Ahoj super chlapík alebo super baba!
Vezmi si teraz občiansky preukaz. Pozri sa do neho. Skontroluj si, čo je tam napísané.
Je to správne? Ak áno, tak si vypočítaj svoje roky. Ak sa ti to podarilo tak si odpovedz na otázku: Som už starý alebo mladý?
Čo si o sebe myslíš? A prečo si to alebo ono vlastne o sebe myslíš?
Všimni si to, čo si o tebe myslí Boh. – On ťa nazýva svojim dieťaťom? – To je skutočne zaujímavé. Zdá sa, že Boh vôbec nemá záujem o tvoj občiansky preukaz. – Asi nie je policajtom – ani úradníkom – ani zamestnávateľom...
On je iný. On je  skutočne „ frajer“. Je nad vecou. Vieš prečo? – Lebo ťa stvoril. Daroval ti život. Ty si a večne budeš jeho dieťaťom... Chceš to aj ty? – Chceš byť Božím dieťaťom?
Kdesi v Písme je napísané  „ Ale tým, čo Ho prijali dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno, ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.“ - Bude to asi kdesi u evanjelistu Jána 1 ,  12 a 13.
Ale, prosím ťa, skontroluj si to ešte dnes, pokým na to nezabudneš, aby si si nemyslel, že ťa ťahám za nos.
Teším sa na stretnutie s tebou nabudúce.
Boh ti žehnaj!             
                                     - teraz aj nabudúce...
 
.:Autor: Ján Kollár        

 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Žalm 146, 1 Haleluja! Chváľ, duša moja, Hospodina! Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem; a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem.