Ako plynula doba nášho pobytu na Novom Zélande, tak sa rozširovali aj naše rozhovory s priateľmi na tému Boh.
Pre nás bola najpovzbudivejšia reakcia Moniek Van Rosum, o ktorej som písal v minulom článku. Každý týždeň nás vozila na plaváreň a ona chodievala hrať netball. V aute sme mali priestor na rozhovory. Často sme sa rozprávali o zbytočných veciach. Dáška mi potom aj vravela, že sa modlila, aby nás Duch Svätý viedol aby sme sa s ňou rozprávali o Bohu. Ja som cestou rozmýšľal, čo povedať a ako začať. Verím, že modlitby boli vypočuté a ja som sa jej spýtal jednoduchú otázku: „Čítaš Bibliu?“. Spýtal som sa to až keď sme zaparkovali pred naším domčekom. A rozhovory sa začali, rozprávali sme sa asi hodinu. Podporili sme ju v čítaní. Povedala nám, že si začala čítať. Sem - tam námatkovo si vyberie nejaký príbeh. Čítavala námatkovo Starý Zákon a dozvedeli sme sa, že sa jej niektoré pasáže veľmi nepáčia. Povzbudili sme ju, aby začala čítať najprv Nový Zákon, lebo tam je zaznamenané učenie Ježiša Krista. Teste pred naším odchodom na Slovensko nám poslala email, v ktorom napísala, že číta niektorý z listov a je tam napísané, že ak dáš svoj život do rúk Ježiša Krista, tak ti dá pokoj a lásku. Ešte dodala, že si myslí, že je to pravda. Nás to naplnilo radosťou z Boha a dodali sme Amen. Modlíme sa za našu sestru v Kristu Moniek, aby zotrvala v našom Pánovi.
Pre nás bola najpovzbudivejšia reakcia Moniek Van Rosum, o ktorej som písal v minulom článku. Každý týždeň nás vozila na plaváreň a ona chodievala hrať netball. V aute sme mali priestor na rozhovory. Často sme sa rozprávali o zbytočných veciach. Dáška mi potom aj vravela, že sa modlila, aby nás Duch Svätý viedol aby sme sa s ňou rozprávali o Bohu. Ja som cestou rozmýšľal, čo povedať a ako začať. Verím, že modlitby boli vypočuté a ja som sa jej spýtal jednoduchú otázku: „Čítaš Bibliu?“. Spýtal som sa to až keď sme zaparkovali pred naším domčekom. A rozhovory sa začali, rozprávali sme sa asi hodinu. Podporili sme ju v čítaní. Povedala nám, že si začala čítať. Sem - tam námatkovo si vyberie nejaký príbeh. Čítavala námatkovo Starý Zákon a dozvedeli sme sa, že sa jej niektoré pasáže veľmi nepáčia. Povzbudili sme ju, aby začala čítať najprv Nový Zákon, lebo tam je zaznamenané učenie Ježiša Krista. Teste pred naším odchodom na Slovensko nám poslala email, v ktorom napísala, že číta niektorý z listov a je tam napísané, že ak dáš svoj život do rúk Ježiša Krista, tak ti dá pokoj a lásku. Ešte dodala, že si myslí, že je to pravda. Nás to naplnilo radosťou z Boha a dodali sme Amen. Modlíme sa za našu sestru v Kristu Moniek, aby zotrvala v našom Pánovi.
Náš čínsky priateľ Paul Cheng nás pozval na večeru. Tradičná čínska večera s pár poznámkami, že Číňania veria, že keď zjem ľadviny z kuraťa, je to dobré na ľadviny atď. Dieťatko sa narodilo v znamení draka atď. Paul je výskumník a vidno, že ho tá práca baví a že ho pohlcuje. Vraví, že nemá toľko času, že musí živiť rodinu. Povzbudili sme ho znovu v čítaní Biblie. Chceli sme ho potvrdiť, že sa nemá starostiť o to, čo bude jesť alebo čo bude piť, ale nech vezme na seba kríž a nasleduje Ježiša a všetko ostatné mu bude pridané. Pán Boh sa ho nebude pýtať, aký bol výskumník, ale aký bol kresťan. Aj skrze Paula nás Pán Boh mocne potešil, keď nám Paul povedal, že najlepšia vec, čo sa od nás naučil, je čítať Božie slovo. Nech ho v tom Pán žehná a sprevádza ho.
