Ahojte Slováci! Možno viete, možno nie, no momentálne som sa na 5 mesiacov stala obyvateľom Grécka.
Farky mi pred odchodom dal neľahkú úlohu – každý mesiac napísať článok do Pohľadu. Júnové číslo som nestihla, pretože prvé týždne to bolo veľmi náročné (samá robota, krátka pauza, zasa robota a spať...stále dokola). S týmto som sa zdôverila farkymu, tak sa mi to snažil uľahčiť tým, že mi poslal pár otázok, na ktoré mám odpovedať.
Farky mi pred odchodom dal neľahkú úlohu – každý mesiac napísať článok do Pohľadu. Júnové číslo som nestihla, pretože prvé týždne to bolo veľmi náročné (samá robota, krátka pauza, zasa robota a spať...stále dokola). S týmto som sa zdôverila farkymu, tak sa mi to snažil uľahčiť tým, že mi poslal pár otázok, na ktoré mám odpovedať.
Č.1: Skús sa zamyslieť a napísať napríklad niečo o tom, aké pocity si prežívala, keď si odchádzala zo Slovenska a aké myšlienky ti napádali? Čo sa ti preháňalo hlavou? Pamätáš si ešte na to a chceš sa s tým s nami podeliť?
Pocity... veľmi som sa tešila, ale zároveň som mala aj obavy (keďže 5 mesiacov je celkom dlhá doba). Najťažšie asi bolo rozlúčiť sa s ľuďmi, na ktorých mi záleží, a potom so všetkými možnými aktivitami, ktoré v Ra2ni máme. šutujem, že nebudem na letnom výlete, na Campfeste, na Veronikinej a Peťovej svadbe... Ale určite mi tento môj „výletík“ niečo prinesie do života, minimálne si budem viac ceniť ľudí, ktorých mám okolo seba a ktorí ma majú radi ...
Č.2: Aký bol let a čo zaujímavé si počas neho prežila?
Keďže som letela prvýkrát v živote, bol to pre mňa skvelý zážitok... Aj keď cestou do Nemecka (áno, do Nemecka – cestou sme precestovali pol Európy) nás posadili do mini lietadielka, kde to hrkalo a ešte k tomu som sedela pri okne, všetko som to vďaka Bohu zvládla pokojne. Neprežila som nič extra – v lietadle je v podstate nuda...
Č.3: Čo ti ako prvé napadlo, keď ste pristáli a poobzerala si sa v cudzom svete okolo seba? Ako na teba zapôsobilo miesto, kam vás priviezli z letiska? Bolo to niečo povzbudzujúce alebo niečo, čo vzbudzovalo nedôveru?
Pravdu? Nič pozitívne... Prišiel po nás minibus a prešli sme si asi celý ostrov, kým sme nakoniec prišli na miesto nášho prechodného pobytu. Keď sme prišli do nášho „bytíku“, nebolo to nič extra – ale ako baby sme to dali rýchlo dokopy a už sa nám tu býva super. V okolitých izbách bývajú len zamestnanci hotela, takže sa už dobre poznáme a nemusíme sa báť nejakých krádeží atď...
Č.4: Aký dojem si mala z Grékov, s ktorými si prišla do kontaktu?
Vôbec by som nepovedala, že sú to Gréci, predstavovala som si ich inak (neviem prečo). Najhoršie to bolo v robote, lebo náš šéf Stefano bol prvé 2 týždne strašne prísny, nepočula som od neho hádam ani jednu pochvalu, ale to všetko bolo len kvôli tomu, aby zistil, aké sme, ako vieme pracovať a tak... Ale teraz... už sme jeho LOVE (čiže lásky) a nevymenil by nás za nič. Normálne sa teším aj do práce, pretože už máme také dobré vzťahy vybudované aj s manažérmi, aj s ostanými čašníkmi...Už teraz viem, že lúčenie v októbri bude ťažké.
Tak, toľko zatiaľ z môjho života v Grécku... Grécko zdraví Ra2ň!
Pocity... veľmi som sa tešila, ale zároveň som mala aj obavy (keďže 5 mesiacov je celkom dlhá doba). Najťažšie asi bolo rozlúčiť sa s ľuďmi, na ktorých mi záleží, a potom so všetkými možnými aktivitami, ktoré v Ra2ni máme. šutujem, že nebudem na letnom výlete, na Campfeste, na Veronikinej a Peťovej svadbe... Ale určite mi tento môj „výletík“ niečo prinesie do života, minimálne si budem viac ceniť ľudí, ktorých mám okolo seba a ktorí ma majú radi ...
Č.2: Aký bol let a čo zaujímavé si počas neho prežila?
Keďže som letela prvýkrát v živote, bol to pre mňa skvelý zážitok... Aj keď cestou do Nemecka (áno, do Nemecka – cestou sme precestovali pol Európy) nás posadili do mini lietadielka, kde to hrkalo a ešte k tomu som sedela pri okne, všetko som to vďaka Bohu zvládla pokojne. Neprežila som nič extra – v lietadle je v podstate nuda...
Č.3: Čo ti ako prvé napadlo, keď ste pristáli a poobzerala si sa v cudzom svete okolo seba? Ako na teba zapôsobilo miesto, kam vás priviezli z letiska? Bolo to niečo povzbudzujúce alebo niečo, čo vzbudzovalo nedôveru?
Pravdu? Nič pozitívne... Prišiel po nás minibus a prešli sme si asi celý ostrov, kým sme nakoniec prišli na miesto nášho prechodného pobytu. Keď sme prišli do nášho „bytíku“, nebolo to nič extra – ale ako baby sme to dali rýchlo dokopy a už sa nám tu býva super. V okolitých izbách bývajú len zamestnanci hotela, takže sa už dobre poznáme a nemusíme sa báť nejakých krádeží atď...
Č.4: Aký dojem si mala z Grékov, s ktorými si prišla do kontaktu?
Vôbec by som nepovedala, že sú to Gréci, predstavovala som si ich inak (neviem prečo). Najhoršie to bolo v robote, lebo náš šéf Stefano bol prvé 2 týždne strašne prísny, nepočula som od neho hádam ani jednu pochvalu, ale to všetko bolo len kvôli tomu, aby zistil, aké sme, ako vieme pracovať a tak... Ale teraz... už sme jeho LOVE (čiže lásky) a nevymenil by nás za nič. Normálne sa teším aj do práce, pretože už máme také dobré vzťahy vybudované aj s manažérmi, aj s ostanými čašníkmi...Už teraz viem, že lúčenie v októbri bude ťažké.
Tak, toľko zatiaľ z môjho života v Grécku... Grécko zdraví Ra2ň!
Autor: Maťka Malčeková
