Ďalší, v poradí už štvrtý deň, sme pokračovali poznávaním južného pobrežia Islandu, kde je aj mestečko VIK, ktoré je známe tým, že sa tu vyskytuje najviacej dažďových zrážok počas celého roka. Našťastie v našom prípade sa to nepotvrdilo. Fúkal síce silný, studený vietor, ale nezapršalo, čo je v týchto miestach skôr výnimka. Z parkoviska sme zišli na morskú pláž REYNISFJARA, ktorá bola celá úplne čierna od sopečného jemnučkého piesku, ktorý sa vytvoril eróziou z lávovej pórovitej horniny. Tu sa nám otvoril pohľad na šíry, rozbúrený Atlantický oceán, ktorého voda mala teplotu okolo 6 stupňov Celzia. Mohutná sila morských niekoľkometrových vĺn, spôsobená silným vetrom, bola taká nebezpečná, že nás upozornili, aby sme sa nepribližovali k brehu. Bola tu umiestnená aj výstražná tabuľa pred nebezpečenstvom zmietnutia morskou vlnou.
Na tomto mieste som si uvedomila obrovskú silu a mohutnosť tejto nesmierne veľkej vodnej masy. No zároveň som si uvedomila ešte väčšiu silu, majestát a moc nášho Pána Ježiša Krista, ktorý dokázal utíšiť búrku na mori a tým zožal údiv a rešpekt svojich učeníkov, ktorí boli s ním na palube loďky. Takýto zázrak nemohol dokázať nikto iný, iba Boží Syn. „On keď sa prebudil, pohrozil vetru a vlnám. I prestali a nastalo utíšenie ... učeníci hovorili medzi sebou: Kto je Tento, že rozkazuje i vetrom i vode, a poslúchajú Ho?“ (Lukáš 8, 24 – 25)
Nasledujúcou našou zastávkou bol vodopád SKOGAFOSS, vysoký 60 a široký 25m. Nad vodopád sa dalo vyjsť po vyše 300 schodoch, odkiaľ bol pekný výhľad na celé okolie, aj na rieku SKOGA, ktorá je napájaná vodou z dvoch ľadovcov. Okolo padajúcej vody sme videli aj oblúk krásnej dúhy, keďže v jej kvapkách sa odrážali skromné slnečné lúče. Pri pohľade na ňu som si spomenula na zasľúbenie napísané v Starom zákone, ktoré sa udialo po skončení veľkej potopy sveta, že dúha bude symbolom zmluvy medzi Bohom a človekom, že Zem už nebude nikdy viac spustošená vodami potopy. Genesis 9, 12-13. Keď sa pozorne okolo seba zahľadíme, všade v prírode nachádzame Boží obraz a pochopíme, že všetko, čo Pán Boh na tomto svete stvoril, má svoj zmysel, význam a krásu. Je to dokonalé Božie dielo! Preto tak rada cestujem, žasnem a spoznávam tento stvoriteľský zázrak.
Celou cestou sme obdivovali nádherné prírodné scenérie. Svieža šťavnatá zeleň rôznych odtieňov sa striedala s tmavošedými lávovými útvarmi bez vegetácie alebo iba obrastenými machom. Sem-tam sa vyskytol aj nejaký krík alebo skupina stromov. Napokon sme prišli k veľkému 14 km dlhému ľadovcu SOLHEIMAJOKULL, na ktorom sa v značnej miere prejavuje globálne oteplenie. Za posledných 10 rokov sa zmenšil o 800 metrov. Takto sa postupne topia aj iné ľadovce v tejto oblasti. Bol to smutný pohľad na tento ľadovec, ktorý sa stráca priamo pred očami. Je to veľké memento pre ľudí, aby sa spamätali a svojou činnosťou neprispievali k týmto veľkým klimatickým zmenám. Mali by sme si viacej vážiť a ochraňovať prírodu darovanú nám naším Stvoriteľom a neničiť ju v záujme nenásytnosti materiálnymi statkami.
