Častokrát si povzdychneme, ako sa to ten Pán Boh môže na toho a toho zlodeja, veľkopodnikateľa, vraha, mafiána či politika dívať, ako zle robí, ako kradne a všetko mu to prejde a tuto náš sused, ktorý prekonal porážku, má postihnuté dieťa, manželku na invalidnom dôchodku a ktorý ešte aj robotu stratil tento mesiac, to má také ťažké. Taký slušný človek a toľké trápenie má a tamtí si len kradnú a užívajú, sú zdraví a nikto im nič nemôže. Alebo tie vojny, či chudoba vo svete. No kde je tá Božia spravodlivosť?

Ako sa to ten Boh môže na to všetko pozerať? Keby sme my mali Jeho moc, už dávno by sme ich všetkých pozatvárali a celý svet tak „ponaprávali“. Tu mi napadajú slová kresťanskej pesničky s názvom Slyším Boží mlýny. Ó, já chtěl bych aspoň na chvíli být mlynářem, pane, já bych mlel, až by se chvěla zem. To mi věřte, uměl bych dobře mlít, já bych věděl komu ubrat, komu přidělit. Veľmi pekná a neuveriteľne ľudské myslenie vystihujúca pesnička. K naštartovaniu našich „spravodlivých“ súdnických schopností nám v podstate stačí vyjsť ráno z domu. Spúšťače sú takmer vždy naše oči, lebo ony ako prvé zachytia tie na naše „spravodlivé“ posúdenie čakajúce vnemy. Pre lepšie pochopenie teraz uvediem tri vymyslené príklady z bežného života (a možno aj celkom reálne).

Príklad číslo jeden. V susedovom dvore vídavajú (naše oči) už tretí deň zaparkované nové Audi. Túto informáciu posúvajú ďalej nášmu riadiacemu centru - mozgu, ktorý hneď automaticky začne rozmýšľať. Fíha, tretí deň tam stojí, to bude asi nové. Odkiaľ na to nabral, však celý život robí pri „vodároch“? Žeby tak dobre zarábal? Či predal rodičovský dom, ktorý mal, pokiaľ si dobre pamätám, niekde v Závadke na Horehroní?...V tomto príklade dáme Bohu ešte s výčitkami pokoj, lebo na to auto sa ešte ako- tak našporiť alebo zarobiť dá. Však?

Príklad číslo dva. V Plus 7 dní písali o novej haciende ministra hospodárstva za 13 miliónov €. Nás môže napadnúť. Riadne si nakradol, špekulant jeden, to cez svoje firmy asi s DPHáčkou „šachoval“. To by z toho 3500€ platu určite za tie tri roky, čo je pri „válove“, nezarobil. A nikomu z orgánov v trestnom konaní to nevadí a nik ho neprešetruje, všetko je to jedna banda prepojená...Tento a ďalší príklad už patrí do kategórie, kedy by sme už Boha mohli z nespravodlivosti voči nám, bežným obyvateľom, aj obviniť, lebo odvody či dane si platíme, ale peňazí na chod „systému“ je stále menej a menej. Kde a ako ich potom tí politici dávajú či prerozdeľujú?...

Príklad číslo tri. V televízii vysielali dokument o Sudáne, kde okrem iného ukazovali aj malinké chudučké deti trpiace podvýživou. Nás, ako „citlivých a vnímavých“ ľudí zase napadá. No kde je tá Božia spravodlivosť, veď tie malé chúdence ani hriechu „neučinili“ a ako sa trápia! Veď ony za nič nemôžu. No ako sa to ten Boh môže na to dívať. Je to sadista. Teší ho ľudská krivda a bieda.

Príkladov, navádzajúcich nás k posudzovaniu Božej spravodlivosti, je skrátka neúrekom. A veľa z nich je vskutku tak pravdivých, že nám dávajú pocit príslovečného „esa v rukáve“ pri Jeho obviňovaní z nečinnosti. Všetko toto v nás utvrdzuje dnešná doba internetu či televízie, kde v reálnom čase vidíme, čo sa deje, dajme tomu na „opačnom“ konci sveta a nám sa zdá, že je toho stále viac a viac, čoho následkom je postupná demoralizácia spoločnosti, a to nielen neveriacej časti, ale aj tej kresťanskej. Presne, ako je napísané. „Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Zjavenie 24, 12) Postupne, vidiac všetko to zlo naokolo, nevymožiteľnosť práva, dvojaké metre či krivé miery, aj na nás veriacich, aj keď si to možno nepripúšťame, častokrát pôsobí demotivujúco, a tak sa skôr vieme nad tým všetkým rozčúliť. Častejšie súdime ľudí naokolo, stávame sa tvrdšími, menej priateľskejšími, nedôverčivejšími a vzrastá aj počet tých, ktorých akosi nemusíme, teda nemáme ich radi. Napriek tomu, že je napísané: „Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov! Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec.“ (Zjavenie 22, 12-13), nám viera v Božiu odplatu častejšie „pokrivkáva“, lebo my, ľudsky zmýšľajúci hriešnici, už chceme vidieť alebo byť účastní trestov tu a teraz - na zemi a nie v nejakom budúcom pekle. Otec lži, diabol, je fakt na poli klamstva a zahmlievania skutočnosti „iný drtič“, lebo toto všetko pôsobí na nás rafinovane, pomaly, počas dlhých rokov, a tak si ani neuvedomíme, ako postupne možno začíname splývať s davom, ktorý sa rúti do záhuby. Vôbec si nevšimneme, že sme sa nejako pod vplyvom týchto udalostí zmenili, a to aj napriek tomu, že možno chodíme stále do kostola. Častokrát sa aj ja sám v poslednej dobe prichytím v úlohe sudcu, ktorý by vedel všetkým tým, podľa mojich predstáv spravodlivosti nekonajúcim „hriešnikom“, poriadne odplatiť. Ešteže to tak nie je, lebo by sme sa tu navzájom pozatvárali či vyvraždili, však? No, jednoducho povedané, tento žalostný stav sveta, v ktorom žijeme, je výsledkom ľudského hriechu, ktorý sa tu hromadil od počiatku vekov. Boh, ktorý nám chcel a stále chce dobre, nám dal pravidlá, ktoré my však nerešpektujeme a práve preto sme si to tu tou našou „spravodlivosťou“ tak doriadili. Jeho spravodlivosti sa podrobiť netúžime, ale túžba po našom osobnom obohatení, to je už iná káva. Sme ctižiadostiví (=ambiciózni), chceme teda niečo v živote dosiahnuť, naplniť naše vlastné túžby či predstavy, nehľadiac na iných, čo v mnohých prípadoch vedie k hašterivosti (=škriepky, sváry kvôli kšeftom, kedy mnohokrát aj nad naším hnevom na dlhé roky zapadne slnko). A pritom nám Boh napísal: „Nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore, iných pokladajte za hodnotnejších než seba, a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných.“ (Filipským 2, 3-4) Keby sme sa toho držali, tak by to tu bolo omnoho lepšie. Lenže my poväčšine hľadáme len ten svoj prospech. „Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom, vediac, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo, veď Pánovi Kristovi slúžite.“ (Kolosenským 3, 23-24). Kým si teda Boh nepovie: „Dosť bolo neprávosti, už tie ponosujúce sa modlitby mojich verných nemôžem počúvať, idem si po nich dole...“, tak sa snažme neustále bieliť v práčke pokánia tie naše hriechom pošpinené duše, aby sme neboli vyhodení von, ako je napísané v nasledujúcom verši: „Blahoslavení, ktorí si perú oblek, aby mali právo na strom života a vošli bránami do mesta! Von zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia, modloslužobníci, všetci milovníci a páchatelia lži.“ (Zjavenie 22, 14-15)

