou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema.”
Polovice rozkrojeného jablka sú podobné, ale nie totožné. Jablko je rozpolené.
Rozpoltený môže byť aj Boží ľud. Pri vstupe Ježiša do Jeruzalema ľud kričí Hosanna (Zachráň nás Syn Dávidov). Ježiš vstupuje do mesta ako kráľ. Hádžu mu do cesty ratolesti a stelú dokonca svoje rúcha. Ukazuje sa tu jednota davu, náboženská oddanosť. Ty si prišiel od Najvyššieho a dobre Ťa poznáme. Prinášaš spásu a spravodlivosť. Ale Zachariáš to ako prorok, veľmi dávno pred Kristom, vidí triezvejšie. Na jednej strane hovorí o danej milosti, ale predpovedá aj utrpenie Krista: 10/ “Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a snažných prosieb. I pohliadnú na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom a budú nad ním trpko žialiť, ako sa žiali nad prvorodeným.” Keby nebolo Božieho slova, zdala by sa nám teda jednota. Ale v skutočnosti o jednote nemôže byť ani reči. Toto telo je rozpoltené. Lukáš vidí tiež rozpor: Luk19/39-40: Ale niektorí farizeji zo zástupu mu hovorili: Majstre, zakáž to svojim učeníkom. Odpovedal im a riekol: Hovorím vám: Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať”. Dohovárali mu preto, aby bolo zjavné, že táto sláva nie je schválená veľkňazom a hierarchiou nie je podporovaná.
Boh mal svoj plán. On nie je závislý na nás. Aj keď Peter varoval Ježiša pred smrťou v Jeruzaleme, Ježiš to rázne odmietol :”Choď za mňa satan, ….” To čo chcel Peter, bolo totiž absurdné. Ak Ježiš nepôjde na smrť, tak nepríde spasenie. Kto sa postaví do cesty Božiemu plánu, bude ako figovník naveky bez plodov. Boh dávno určil, že ježiš je ako uholný kameň. Kto ním pohne, ohrozí celú stavbu. Ježišova úloha bola daná od stvorenia sveta. Aj základom našej viery je Ježiš Kristus a slovo Božie, lebo ono prechádza minulosťou, prítomnosťou i budúcnosťou. Kto stavia iba na náboženstve, ten pestuje iba imidž. Toto by si malo uvedomiť aj roztrieštené kresťanstvo. Mnohé sa rozlomilo a láme na uholnom kameni, ktorým je Kristus. Amen
Rozpoltený môže byť aj Boží ľud. Pri vstupe Ježiša do Jeruzalema ľud kričí Hosanna (Zachráň nás Syn Dávidov). Ježiš vstupuje do mesta ako kráľ. Hádžu mu do cesty ratolesti a stelú dokonca svoje rúcha. Ukazuje sa tu jednota davu, náboženská oddanosť. Ty si prišiel od Najvyššieho a dobre Ťa poznáme. Prinášaš spásu a spravodlivosť. Ale Zachariáš to ako prorok, veľmi dávno pred Kristom, vidí triezvejšie. Na jednej strane hovorí o danej milosti, ale predpovedá aj utrpenie Krista: 10/ “Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a snažných prosieb. I pohliadnú na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom a budú nad ním trpko žialiť, ako sa žiali nad prvorodeným.” Keby nebolo Božieho slova, zdala by sa nám teda jednota. Ale v skutočnosti o jednote nemôže byť ani reči. Toto telo je rozpoltené. Lukáš vidí tiež rozpor: Luk19/39-40: Ale niektorí farizeji zo zástupu mu hovorili: Majstre, zakáž to svojim učeníkom. Odpovedal im a riekol: Hovorím vám: Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať”. Dohovárali mu preto, aby bolo zjavné, že táto sláva nie je schválená veľkňazom a hierarchiou nie je podporovaná.
Boh mal svoj plán. On nie je závislý na nás. Aj keď Peter varoval Ježiša pred smrťou v Jeruzaleme, Ježiš to rázne odmietol :”Choď za mňa satan, ….” To čo chcel Peter, bolo totiž absurdné. Ak Ježiš nepôjde na smrť, tak nepríde spasenie. Kto sa postaví do cesty Božiemu plánu, bude ako figovník naveky bez plodov. Boh dávno určil, že ježiš je ako uholný kameň. Kto ním pohne, ohrozí celú stavbu. Ježišova úloha bola daná od stvorenia sveta. Aj základom našej viery je Ježiš Kristus a slovo Božie, lebo ono prechádza minulosťou, prítomnosťou i budúcnosťou. Kto stavia iba na náboženstve, ten pestuje iba imidž. Toto by si malo uvedomiť aj roztrieštené kresťanstvo. Mnohé sa rozlomilo a láme na uholnom kameni, ktorým je Kristus. Amen
Zhrnul: brat Štefan
