28.09.2014 - Citát z Biblie : Ezechiel: 3/17 „Človeče, urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene.“
Každý poriadny človek sa pripravuje na zamestnanie. Najskôr je to škola, potom trh práce, prijímací pohovor, zmluva o pracovnom pomere. V tomto svete existuje dvojaké ustanovenie do zamestnania, či služby. šudské a Božie. Aj farára ustanovujú do služby cirkevné úrady, prechádza voľbou zboru na základe súbehu, alebo iného ustanovenia. Farárom podľa ľudí je ten čo obýva faru, z úradného pohľadu je správcom farnosti. Z ľudského hľadiska dbá, aby objekty slúžili účelu, aby do nich nezatekalo, dbá o opravu omietky a náterov. Z hľadiska náboženskej organizácie sa považuje za človeka, ktorý vedie Boží ľud, dbá o istú úroveň členskej základne. To sú všetko ľudské predstavy.
Božie ustanovenia sú iné. Boh je ten čo drží svoje slovo a svoju vlastnú líniu. Treba poznať základný princíp: Iz.55/8: „ Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov.“ Máme síce vysoké školy, ktoré pripravujú farárov, ale Boh nemusí rešpektovať nich výberové konanie. Boh sa predovšetkým díva do srdca človeka, sem človek nemá právo vstupovať. Koho On potvrdí, bude nositeľ posolstva. Rím. 9/18 “Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva a koho chce, zatvrdzuje.“ V Biblii je viacero príkladov : N o a ch nebol ničím výnimočný v očiach ľudu, naopak vysmievali sa mu, keď na Boží príkaz začal stavať koráb. Nemal teda dôstojnosť, nebol populárny, nebol celebrita. Bol však slobodný od hriešnych vrtochov súbežníkov. Nechodil teda s ľuďmi, ale chodil s Bohom a Boh ho poveril. A b r a h á m a Boh tiež vytrhol a od mnohého oslobodil. Dostal rozkaz – vyjdi zo svojej krajiny, bolo treba odísť z domu svojho otca, čo je pre smrteľníka ťažké, ale Boh ho oslobodzuje od takýchto pocitov. Nás viaže často príbuzenstvo a nie sme slobodní. Abrahám takéto puto trhá. Boh však zasľúbil, že bude s ním a on uveril a šiel do neznáma, kde mu bolo určené. Bol to predmet vnútornej viery, bez ktorej to nedosiahne nikto. M o j ž i š o v i Boh od narodenia písal jeho životopis. Najdúch, vyrastal na faraónovom dvore, mal isté výsady do doby kým nezabil strážcu, od vtedy je utečenec, pastier bez povšimnutia. Boh si ho tu našiel a dal mu poverenie vodcu, ktoré ho presahujú. Čakala ho aj osobná konfrontácia s faraónom. Podobne Á m o s bol Bohom ustanovený do služby, hoci to vyvolalo nevôľu okolia. E z e c h i e l o v i išlo v službe dokonca o život. A p o š t o l o v i a nemali poverenie náboženskej vrchnosti a predsa ich Boh povolal do služby. Dokonca vnášali kritiku náboženskej vrchnosti.
Aj dnes máme skúmať svoj duchovný život. Ak sme boli povolaní do služby, máme siahnuť až na dno tohto Božieho poverenia. Otázka je či dokážeme niesť bremeno tejto služby a nie len napr. obývať faru. Treba nám premýšľať a ísť až ku koreňom viery. Amen
V službe brat Štefan