No a čo sa týka spravodlivosti. Prečo ešte nie sú potrestaní všetci tí, čo konajú neprávosti? No, lebo Boh je milostivý a stále až do našej smrti nám dáva možnosť nápravy. Vie totižto, čo bude s našimi dušami po smrti. Vie, ako dopadnú tí, ktorí neuveria a nezačnú ísť po ceste pokánia. Uvedomme si, že trest bude večný. Ak tu na zemi niekto umiera na vážnu chorobu, trápi sa pol roka v bolestiach a my to napríklad vidíme, tak ak sme ho aj nemali radi, tak mu želáme, nech to už má rýchlo za sebou. Nech radšej zomrie, akoby sa mal trápiť. Len málokoho teší pohľad na chorobou sužované telo. Lenže v pekle neexistuje koniec. Tam sa budú duše trápiť naveky. Žiadne ďalšie úmrtie či rázne vyhasnutie „pekelných plameňov“ nenastane. Cez škrípajúce zuby budeme ochkať: „Načo som sa ja len kvôli trom metrom štvorcovým záhrady celý život hádala so susedou...“ alebo „Načo mi bol ten zlatý bazén - zamestnancov som okrádal a hľa, tu sa mi to vypomstilo, raz som doň skočil a hneď na druhý som sa pošmykol a zlomil si väz. Ani jeden deň som si ho neužil...“ alebo „No prečo som ja tej Biblii neveril, prečo som sa len o ňu nezaujímal, však stará mať mi neraz vravievali, že za to, aký som neznaboh, sa raz budem smažiť v pekle. Kto to mal vedieť, že to bude pravda a ktovie, možno ani ona to netušila. No darmo už teraz nad tým rozmýšľam, už je neskoro...“.No a práve to je dôvod Jeho veľkej trpezlivosti, aby si to čo najmenej z nás takto naveky vyčítavalo. Božia spravodlivosť je skrátka dokonalá, len my málo o nej premýšľame. Tu sa dá napísať veľa veršov, ktoré nám vravia, akí máme byť a ktoré aj poznáme, no myslím si, že v tejto veci nám teraz s Božou pomocou na uvedomenie si podstaty postačí zdravý sedliacky rozum. A teda, otočme si to. Predstavte si, že vy ste ten človek, ktorý koná zlo. Nerozoberajme teraz eventuality typu: kto je zlý a že nie všetci bohatí sú zlí a podobne, len rozmýšľajme nad príkladom. Podarilo sa vám dostať do dobrej funkcie, politiky alebo ste si založili firmu, ktorej sa časom začalo nenormálne dariť. Rozrástla sa a po siedmich rokoch už zamestnávate 2350 ľudí, máte super plat, „široké lakte“, veľa vplyvných známych, kšefty sa len tak hrnú. Využívate systém a zaujímate sa len o seba. Manželku ste po 17-tich rokoch opustili a našli ste si mladú frajerku. Na podriadených kašlete, lebo sú to pre vás len „otroci“ budujúci váš blahobyt. Nemáte problém prepustiť ich a dokonca ste raz niekoho aj osobne zabili, keď vás chcel udať, lebo prišiel na vaše nezákonné machinácie. Lenže vy ste „prachatý“, a tak ste ľudskej spravodlivosti dali „nakladačku“ a pár miliónmi všimného do správnych vreciek ste sa z toho „vykúpili“. No a po 38-mich rokoch takéhoto života pri nejakej príležitosti, možno pri predávkovaní sa heroínom, zázrakom prežijete, následne nato uveríte a Boh vám zjaví, čo ste vlastne zač. Aký ste vy hriešnik a čo všetko ste v živote popáchali. Nechceli by ste byť aj vy zachránený? Neďakovali by ste aj vy Bohu, že vás zastavil a ukázal vám cestu záchrany? Čo keby vám Boh, ktorého prosili vaši podriadení, ktorým ste za tie roky neprávostí ležali v žalúdku, pripravil smrteľnú nehodu na ich oprávnenú (podľa nich) ľudskú túžbu po spravodlivosti? Napríklad za krátené či nevyplatené mzdy? Veď možno tisíce ľudí vás malo v zuboch a želalo vám zlé...Ako by sa vám to páčilo, keby ste prišli o možnosť pokánia? Pozornejší čitatelia nefilozofujte teraz na koho pokyn by sa spôsobila tá havária, či Boha alebo diabla, keď vieme, že Boh nám chce dobre a nie je pokušiteľ. My neprosíme diabla o spravodlivosť, ale vždy výlučne Boha. Preto som spomenul Jeho. Podobných príkladov si môžeme uvedomiť neúrekom. A to aj v omnoho väčšom meradle. Aj tým, čo vyvraždili tisíce či milióny ľudí alebo dali súhlas (kvôli svojim mocenským záujmom), Boh dáva možnosť záchrany. Len čaká, či ju využijú. To, že možno ich to ani nenapadne využiť alebo na to kašlú, potvrdzuje aj nasledovný verš: „Keď bezbožníci rašia ako bylina a prekvitajú všetci páchatelia neprávosti, to preto, aby boli naveky vyhladení.“ (Žalmy 92, 8) Ešte jednu vec treba dodať k tým, čo to robia kvôli moci a majetku (ono tieto dve veličiny sú úzko prepojené). Ak raz máte veľa peňazí, ťažko sa s nimi budete lúčiť. Túto skutočnosť potvrdzuje aj nasledovný verš: „Veru vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. A nad to vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského.“ (Ev. Matúša 19, 23-24) Uvedomte si to a už nikdy sa nerozčuľujte nad tým, že Boh so zlom nekoná. On koná, len my to kvôli hriechu prebývajúcemu v nás nevidíme, kvôli plytkosti nášho zmýšľania.

Ak túžime po spravodlivosti, tak majme stále na pamäti toto slovo: „Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ (Ev. Matúša 5, 6). Len pozor, tá spravodlivosť sa zjaví aj na nás...Tak aby sme neboli prekvapení, že raz sa budeme trápiť spolu s tými, ktorých neznášame...Preto neustále zo všetkého čiňme pokánie.

A tu to aj ukončím, aby nám to „nevyšumelo“ z hlavy.

.: Autor: Radovan Riečan