S našou priateľkou Melaniou, ktorá v tomto čase už bude vo veľmi pokročilom štádiu tehotenstva, sme tiež mali pár rozhovorov. Hlavne na večeri, na ktorú sme boli pozvaní. Pozvali nás vlastne na večerný čaj „evening tea“. Vtipné na tom bolo to, že sme si naozaj mysleli, že bude podávať čaj, tak sme sa ešte doma navečerali a potom nám ona ponúkla lazane. „Evening tea“ u nich znamená večera a klasický čaj nazývajú „cup of tea“ ako pohár čaju. Mali sme dlhý rozhovor aj o rôznych náboženských skupinách. Dozvedeli sme sa, že ako malá videla, ako sa jej priateľka dala pokrstiť a tak chcela aj ona. Mama jej povedala, že najprv musí prijať do srdca Ježiša Krista. Tak prijala, dala sa pokrstiť a je kresťankou. Na hlbšie témy veľmi nedošlo. Mali sme pocit, že je vlažná. Keď som začal hovoriť o veciach týkajúcich sa kresťanov, zo srandy povedala, že idem hovoriť nábožne. Aj za ňu sa modlíme, aby ju Boh utvrdzoval vo viere.
Našej vedúcej Racheal sme podarovali Bibliu. Bola našou vedúcou, tak na hlboké kamarátske vzťahy neprišlo, ale keď sme u nej boli na večeri, porozprávali sme jej svedectvá z našich životov. Nech ju Pán podporí v čítaní.
Dva dni pred odchodom sme sa stretli s jedným vyučujúcim na univerzite. Išli sme za ním, lebo si od Melanie požičal naše DVD. Porozprávali sme sa o situácii na Novom Zélande. Vysvetlil nám, že na Novom Zélande je silná emancipácia. Ženy na Novom Zélande mali ako prvé na svete právo voliť. A sú na to patrične hrdé. Biblická téma úlohy muža a ženy je bolestivá a nepríjemná téma, na ktorú sa veľa nehovorí. Ďalej nám povedal, že kresťania na Novom Zélande sú slabí v Slove Božom a učenie nie je založené tvrdo na Božom Slove. Označil Nový Zéland za vlažný. Ukázal nám jednu stránku na internete na štúdium Biblie, pozdáva sa mi na doplnenie pomôcok pri štúdiu Biblie.
Na záver chcem dodať, že Nový Zéland je otvorený všetkému. Do krajiny si púšťajú všetky náboženstvá, chcú umožniť homosexuálne manželstvá a podobne. Prevláda obrovská tolerancia voči všetkému.
„Milovaní, neverte každému duchu,
ale zkúšajte duchov, či sú z Boha,
pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta.! (1. Jn 4,1)
S našou priateľkou Melaniou, ktorá v tomto čase už bude vo veľmi pokročilom štádiu tehotenstva, sme tiež mali pár rozhovorov. Hlavne na večeri, na ktorú sme boli pozvaní. Pozvali nás vlastne na večerný čaj „evening tea“. Vtipné na tom bolo to, že sme si naozaj mysleli, že bude podávať čaj, tak sme sa ešte doma navečerali a potom nám ona ponúkla lazane. „Evening tea“ u nich znamená večera a klasický čaj nazývajú „cup of tea“ ako pohár čaju. Mali sme dlhý rozhovor aj o rôznych náboženských skupinách. Dozvedeli sme sa, že ako malá videla, ako sa jej priateľka dala pokrstiť a tak chcela aj ona. Mama jej povedala, že najprv musí prijať do srdca Ježiša Krista. Tak prijala, dala sa pokrstiť a je kresťankou. Na hlbšie témy veľmi nedošlo. Mali sme pocit, že je vlažná. Keď som začal hovoriť o veciach týkajúcich sa kresťanov, zo srandy povedala, že idem hovoriť nábožne. Aj za ňu sa modlíme, aby ju Boh utvrdzoval vo viere.
Našej vedúcej Racheal sme podarovali Bibliu. Bola našou vedúcou, tak na hlboké kamarátske vzťahy neprišlo, ale keď sme u nej boli na večeri, porozprávali sme jej svedectvá z našich životov. Nech ju Pán podporí v čítaní.
Dva dni pred odchodom sme sa stretli s jedným vyučujúcim na univerzite. Išli sme za ním, lebo si od Melanie požičal naše DVD. Porozprávali sme sa o situácii na Novom Zélande. Vysvetlil nám, že na Novom Zélande je silná emancipácia. Ženy na Novom Zélande mali ako prvé na svete právo voliť. A sú na to patrične hrdé. Biblická téma úlohy muža a ženy je bolestivá a nepríjemná téma, na ktorú sa veľa nehovorí. Ďalej nám povedal, že kresťania na Novom Zélande sú slabí v Slove Božom a učenie nie je založené tvrdo na Božom Slove. Označil Nový Zéland za vlažný. Ukázal nám jednu stránku na internete na štúdium Biblie, pozdáva sa mi na doplnenie pomôcok pri štúdiu Biblie.
Na záver chcem dodať, že Nový Zéland je otvorený všetkému. Do krajiny si púšťajú všetky náboženstvá, chcú umožniť homosexuálne manželstvá a podobne. Prevláda obrovská tolerancia voči všetkému.
„Milovaní, neverte každému duchu,
ale zkúšajte duchov, či sú z Boha,
pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta.! (1. Jn 4,1)
Autor: Jarko Beňo
