6.7.2014 -- Citát z Biblie: Mat. 23/1-2: „ Vtedy hovoril Ježiš zástupom a svojim učeníkom: “ Na stolicu Mojžišovu posadili sa zákonníci a farizeji. Čokoľvek by vám hovorili , konajte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte, lebo hovoria, ale nekonajú.“
Kresťanstvo trpí na prázdne reči, ktoré nevedú k spaseniu. Preto je nutné vrátiť sa do praxe, kedy všetko treba konfrontovať s Božím slovom. Hranica medzi (večným) životom a smrťou je zmazaná a tak ju treba znova vytyčovať, lebo mnohé je povrchné. Ježiš Kristus prišiel, aby hranice znova vytýčil a radikálne zavracal tých ktorí ich nerešpektovali. Podľa svetských kritérií sa Ježiš správal neticky a teda aj nespoločensky a neprijateľne. Bontón však bráni jasnému pomenovaniu stavu a v princípe musí ísť stranou! Mnohí v kresťanstve si zvykajú pestovať jalové náboženstvo.
Pokiaľ Mojžiš niesol veľké bremeno zodpovednosti, nestaval sa do pozície pána, ktorý by neustále kládol nové a nové povinnosti a nové bremená, nechrlil predpisy. Bol to muž púšte, ktorý niesol ťažké bremeno služby až do krajnosti, do zúfania.
V čase Ježišovho pôsobenia( i predtým a potom), zasadli do náboženských úradov poživační služobníci a ich myseľ bola ďaleko od služby Pánovej, niektorí sa dali menovať hodnosťou “majstre“.
Dnes sa tiež niektorí nechajú menovať „majstre“, alebo „otec“. Pritom Majster je len jeden a podobne je jeden aj Otec nebeský a všetci ostatní by mali byť len bratmi. Užívatelia nezaslúženého pomenovania sa do kresla posadili sami ľudskými cestami, ale neposadil ich tam Boh. Preto bolo vyslovené osemnásobné „beda“ proti náboženským vodcom. Mat,23/12-33: „Beda vám zákonníci a farizeji – pokrytci , že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi .. .“ beda, že získavate novoverca, ale ... urobíte z neho syna pekla... že chrámové zlato viaže... a.t.ď.
Aj dnes vidíme v kresťanstve veľké nedostatky, ale opatrní sa boja vysloviť upozornenia, ba pritakávajú a neštítia sa spolupracovať s porušiteľmi Božieho slova. Bežní poslucháči nevedia odhaliť pascu, lebo nepoznajú Božie slovo. Veľakrát získame nových začiatočníkov, ale ich často v spoločenstve zadusíme a zavedieme okultizmom a nakoniec urobíme z nich synov pekla. Tak sa tešíme z akéhosi úspechu, ako rastieme len do počtu. Vždy si klaďme otázku – pre koho sme nového brata získali. Aj úprimných zavalíme ľudskými predpismi a nariadeniami. Mnohí uveria báchorkám a ak im potom začneme hovoriť o Ježišovi, utekajú. Mali by získať pocit slobody a mali by mať radosť z viery v Ježiša Krista. Stereotypy vedú k duchovnej smrti. Ak by sme mali nových privádzať k modloslužbe, a k zatrateniu, budeme sa zodpovedať. Naopak s Pavlom 1.Kor. 2/2 by sme mali vyznať: „lebo som si umienil nič iného nevedieť medzi vami, jedine Ježiša Krista....“ , alebo Filip.1/21 „Lebo mne žiť je Kristus a umrieť zisk.“ Nikdy sa nedajme opiť náboženským rožkom, voľme Krista! Amen
Pokiaľ Mojžiš niesol veľké bremeno zodpovednosti, nestaval sa do pozície pána, ktorý by neustále kládol nové a nové povinnosti a nové bremená, nechrlil predpisy. Bol to muž púšte, ktorý niesol ťažké bremeno služby až do krajnosti, do zúfania.
V čase Ježišovho pôsobenia( i predtým a potom), zasadli do náboženských úradov poživační služobníci a ich myseľ bola ďaleko od služby Pánovej, niektorí sa dali menovať hodnosťou “majstre“.
Dnes sa tiež niektorí nechajú menovať „majstre“, alebo „otec“. Pritom Majster je len jeden a podobne je jeden aj Otec nebeský a všetci ostatní by mali byť len bratmi. Užívatelia nezaslúženého pomenovania sa do kresla posadili sami ľudskými cestami, ale neposadil ich tam Boh. Preto bolo vyslovené osemnásobné „beda“ proti náboženským vodcom. Mat,23/12-33: „Beda vám zákonníci a farizeji – pokrytci , že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi .. .“ beda, že získavate novoverca, ale ... urobíte z neho syna pekla... že chrámové zlato viaže... a.t.ď.
Aj dnes vidíme v kresťanstve veľké nedostatky, ale opatrní sa boja vysloviť upozornenia, ba pritakávajú a neštítia sa spolupracovať s porušiteľmi Božieho slova. Bežní poslucháči nevedia odhaliť pascu, lebo nepoznajú Božie slovo. Veľakrát získame nových začiatočníkov, ale ich často v spoločenstve zadusíme a zavedieme okultizmom a nakoniec urobíme z nich synov pekla. Tak sa tešíme z akéhosi úspechu, ako rastieme len do počtu. Vždy si klaďme otázku – pre koho sme nového brata získali. Aj úprimných zavalíme ľudskými predpismi a nariadeniami. Mnohí uveria báchorkám a ak im potom začneme hovoriť o Ježišovi, utekajú. Mali by získať pocit slobody a mali by mať radosť z viery v Ježiša Krista. Stereotypy vedú k duchovnej smrti. Ak by sme mali nových privádzať k modloslužbe, a k zatrateniu, budeme sa zodpovedať. Naopak s Pavlom 1.Kor. 2/2 by sme mali vyznať: „lebo som si umienil nič iného nevedieť medzi vami, jedine Ježiša Krista....“ , alebo Filip.1/21 „Lebo mne žiť je Kristus a umrieť zisk.“ Nikdy sa nedajme opiť náboženským rožkom, voľme Krista! Amen
Zapísal: brat Štefan
