V priebehu dnešnej rannej „pásovej“ bežeckej polhodinky :-) som v televízore videl jednu krátku reportáž o 100-ročnom  včelárovi, ktorý je stále plný elánu. Všetko, čo vládze, robí sám a o žiadnu pomoc nestojí.

Hneď v úvode bol televíznym hlásateľom predstavený ako múdry muž s nezvyčajnými skúsenosťami a vlastne aj celá reportáž sa niesla v duchu ľudskej výkonnosti a múdrosti. Na základe spomenutých informácií som usúdil, že sa narodil okolo roku 1915. Teda dedko už čo-to  zažil a počas dlhého života mohol na všeličo dôjsť. Žil v časoch vojny, chudoby, budovania a určite bol počas života konfrontovaný aj s duchovnými vecami. Však podobné situácie zažívali aj naši starí rodičia, ktorí nám určite radi všeličo pospomínali, keď sme o tieto informácie prejavili záujem. Vedomý si mnohých týchto skutočností som teda pozorne sledoval a počúval, ale ohľadom vďaky Bohu za včelárov dlhý život nepadlo ani jedno slovo. Ktovie, či bol ten ujko veriaci, to tam spomenuté nebolo, ale jedno viem isto, že viackrát  som už videl podobnú reláciu, kde s istou dávkou hrdosti opisujú babky či dedkovia nejakú tú ich obľúbenú činnosť, ktorú ešte vo vysokom veku zvládajú, no ich vďaka Bohu zato, je málokedy spomenutá. Neverím , že medzi dlhožijúcimi  sa v týchto reportážach nájde len tak málo veriacich. Prečo to spomínam? V Biblii je napísané: „Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchlo prejde, a my odletíme.“ (Žalmy 90, 10) Podľa biblického slova môžeme konštatovať, že „nadsluhujúci“ starček si proste užíval veľkého Božieho požehnania, pretože mnohí sú už v stovke pochovaní, prípadne sú imobilní a  odkázaní na pomoc druhých. Napriek tejto ťažkej téme na zamyslenie (zdanlivo pôsobí, že ho súdim kvôli nejakým bezvýznamným slovíčkam, ktoré v strese kamier mohol pokojne zabudnúť povedať, aj keď vystresovane nepôsobil, a teda som znova na spomínanej „hrane“), chcem zasa v prvom rade prinútiť ľudí k zamysleniu, ako navonok aj my sami pôsobíme. Slová starčeka sa niesli v domnienke, že takého veku sa dožil vďaka športu, celoživotnej aktivite, včelárstvu, plus každodennej konzumácii medu. Či mnohí iní nie sú vari počas života aktívni, nešportujú, nepracujú alebo sa nesnažia zdravo stravovať? A pritom takého veku sa určite nedožívajú. Je zaujímavé počúvať, čomu všetkému ľudia kvôli svojej dlhovekosti ďakujú. Niekto povie, že sa dožil vysokého veku vďaka tomu, že si posledných 70 rokov života dával každé ráno pred jedlom štamprlík slivovice. Iný povie, že každý deň vyfajčil aspoň jednu cigaretu, ďalší to pripíše trom deci červeného vína pred spánkom. Niekto zase skorému vstávaniu a včasnému líhaniu, atď. Tu nejde o konkrétneho starčeka a to, čo povedal, ani o jeho posudzovanie, však Pán Boh bude koniec koncov súdiť aj mňa samého. (Prečo teda súdiš brata? Alebo ty zase, prečo pohŕdaš bratom? Veď všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu, lebo je napísané: Akože som živý, hovorí Pán, každé koleno bude kľakať predo mnou a každý jazyk bude vyznávať Boha. Tak teda každý z nás (Bohu) vydá počet za seba (Rímskym 14, 10-12)), ale ide o to, či a hlavne ako často v našom živote počítame s Bohom. Pretože ak niečo dennodenne s  Bohom prežívame a uvedomujeme si to, tak je takmer vylúčené, že pri takýchto príležitostiach, kedy môžeme vydať o tom svedectvo, nič z toho nespomenieme, lebo nám to jednoducho nenapadne. Napríklad, celý život si kvôli spokojnosti a dobrým skúsenostiam kupujeme tenisky Nike. Keď sa nás však známi pri kúpe opýtajú, ktoré im odporučíme, tak im pospomíname značky ako Puma, Adidas, Karrimor, New Balance, Salomon, Asics, Reebok, Mizuno, Hi Tec Lonsdale či Fila, ale na svoje „Najky“ akosi zabudneme. Nebude to prinajmenšom zvláštne? Keďže my ľudia najlepšie vidíme chyby na druhých a nie na sebe, tak nech nám ten včelár s pomocou Božou slúži na poučenie a vystríhanie, aby sme v podobnej situácii nevyzerali tak isto. Však niekto môže pokojne aj nám povedať: „Héééj? Tak ty si veriaci? Ja som to netušil(a). Ja že kresťania ma budú o svojej viere presviedčať a ty si pritom za dve hodiny, čo sa tu na tejto našej koncoročnej kapustnici bavíme o živote a vzťahoch, toho svojho Boha ani slovkom nespomenul(a)... “ Aký dojem mám teda z toho včelára podľa toho, čo povedal? No, že je včelár, celý život bol aktívny, ale či verí v Boha, to neviem. Ale dozvedel som sa, že keď si dám každý deň medík s chlebom, tak sa možno dožijem stovky. A teda chcem upriamiť našu pozornosť nato, či sme si vedomí, že len vďaka nemu (Bohu) žijeme a hýbeme sa. Lebo je napísané: lebo „Ním žijeme, hýbeme sa a trváme“ (Skutky 17, 28) alebo „Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme“ (Rímskym 14, 7-8). Z týchto pár veršov vidno, kto je tým strojcom dlhovekosti. To, že nám k dlhovekosti možno jedným percentom pomohol spomínaný štamprlík slivovice, či tri deci vínka pred spánkom, je len náš dohad, ale v prvom rade treba ďakovať Bohu.

