Sedím si tak v kancelárii a ako obvykle, dačo „ďobkám“ do počítača. Zrazu sa otvoria dvere a dovnútra vojde kolega z iného poschodia. Popri vybavovaní svojich vecí sa s nami trošku zahovorí a to, čo povie, a akým spôsobom to povie, vyvolá v mojej mysli túžbu po napísaní ďalšieho článku. S mojím spolupracovníkom som sa totižto bavil o teniskách, ktoré si deň predtým objednal cez internet. Teraz to radšej všetko zanonymizujem, ale princíp zachovám.

Čiže išlo o toto: (nasledujúce riadky si prečítajte v duchu nadšenia, ktorým ste naplnení, ak sa vám niečo veľkého podarí a vy sa s tým chcete pochváliť) „Počuj, Jožo! Včera som si objednal v „šport-dajrekte“ tenisky „ňju-balánsy“. „Kamaride“ boli zlacnené z 98 € na 27 €. Neskutočne sú kvalitné, nie ako „najky“ alebo „pumy“. To sú už len marketingové značky, ale kvalitou sú tieto „ňju-balánsy“ o niečom úplne inom. Pozri, napríklad tieto, čo mám na nohách. Už ich mám štvrtý rok a aha, ako vyzerajú. A to ich dokonca niekedy operiem aj v práčke! “ Myslím si, že ďalej pokračovať v tomto príklade už nemusím. Takéto situácie si vieme veľmi dobre predstaviť, pretože ich aj my bežne zažívame. A dokonca ich aj vieme opísať s takým istým nasadením. Nemusí to byť priamo pri nákupe tenisiek, ale vieme sa poriadne vyburcovať aj pri obyčajnej „lidláckej“ termobielizni. Ja som si ju tiež kúpil a vždy si ju pochvaľujem, keď na to príde reč :-). Tak na úvod, ktorý je, myslím si, pochopiteľný aj naším telesným rozumom, asi stačí.

A práve to nadšenie z kúpy zlacnenej, pominuteľnej a časom aj pokaziteľnej veci, vo mne okamžite vyvolalo asociáciu s Božím slovom, že ako sa my ľudia vieme pre takéto nepodstatné veci neskutočne nadchnúť, ako vieme zapálene o nich hovoriť a z vecí, ktoré sú večné a zdarma, konkrétne zo spasenia, už tak na mäkko nie sme. Keďže takto rozohniť sa vieme bežne aj my veriaci, tak tento príklad patrí prednostne do našich radov. A to nehovorím o politickom zápale! „ Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života.“ (Zjavenie 21, 6). Kto nám dnes dá niečo zadarmo? Nik! Ak áno, tak za veľa tá vec určite nebude stáť. Určite to už nebude mať pre darujúceho hodnotu. Prípadne ďalšou vecou, ktorá je s tou „zadarmo“ zdanlivo neviditeľne spätá, si to vykompenzuje - viď reklama „Juro - ľudový operátor“ voláte len za 2 centy, ALE aby to bolo platné, treba si každý mesiac dobiť kredit najmenej za 5 eur :-). Ďalšia vec. Trvácnosť. Aj na tie najkvalitnejšie veci dá výrobca len párročnú záruku. Neviem o ničom s doživotnou zárukou. A ak by sa aj niečo našlo, tak firma, ktorá to predala, už ani nemusí po čase existovať. Pri kom si ju potom uplatníme? Pravdepodobne ani taká značka ako Ferrari asi nepredáva autá s celoživotnou zárukou. Aj mnoho miliónové fáro z ich „dielne“ totiž časom stratí „lesk“ a pre majiteľa už nebude mať takú hodnotu ako novší typ. To staré už bude vhodné len na bazárový predaj, za zlomok pôvodnej ceny. Čo je ale zaujímavé, nový majiteľ sa naň bude dívať ako na top značku Ferrari a nie ako na zlacnenú „ojazdenku“. Je to ako s už spomínanými teniskami. Vždy budeme vnímať tú „prvohodnotu“ tovaru, tú značku a myslieť si, že ako fajn sme obišli, keď sa nám to podarilo získať lacnejšie. Ferrari je len pre pár „vyvolených“, no oproti tomu Boh je Bohom všetkých ľudí a aj spasenie, ktoré je večné, ktoré nestráca lesk a hodnotu, je pre každého človeka na zemeguli. „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi“ (Rímskym 3, 23-24). Sme my vôbec schopní so zapálením niekomu niečo Božie povedať? Povieme my, keď nás niečo zaujme v Božom slove, kolegom v práci: „Chlapi, baby, neuveríte, čo som dnes čítal/ čítala v Biblii!“ Alebo to nadšenie pre Božie veci v nás vôbec nie je a všetko, čo o Bohu možno niekedy niekomu povieme, je bez „života“? Prečo o pominuteľných veciach dokážeme tak zanietene hovoriť a o hodnotných, Božích nie? Je v skutočnosti to naše nadšenie adekvátne reálnej cene pominuteľného tovaru? Za pominuteľné sa platí a večné je zadarmo. To je sranda. A my aj tak vždy len budeme žasnúť nad dobrou kúpou...

Keď som to dal prvýkrát prečítať manželke, tak pohotovo zareagovala a povedala, že firma TUPPERWARE (vyrábajúca všelijaké „zdravé“ plastové mištičky, dózičky a iné veci ohľadom potravín a ich prípravy) ponúka doživotnú záruku na chyby materiálu ich výrobkov. Pokiaľ sa vám však niečo pokazí bežným používaním alebo nesprávnou manipuláciu, tak záruka už končí. Darmo im budete vysvetľovať, že to dieťa nechtiac zlomilo či odtrhlo. No a sme doma. V ľuďmi poskytovanej záruke sa vždy bude vyskytovať nejaký ten háčik, ako ju neposkytnúť, aby sme náhodou my alebo firma neboli v strate. Naopak, pri Bohu neprídeme o spasenie, ak si ponadávame, keď sa nám pri nešťastnom páde zlomí noha, neprídeme o spasenie, ak niekoho oklameme alebo my nejako ináč „zblbneme“. On vie, že pochybeniam sa ľudia nevyhnú, a preto svoju zmluvu s nami nepostavil na tejto skutočnosti, ale na milosti, lebo ináč by sme nemali šancu na záchranu (na druhej strane však zase aj očakáva kajanie a úprimnú snahu o nápravu).

A tak teda, akým dojmom pôsobíš navonok ty, brat či sestra? Čo ťa skôr nadchne? Hovorievaš nadšene aj o dare spasenia alebo iných Božích veciach, ktoré ti Boh dal zadarmo alebo nadšene opisuješ len kúpu nejakej pominuteľnej veci, ktorej hodnota sa znížila povedzme o 50 €?

.: Autor: Radovan Riečan