Pre deti, ktorým bolo dopriate poznať svojich starých rodičov, je to nenahraditeľný, veľký dar od Hospodina. Ja som mala to šťastie, že som zažila všetkých štyroch starých rodičov až do môjho 24. roku života. Jedných som mala celkom blízko a lásku druhých som prežívala hlavne cez prázdniny a sviatky.
Mali sme aj so sestrou so všetkými veľmi blízky vzťah. Jedného starého otca sme volali starký a druhého starý apa. Jeden bol murár a druhý roľník. Boli veľmi rozdielni, pretože ich formovalo prostredie, v ktorom vyrastali. Spoločné ale mali to, že obaja sa zúčastnili ako legionári v I. svetovej vojne. Jeden na talianskom fronte a druhý na ruskom. Radi rozprávali svoje vojnové zážitky aj nám vnúčatám, ale priznám sa, že nás to vtedy až tak veľmi nezaujímalo. Čo by som dala za to, keby som si ich mohla vypočuť teraz a položiť im mnohé otázky! Starký, ktorý bol na ruskom fronte a prešiel celou Transsibírskou magistrálou, aj cez Čínu, bol ovplyvnený ľavicovou ideológiou. Bol ale veľký národovec a rozprával nám o svojich stretnutiach a rozhovoroch s J. G. Tajovským, ktorý pochádzal zo susednej dediny a bol mu ako otec, keďže bol už od skorých detských rokov sirotou. Podobne rád spomínal aj na generála M. R. Štefánika.
Starý apa, ktorý bol roľník, bol hlboko veriaci evanjelik a mal veľmi blízko k Bohu a k svojej cirkvi. Niekoľko rokov bol presbyterom. Dobre si uvedomoval svoju závislosť od Pána Boha ako aj väčšina veriacich, ktorí žili na dedine. Zúčastňovať sa na nedeľných a sviatočných službách Božích bolo pre nich samozrejmosťou. Bývali sme u nich do môjho 6. roku života, no po komunistických perzekúciách našich rodičov sme sa museli odsťahovať z juhu Slovenska až ďalej na sever pod Kráľovu hoľu, kde rodičia dostali učiteľské miesto. V mojej detskej duši však zostali trvalé stopy po spolužití so starými, aj krstnými rodičmi, ktorí boli veriaci, praktizujúci evanjelici. Prvé semienko viery zasiala do môjho detského srdiečka práve moja milovaná a bohabojná stará mama. Chodili sme spolu každú nedeľu do kostola, čo bol pre mňa veľký zážitok aj tajomstvo, lebo som ešte máločomu rozumela. Po večeroch sme sa spolu modlili a spievali piesne z Tranoscia. Bolo to pre mňa trochu zvláštne, lebo piesne boli napísané v biblickej češtine a nechápala som význam niektorých slov. Podobne aj modlitba Otče náš bola vtedy v bibličtine, napr. chlieb náš vezdejší ...
Nad posteľou sme mali zavesený obraz Pána Ježiša, modliaceho sa v Getsemanskej záhrade. Veľmi rada som sa naň pozerala. Okrem obrazu boli na stene aj na skle maľované citáty z Biblie, napr. Hrad prepevný jest Pán Búh náš. Okrem citátu bola na ňom namaľovaná Biblia a kalich. Vďaka Bohu sme k starým rodičom chodievali aj po našom odsťahovaní sa na každé Vianoce, Veľkú noc, aj letné prázdniny.
Uvedomujem si nezastupiteľné miesto starej mamy pri mojom spoznávaní Pána Ježiša a Jeho učenia. Som jej za to po celý život nesmierne vďačná. Keď som už ja bola šesťnásobnou starou mamou, často som si spomínala na svoje detstvo a mala som túžbu byť podobná mojej starej mame. Neviem, či sa mi to podarilo, to posúdia v dospelosti moje vnúčatá. Chcela som však vždy využiť spoločné chvíle strávené na chalupe, kde sme si čítali Biblické príbehy pre deti, učili sa niektoré žalmy a pred spaním sme sa spoločne modlili. Ďakovali sme nášmu nebeskému Otcovi za každý prežitý deň, za rodičov, priateľov, za zdravie a všetky dobrodenia, ktoré sme prijali z Jeho ruky. Nedávno, keď som dala mojim najmladším vnukom na výber, či chcú, aby som im prečítala rozprávku o Osmijankovi, alebo biblické príbehy, na moju veľkú radosť si zvolili tú druhú ponuku.
Je veľmi dôležité venovať deťom náležitú pozornosť a od malička a veku prístupnou formou im vštepovať do srdiečka lásku, úctu a dôveru k nášmu Spasiteľovi. Mali by to robiť hlavne rodičia, ale aj starí rodičia. Je to okrem lásky najväčší dar a poklad, ktorý im môžeme po sebe zanechať. Odpusť nám, prosím Ťa, Pane náš, že sme v tom veľakrát zlyhali.
Na záver by som pridala pár úsmevných pravidiel vo vzťahu starých rodičov k vnúčatám: rozmaznávanie je povolené, kuchyňa je otvorená nonstop, sladkosti sú povolené v akomkoľvek množstve, je možné hranie sa dlho do noci, /čas spania sa dá vyjednať/, je potrebné veľa objímania a bozkov ... Vaša stará mama.
.: Autor: Edita Kroľová