Ako by asi vyzerali jednotlivé state z Biblie, keby Boží ľudia spomenutí v nej, neďakovali za svoju silu, múdrosť, vek, pokoj a iné dobrodenia Bohu, ale niečomu inému, napríklad šťastiu, zdraviu, práci, pozitívnemu mysleniu či iným výstrednostiam?

Keď to počuli, bodlo ich to v srdci a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo robiť, mužovia, bratia? “ I odpovedal im Peter: „Každé ráno pred jedlom si dajte za štamprlík slivovice. A nech sa každý z vás dá na zdravú výživu, aby ste dlho žili. “ (Skutky 2, 37...)

I podíval sa pozorne na nich, lebo dúfal, že dostane niečo od nich. I povedal mu Peter: „Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene firmy Dr. Max Pharma Limited ti dávam liek Kolagen 2000 Aktiv [vstaň a] choď! “ Nato ho chytil za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby (Kolagen), takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, poskakujúc a chváliac zdravotnú firmu. (Skutky 3, 5...)

„Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! “ On však povedal: „Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale tvrdou, každodennou prácou od svitu do mrku. Po jej vykonaní vôbec Bohu nebude vadiť, že si naňho už nenájdete čas, lebo On je láskavý a chápavý Boh. “ (Ev. Matúša 4, 3...)

Cti si mamonu, pojašených kamarátov a sexi ženy, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh, aby si dlho a bezstarostne žil a aby sa ti dobre vodilo na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. (5. Mojžišova 5, 16...)

Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravila marihuana tým, ktorí ju milujú. (1. Korintským 2, 9...)

A nepripodobňujte sa cirkvi ani Bohu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vaša vôľa, totiž, čo je pre vás dobré, milé a dokonalé. (Rímskym 12, 2...)

Nedá mi niečo nenapísať aj na dnešnú tému utečencov. Lebo mocou úradnou, ktorá je mi daná z vyšších miest, hovorím každému medzi vami, aby nebol xenofóbny voči mierumilovnému islamu viac ako treba, ale aby si ho pomaly a ochotne pripúšťal, ako sa od nás vyžaduje. Však, ktorý kresťanský muž by sa nepotešil siedmim pannám? (Rímskym 12, 3...)

Trošku sa zastariem aj do iného kresťanského učenia, lebo nasledujúci príklad je veľmi výstižný. Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? [Filip mu povedal: Príliš slabý tok vody, lebo sa do nej nemôžeš ponoriť úplne celý a krst tak nebude platný. A (eunuch) odpovedal: Dobre teda. Tak nabudúce. Keď zaprší a hladina stúpne.] (Skutky 8, 36...)

Zvláštne, však? Neviem prečo, ale nedá sa povedať, žeby tie príklady boli nejako veľmi smiešne. Asi preto, že človek si v nich uvedomuje, ako  naše premúdre reči prznia  hĺbku pravdy  Slova, ktoré je tam spomenuté. A preto si pamätajme: „Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi“ (1. Tesalonickým 5, 18).

.: Autor: Radovan Riečan