Vďaka Ti Bože, že Ťa máme. Že Ty si v našej rodinke Pánom. Vďaka Bože, že Ty sám si vymyslel manželstvo a požehnal si ho. Vďaka za to, že môžeme mať dieťatko a ho vychovávať v bázni pred Tebou.

  Túto nedeľu sme nemohli ísť do kostola, lebo Kubko (3,5 roka) mal teplotu. Mne tiež nebolo ktovieako dobre. Ďakujem Ti Bože, že Ty ma učíš, že radosť v Tebe môžem mať aj keď sa necítim byť práve najzdravšia a plná síl... , vďaka za to, že požehnanie od Teba môžem naplno dostávať a cítiť aj pri varení a umývaní riadu. Pre slabosť by som bola najradšej v posteli, ale Ty ma posilňuješ. A tak svojím tempom, tentoraz celkom pomalým sa púšťam do prípravy obeda. Počúvam kázeň na Rádiu sedem a klepem mäso. Tu mi napadne, že Kubkovi tiež pripravím malý lopárik, aby mi pomáhal klepkať. Veľmi sa z toho teší. Potom spolu odkladáme umyté taniere, pekne mi ich podáva. Nikde sa neponáhľame, len spoločne varíme obed. Dnes budeme doma celý deň. Teším sa na to. Pán Boh mi práve ukazuje, že v spomalení a neponáhľaní sa práve nachádzam život, Jeho život. Počas varenia Mu v duchu ďakujem za to Jeho dieťa, ktoré mi zveril do opatery, za Kubka. Ďakujem Mu za tú výsadu, že práve ja ho môžem s Jeho pomocou učiť žiť, pracovať, pomáhať, radovať sa zo života a kráčať vo viere... Dieťa je Boží dar. Práve teraz, keď sa nikde neponáhľam, Boh mi to dáva vidieť úplne jasne. Každá sekunda, každá minúta je dar. Kam sa ponáhľam? Čo mi ujde? „Nič“: vraví mi Môj Spasiteľ. Zastav sa, a objavíš plnosť a krásu života. A tak ja v tej kuchyni som sa cítila ako na Božom nádvorí. A moje srdce naplnil ten Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum... (Fil. 4:7) A pritom robím niečo obyčajné, čo ani nestojí za zmienku, čo chceme mať rýchlo za sebou, aby sme mohli ísť tam a tam, a zažiť niečo zaujímavé. Také varenie je predsa úplne nudné a riad k tomu? Oveľa lepšie je mať umývačku riadu, aby sme nestrácali drahocenný čas, ktorý využijeme na iné, hoci aj Božie veci. Ďakujem Ti, Bože môj, že si mi dal výsadu starať sa o mne po Tebe dvoch najdrahších ľudí, o manžela a o synčeka. Kubko sa rád hrá na kuchára a čašníka. Poprosila som ho, aby prestrel na stôl. Manžel mu ukázal, ako sa dávajú príbory, poskladal k nim aj farebné servítky a mohli sme obedovať. Jedlo s láskou pripravené aj fajne chutilo. Dobre sme sa aj porozprávali, potešili navzájom.  A stalo sa čosi zvláštne. Kubko, ktorý bežne odmieta všetko jesť, ani za stôl si nechce sadnúť, teraz pekne po spoločnej modlitbe spapal polievku aj druhé jedlo. Aj on cítil ten Boží pokoj .
  Včera podvečer som tiež bola v Božích nádvoriach, opäť v kuchyni  Manžel hral na gitare (trénujeme ďalšiu pieseň, ktorú naučíme na stíšení v Nemciach) a ja som žehlila. Žehlím a spievam a s láskou hľadím na manžela ♥, v srdci ďakujem Bohu, že ho mám... Kubko je pri starkej. O chvíľu bolo požehlené.
  Vďaka Bože za Tvoje dary, za Tvoju milosť, za to, že s Tebou aj tie obyčajné veci sa môžu stať veľmi vzácnymi. Vďaka za to, že môžem byť mamičkou a plniť to vzácne poslanie, ktoré si Ty pripravil pre mamičky, aby ho plnili. Milovať svojich manželov a svoje deti, ktoré im požehnáš,  a rozdávať svoju lásku všade, kam prídu. Svet si túto službu neváži, ani my si ju často nevážime a reptáme. Odpusť nám to Pane a daruj nám Tvoju lásku a vďačnosť, prosíme Ťa úprimne.
  Manžel uložil Kubka spinkať a ja píšem, čo mi Duch dáva na srdce. Túžim sa aj s Vami podeliť o to, čo mám v Mojom (Našom) Spasiteľovi. (Už mi je aj fyzicky lepšie, hoci som o to ani neprosila. S mojím Pánom mi bolo aj tak dobre. Vďaka aj za to. „Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, vo Tvojej pravici je večná blaženosť“. Žalm 16:11)
  Len vďaka Tvoje nekonečnej milosti, som v Tebe Bože môj dostala všetko pre tento, aj pre večný život. Ty si môj Pastier. Vďaka Ti. Amen.