Cestou sme sa ešte zastavili pri ďalšom z mnohých vodopádov - SELJANDSFOSS. Výnimočný bol tým, že sa dal obísť poza padajúcu vodu, a tak nám umožnil zaujímavý pohľad na vodopád z opačnej strany. Chvíľu sme ešte strávili na vyhliadke na známu sopku EYJAFJALLAJOKULL, ktorá v r. 2010 svojou veľkou erupciou a popolčekom spôsobila na niekoľko dní zastavenie leteckej dopravy nad značnou časťou Európy. Tu sme videli na dokumentárnych fotografiách, čo dokáže takýto výbuch sopky spôsobiť. Boli postihnutí nielen ľudia, ale aj zvieratá, hlavne zvláštny druh severských koní, ktoré tu žijú v početnom množstve. Takýchto aktívnych alebo driemajúcich sopiek je tu viacej. Najväčšia a najznámejšia je 1491m vysoká HEKLA, ktorú Islanďania nazývali Brána do pekla. Na sklonku dňa sme sa vracali do našej ubytovne cez hlavné mesto REYKJAVIK, kde sme mali zastávku pri známej vile HOFDI HOUSE. Tu sa v r. 1986 stretli prezidenti USA R.Regan a ZSSR M.Gorbačov a uskutočnili prvý krok k ukončeniu studenej vojny. Je to významné historické miesto, kde sa začala písať nová éra vzťahov medzi Východom a Západom. Na večernom tradičnom záverečnom stretnutí sme si navzájom s nadšením porozprávali svoje pocity a zážitky z nášho pobytu na Islande.
Posledný deň doobeda sme ešte stihli navštíviť niektoré zaujímavé miesta. Bola to známa BLUE LAGOON - Modrá lagúna, jedinečné kúpele, vytvorené vulkánom, kde sme sa už pre krátkosť času nekúpali, iba obdivovali jej okolie a nádhernú tyrkysovú farbu vody. Má vraj výborné liečivé účinky na organizmus, čo sme si už nestihli overiť. Možno nabudúce! Zastavili sme sa aj v sopečnej oblasti GUNNUHVER, kde sú maličké dymiace krátery a krásne pestré zafarbenie celej krajiny. Tu vyvierajúca voda má pod povrchom teplotu aj do 300 stupňov. Do tretice sme navštívili miesto, kde sa nachádza most ponad úzke údolie, ktoré oddeľuje od seba severoamerickú a euroázijskú tektonickú dosku. Tak sme súčasne stáli každou nohou na dvoch rôznych kontinentoch. Cestou na letisko sme ešte stihli ísť na pobrežie v REYKJANESBAER, kde sa v dávnych dobách vyliala láva priamo do mora. Vzniknuté útesy a hromady balvanov vytvorili dobré podmienky na hniezdenie početného vodného vtáctva. Vyšli sme na jeden z útesov, z jeho výšky sme sa pohľadom rozlúčili s Atlantickým oceánom aj s touto nezabudnuteľnou krajinou.
Na letisku aj počas celého letu sme sa opäť vrátili k „rúškovému“ režimu a všetko sme to zvládli bez akýchkoľvek problémov.
Z viedenského letiska sme cestovali do Bratislavy naším turistickým autobusom, v ktorom sme sa ešte na záver pomodlili a poďakovali nášmu Otcovi nebeskému za ochranu a zdravie počas celého nášho putovania, za dobré počasie, za zážitky z nádhernej islandskej prírody a za naše vzácne spoločenstvo bratov a sestier vo viere. Boli sme vďační aj organizátorom tohto zájazdu za námahu, dôveru a odvahu vycestovať do sveta aj v týchto neistých časoch.
Ďakujem Ti, Pane náš, za krásu a pestrosť sveta, ktorý si stvoril pre človeka. Prosím Ťa, buď k nám, hriešnym ľuďom, milostivý a ak je to Tvoja vôľa, zachovaj svet aj pre mnohé nasledujúce generácie. Amen.
.: Autor: Edita Kroľová
