31.10.2014 - Citát z Biblie: Text: Izaiáš 61,3b "...aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil."

Milí moji bratia, milé sestry! Malá hŕstka vykúpená Pánom Ježišom Kristom! Milí  priatelia!   
 
Myslím si, že v našom kalendári nechýba ani jeden deň kedy by nám naše masmédia v nejakom písanom, hovorenom, alebo obrazovom formáte neopisovali   tento svet, v ktorom žijeme . Ten  je plný premien. História veľmi špecifickou rečou hovorí a pojednáva o tom, čo sa
v priebehu desaťročí, či stáročí zmenilo. Ide to mimo naše kompetencie. Nuž a tak je zrejme pre nás veľmi dôležité hľadať niečo, čo by bolo pevné, isté, o čo by sme sa mohli oprieť  a na čo by sme sa mohli spoľahnúť. Prorok Izaiáš na základe Božieho vnuknutia ponúka zaujímavé slová. "Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Usychá tráva, vädne kvet, keď dych Hospodina zavanie naň. Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky." ( Izaiáš 40, 8) To znamená, že slovo Božie je jediná vec, ktorá pevne
stojí, ktorá poskytuje bezpečnosť, istotou a má budúcnosť, pretože je tam to slovíčko naveky. Slovo Božie sa nepohne, ani nepadne, nezrúti sa, ani sa nemení. Takže toto je jediný pevný a jasný bod pre mňa, hriešneho človeka, ktorý všade okolo seba i v sebe, či na sebe pozoruje ustavičnú zmenu.
Ak chceš premerať podobným spôsobom niečo, čo nie je hmotné, ale má povahu duchovnú, musíš si nájsť iný spoľahlivý meter. Nemôže to však byť meter vytvorený z ustavične sa meniacich ľudských názorov- človeka, pretože tento meter je presne tak ako človek pominuteľný. Je tu slovo Božie, ktoré stojí naveky- jediný meter, ktorým sa dá správne odmerať pravda o tomto svete i o našom vlastnom živote. Ak človek nájde tento,meter – dostáva odvahu aj chuť všetko okolo seba ním zmerať, alebo inak povedané, na všetko si posvietiť.
 
Martinovi rodičia ani, nikto z ľudí, netušili, že z neho raz vyrastie muž, ktorý bude, z milosti Božej, hľadať tento Boží meter - najmä hlbiny sveta, ktorý sa nazýva náboženský. Stal sa augustínskym mníchom, vyštudoval teológiu, všeličo sa dozvedel, ale to mu nepomohlo nájsť ten Boží meter –čisté Božie slovo. Nenašiel ho ani vo Vatikáne – teda na pápežskom dvore, pri svätej stolici, ktorú v roku 1520 v úradnej veci navštívil. Ale zato bol z toho, čo tam našiel a videl zhrozený. Po tejto skúsenosti ešte viac túžil nájsť ten správny Boží meter, ktorým by mohol premerať nie len všeobecnú cirkev katolícku, ale aj samotné pápežstvo a svätú stolicu so všetkými jej intrigami, bankami, obžerstvom a svätokupectvom... Bolo to fakt trúfalé, ale aj pozoruhodné. Bol náboženstvom sklamaný a duchovne dorantaný. On bol takto živým Bohom znepokojený a potom bol vybraný a oddelený preto, aby vykonal istý Boží zámer. Boh mu totiž dal do ruky skrze Ducha Svätého svoj meter, otvoril mu svoje slovo, naplnil ho svojim Duchom.
Tento mních začal "merať" všeobecnú katolícku cirkev, jej náboženské inštitúcie, kňazov, biskupov aj pápeža a všelijaké, vraj neomylné, dogmy a neomylné náboženské nariadenia z katolíckych koncilov. Mnohé sa odrazu ukázalo ako falošné, ako pomýlené, plné hriešnej človečiny. Vo svetle Božieho slova to uvidel, ako niečo, čo bolo celkom prehnité, čo viedlo ľudí falošnou cestou do zahynutia. Ako človek však v sebe ešte živil akúsi ilúziu, že sa s tým dá niečo robiť. Avšak také jednoduché to nebolo. Odrazu sa ukázalo, že je to nemožné, že zreformovať túto inštitúciu nie je možné. Božie slovo nekompromisne volá: "Prebuď sa kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus!" (Efezským 5, 14)
Samozrejme, že ten muž bol vyhlásený za kacíra, za fanatika, za sektára a blázna, čo sa dalo ľahko vyčítať zo známych 95-tivch výpovediach, ktoré pribil 31.októbra 1517 na dvere Wittenberského chrámu. Pohrozili mu, že ak neodvolá do 60-tich
dní svoje učenie, bude vyobcovaný z cirkvi. Toto bolo v roku 1520 obsiahnuté v pápežskej bule. Nič neodvolal, ale veľmi provokačne a verejne v prítomnosti svojich študentov, keďže už bol profesorom vo Wittenbergu, túto pápežskú bulu spálil. To bola príslovečná posledná kvapka do pohára, ktorý pretiekol... Takto Boh dal nakoniec do pohybu hnutie, ktoré neskôr ľudia nazvali – reformácia. Reformácia bola o tom, čo Boh zo svojej milosti začal konať a na čo si použil človeka.
Luther bol Bohom vyvolený a použitý. S ním Boh urobil presne to, čo urobil s prorokom Ezechielom, ktorému povedal: "Hľa, urobil som tvoju tvár tvrdou, ako je ich tvár, a čelo tvrdým, ako je ich čelo. Dal som ti čelo ako diamant, tvrdšie ako kremeň. Neboj sa ich, ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru." ( Ezechiel 3, 8 a 9)
 
