Vážme každé svoje slovo, lebo ho už nemôžeme zobrať späť. Ono síce môže na jednej strane povzbudiť, ale aj zlomiť. Dokonca nerozumne vyslovené slová v istej situácii môžu mať neblahý vplyv aj na celý zvyšok života toho, komu sú určené. Svojimi slovami môžeme vysloviť uznanie druhým, pochváliť ich za dobre vykonané dielo a tým budovať ich dobré vlastnosti. Žiaľ, my druhých neradi chválime, neradi oceňujeme dobre vykonanú prácu či úlohu. Je to iste chyba v našom konaní. Často dobré výsledky prejdeme bez povšimnutia a mlčaním. Vtedy sme sa vzdali dobrého vplyvu na iného človeka. Sarkastickými poznámkami a negatívnymi reakciami môžeme človeka zhodiť, uraziť a zatratiť. Nenecháme si príležitosť bez uváženia vyslovovať slová: Čo je to dnes s Tebou? Nikdy neurobíš nič dobré, si hlúpy a takto z teba nič nebude. Počuli ste to už? Aj vy ste to už vyslovili najmä svojim deťom? Takéto výroky deptajú. Lámu v tom druhom sebadôveru, formujú zlé myšlienky. Neraz síce postihnutí naším hnevom odvrknú, ale niekedy si pomyslia, že nie sú na nič súci a sú nemožní. Potom sa pýtajú sami seba: na čo sa mám snažiť, už je rozhodnuté, nič zo mňa nebude, vždy to zle dopadne. Načo sa mám usilovať, veď je to vlastne jedno, každý ma považuje za neschopného, na nič sa nehodím. Tvrdé slová majú obyčajne aj tvrdú odozvu a niekedy vyvolávajú vzdorovité konanie. Viem, že každý nie je profesiou učiteľ a nemusí byť podkutý v teórii výchovy, ale tu ide o dennú prax, ktorej dobré či zlé výsledky sú viditeľné a skúsenosťami si ich môže každý pomerne ľahko osvojiť. Pamätajme, že nenáležite vyslovené tvrdé slová vyrývajú jazvu, ktorá sa lieči pomerne ťažko a kým sa zahojí, jatria ju ďalšie slovné facky. Tým, ktorým je ostrá kritika adresovaná, strácajú nádej a sebadôveru. Ak chceme niekomu niečo vyčítať, najskôr by sme mali nájsť v jeho konaní svetlý moment, ktorý oceníme, a potom snáď môžeme niečo v dobrom úmysle aj vytknúť na zlepšenie či nápravu. Pane, prosím Ťa, pomôž mi dnes nájsť príležitosť, aby som iným vyjadril uznanie za to dobré, čo v nich je.