16.11.2014 - Citát z Biblie: 1. Mojžišova/19/17: "Keď ich viedli, riekol anjel: Zachráň sa, ide ti o život! Neobzeraj sa nezastavuj sa v Okolí Jordánskom, uteč na pohorie, aby si nezahynul."
Doma máme spravidla všetko, čo je potrebné k životu. Máme však aj cenné veci, bez ktorých by sme dokázali prežívať. V živote vždy niečo získavame a niečo strácame. Nachádzame a aj strácame dokonca nových rodinných príslušníkov a priateľov. Dnes sa v biblickom svedectve vraciame do doby patriarchálnej- Abrahámovej, keď ľudí opustili ilúzie o ľudskej spravodlivosti, keď Boh jasne ukázal ako funguje Jeho spravodlivosť vyjadrená stručne – za hriech je odplata smrť. Opäť sa vraciame do Sodomy. Lót sa márne snaží upozorniť svojich zaťov, že Sodoma bude zničená, je im to na smiech. Márne sú upozornenia, že Boh všetko hovorí vážne. Je to celkom ľudsky pochopiteľné, lebo keď sa darí, prečo uveriť, že príde trest a koniec. Keby prišli poslovia – hoc aj anjeli, že naše mesto bude spálené, kto by uveril? Na Boží pokyn by reagovali aspoň tí čo sa nazývajú kresťanmi? Počúvať hoc biblickú históriu je niečo iné ako sa osobne zainteresovane a konať. Očakávame napríklad že príde nedeľa, ideme do kostola, kde ide všetko podľa zaužívaného poriadku a potom ideme domov. To je naučené, opakujúce sa, slovom stereotyp. Nemáme však nacvičené utekať pod hrozbou z kostola, dokonca ešte viac z domu, ako musel utekať Lót s rodinou z mesta, ktorému hrozil zánik. Nepredstaviteľné je utekať z akejsi rezidencie biskupov či ešte vyšších cirkevných hodnostárov. V tomto sa aj my kresťania podobáme Lótovej rodine. Ešte menej by na Božiu výzvu opustiť mesto reagovali tí mimo náboženstva, zo sveta. šudia by asi neutekali. Opustiť toto všetko pohodlie a nič si nevziať? Veď dobre poznáme Božie poučenie, že kde je náš poklad, tam je aj naše srdce. Kde je naše srdce? Božie slovo je ostré ako meč a priamo sa nás dotýka. To nie je len o Lótovi, to je o nás!!! Môžeme si to zľahčovať ak sa len chlácholíme. Aj v Sodome museli Boží poslovia Lótovu rodinu von z mesta takmer ťahať. Nie každý, kto je vyvedený musí byť aj zachránený. Zdanlivo zachránení môžu ešte veľa stratiť, dokonca život. Podobáme sa Lótovej žene, ktorá porušila príkaz a obzerala sa, bol z nej soľný stĺp. My sa často obzeráme dozadu. Ale kto položí ruku na pluh a obzerá sa, nehodí sa pre Božie kráľovstvo. Ešte aj na pohrebe si niektorí dajú zahrať pieseň...kde že sa podeli moje mladé časy? Nostalgia premáha ľud. Ešte ani zachránení nie sú mimo nebezpečenstva. Anjeli radia ísť na hore, na vrch, ale Lót vyjednáva, že je slabý a už by tam nevyšiel. Má pred sebou nový cieľ, ale vzdáva to. Na stúpanie už vraj nemá. My sme podobní Lótovi. Aj zdanlivo zachránení, ktorí prijali Ježiša, a sú na ceste spasenia vraj na viac nemajú a mnohí prestanú bežať za vencom odmeny. Lót prišiel o manželku, nemala silu vydržať a neobzerať sa. To bolo v čase nálezu záchrany stratou. Kto by aj dnes vytrvalo kráčal, či bežal, ak by ho Boh zobral priam za ruku? Nám je treba vytrvalosť, utekať s tými, ktorí utekať chcú. Dívaj sa na Ježiša Krista a utekaj za Ním. Je hodno opustiť mnoho, aj svetské zábavy, veď sa nemáme splietať s týmto svetom. Mnohí si sťažujú: “Bože, kladieš na nás vysoké nároky. Ty chceš, aby sme milovali Teba, priateľov ako seba, dokonca svojich nepriateľov.“ Kresťanstvo takto fňuká. Pre nás mnohých je príznačné trocha akože pobehnúť, ale znova sa vrátiť k starým spôsobom života.
Prosme Ducha svätého, aby sme nevideli Sodomu len v minulosti, ale aby sme ju dokázali vidieť aj dnes tu, okolo. Aby sme boli schopní vidieť Lótovu rozpoltenosť aj v sebe. Stotožnime sa aj s týmto biblickým príbehom. Je totiž o nás. Boh nám dal mnohé nálezy v deťoch, partneroch či priateľoch. Ale my zaznamenávame straty, lebo nepriviedli sme ich k Bohu. Volajme s Pavlom- Filip.1/21-23:“ Lebo mne žiť je Kristus... znamená to pre mňa plodnú prácu...“ Amen.
V službe brat Štefan