Reformácia nie je o histórii, nie je ani o básničkách, nie je ani o kostolných slávnostiach, reformácia je o aktuálnom Božom konaní. Je o tom, že si Boh znovu a znovu hľadá svojich svedkov a znovu a znovu ich posiela do sveta a hlavne do sveta náboženského, pretože podľa Písma súd sa začne od domu Božieho. Skúsme toto nejako stroviť a zobrať to konečne vážne. Prví na rane sme my, tzv. kresťania!! Naše kostoly, naše náboženstvá, naše teologické inštitúty, náboženská hierarchia!! Prví na rane sme my, ktorí lavírujeme vo svojich náboženských názoroch, nedržíme sa Božieho slova, nevieme alebo sa dokonca bojíme ten meter zobrať vážne, a tak vydávame zlé svedectvo o svojom Bohu, splietame sa so svetom a kolaborujeme s tými, ktorí trvajú na praxi, ktorá sa nezhoduje s Božím slovom.. O tomto bola reformácia a o tom je pokračovanie reformácie aj dnes. Bolo to v minulosti a je to aj dnes o konfrontácii – Božieho slova – s ľudskými výmyslami, - o osobnej konfrontácii človeka." Ak slepý vedie slepého obaja spadnú do jamy." ( Matúš 15,14)
Aj Pán Ježiš bol poslaný priamo do náboženstva, priamo ku kňazom, veľkňazom, zákonníkom a farizejom... Či proroci a Pán Ježiš nešli do priamej a osobnej konfrontácie s náboženskou hierarchiou ? Tento náš stav nás však usvedčuje z toho, že nemáme v ruke ten správny Boží meter, - a tak nás ani nezožiera horlenie za Boží dom, horlenie za kráľovstvo nebeské!! Tolerantne spolunažívame a ubezpečujeme
sa o tom, že je tu predsa všeobecná cirkev kresťanská, kde všetci patríme, nie ? A máme vraj dokonca toho istého Boha! Tak, čo sa nám môže stať!! Toto je naša súčasná hra na reformáciu. Mlčky sledujeme ako sa odklepne evolúcia, veľký tresk a mnohé čo sa predkladá, len aby si niekto získal pre svoju osobu a pre pošramotenú povesť cirkvi znovu priazeň tohto skazeného sveta.
My konáme len čo je bezpečné, čo nikoho neznepokojuje, je to také pekné – bezzubé hranie sa na reformáciu. To je spôsob ako s nikým nikdy neprísť nikdy do konfliktu, ako nikdy nevziať nekompromisne do rúk meter Božieho slova!! Boh si hľadal a dnes si znovu hľadá – svoje duby spravodlivosti, aby sa oslávil, aby zjavil svoju moc, aby usvedčil ľudí z náboženských poblúdení. A tak teraz nech je našou túžbou byť a stať sa dubmi spravodlivosti, aby sa Boh mohol medzi nami aj v tomto čase osláviť. Amen

V službe brat Štefan