šudia zvyknú hovoriť o odchode človeka z tohto sveta a s tým súvisiacimi úkonmi ako o veciach pre človeka posledných. Nikdy som sa nad tým príliš nezamýšľal, ale...pripúšťam, že človek sa má v učiť až do konca života a treba mu aj rozmýšľať a napokon prehodnocovať aj takto rokmi zaužívané úslovia, ktoré ľudia považujú za overené v praxi. Na túto úvahu ma priviedla kázeň brata Kollára, ktorú som žiaľ pre chorobu nepočul, ale včera mi ju doručili sestry zo spevokolu
Ako člen spevokolu som bol na mnohých rozlúčkach so zosnulými v našom kostole. Konštatoval som, že náš brat farár nikoho nechce vyprevadiť v ústrety Pánovi behom niekoľkých minút, ako som bol svedkom na iných miestach pohrebov, kde by človek bez smútočného oznámenia ani nevedel komu prišiel na pohreb.Kázne brata Janka sú určené predovšetkým živým. Sú podľa mňa veľmi účinné aj na nevercov a samozrejme aj na tých "kresťankov". Viete prečo je v radvanskom kostole toľko pohrebov? Tu je totiž tradične na vysokej úrovni vykonaná rozlúčka so zosnulým.. Kto raz počuje kázeň brata Janka, ten iste vysloví prianie: " Môj pohreb bude v Radvani a bude ma pochovávať tento kňaz."
K úrovni prispievajú v službe aj sestry a bratia zo spevokolu. Nehovorím už o tom, že sestry kostolníčky musia (samozrejme bezplatne), pripraviť technické podmienky a po pohrebe musia všetko upratať.
V tejto súvislosti chcem dať do povedomia našim bratom a sestrán, že v Cintorínskej ulici obhospodarujeme aj neverejné pohrebisko. V minulosti sa málo dbalo na akési usporiadanie hrobov do vyrovnaných tvarov. Najmä sa nešetrilo miestom a medzi hrobmi boli veľké a krivolaké medzery. Teraz sa ich snažíme racionálne zapĺňať urnovými hrobmi a tak šetriť miestom.
Najväčším problémom je teraz údržba zelene, čistenie cintorína a najmä odvoz odpadu. Tu patrí poďakovanie mnohým bratom a sestrám, ktorí po oznamoch prichádzajú na pomoc. Už nás to zmáha lebo mnohí máme aj zdravotné problémy a rokov nám neubúda, ubúda len síl. Takže ochota najmä starších by bola, ale očakávame aj viac mladších a mocnejších
Cintorín je nielen naša vizitka, ale aj slušná podpora nášho hospodárenia zboru. Ak málo prispievame na údržbu a prevádzku kostola a fary, tak aspoň takouto pomocou vynahrádzame a snažme sa prispieť. So správou cintorína je spojených aj veľa administratívnych úkonov. Aj tu Pán poslal dobrovoľníkov. Táto úloha je zabezpečená tiež dobre.
Mal som v každom ohľade na spomínaných postoch menovať našich bratov a sestry. Len z našich radov sú tí dobrovoľníci. Nie vždy je nám všetkým ich pomoc známa. Pozná ich však Pán.Tak ako pozná Pán činnosť desiatok ochotných presbyterov či ďalších ochotných mladých i starších. Inak by náš zbor nemohol duchovne, ani hospodársky prosperovať. Toto si nám treba uvedomiť a poprosiť aj tých, ktorí ešte nemajú nejakú úlohu v zbore, aby vyhľadávali aj oni príležitosti kde treba pomôcť.Keď lekárka môže zametať a lekár kosiť, nikomu nespadne koruna slávy ak by pomohol. Nejde nám le o veci "predposledné". Naopak, účasťou na spolupráci sa buduje spoločenstvo a každú aj dobrovoľnú činnosť zhodnotí Pán. Vďaka Vám známi i neznámi pomocníci. Nech Vám to Pán odplatí.
Autor: Š.Urbašík, zástupca dozorcu
