Dňa 19.10.12 sme sa s mládežou vybrali znovu do terénu a to pozrieť rodinku Kučerovcov. Vyučovanie nadväzovalo na to predchádzajúce. Je to dobré na premýšľanie, nie je to nič extra teologické.

  Prvé slovo, ktoré pán farár vybral na potešenie, bolo z Prísloví, kapitola 7. Slovo začína príhovorom k nám chlapom, že ak chceme niekoho viesť, mali by sme byť aj trochu múdri: „Syn môj, zachovávaj moje reči a schovaj u seba moje prikázania.“ Keď čítam Božie Slovo, nemám čítať bezducho, mám sa nechať tým Slovom vyučovať. Máme ho prakticky zachovávať a žiť: „Zachovaj moje prikázania a budeš žiť, i moje naučenie sťa zrenicu svojho oka!“ Toto Slovo je ako moje oči, lebo ak začnem žiť Božie Slovo, tak svet okolo seba začnem inak vnímať. A ako si chránim svoj zrak, tak mám chrániť aj Slovo Božie: „Priviaž si ich na prsty, napíš na tabuľu svojho srdca.“. Svojimi prstami všetko chytáme, ale by sme aj nemuseli :). Na prsty znamená vonku a na srdce, to je vo vnútri: „Povedz múdrosti: Ty si moja sestra! Rozumnosť nazývaj svojou známou,“. Privlastni si múdrosť Božiu, ako by to bol tvoj blízky. A teraz znovu niečo pre nás mužov: „aby ťa chránila od inej ženy, od cudzej ženy, ktorá sa zalieča svojimi rečami.“ Múdrosť, ktorú máme na prstoch a v srdci nás má chrániť aj od inej ženy. Je tu moja žena a cudzia žena, a tak múdrosť Božia ma má chrániť od cudzej ženy: „Keď som oknom svojho domu cez mreže pozeral, videl som medzi neskúsenými, zbadal som medzi mládežou chlapca bez rozumu,“. Keď je bez rozumu, to neznamená, že je sprostý, že nemá vysokú školu, ale je bez rozumnosti, ktorú dáva Boh: „ako šiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu, keď sa zmrákalo k večeru, keď nastávala noc a tma. A tu mu vyšla v ústrety žena v obleku neviestky a so záludným srdcom, vzrušená a neviazaná; jej nohy nepostoja doma: hneď je na ulici, hneď na námestiach, striehne na každom rohu. Chytila ho a bozkala, s nehanebnou tvárou mu povedala:“ V obleku smilnice (neviestky), sú normálne obleky a potom sú aj dievčence s provokatívnym oblečením a Boh to nazýva oblek smilnice. Mnoho žien a dievčat si neuvedomuje, ako sa obliekajú. Hneď je na ulici a pobehuje. Chodia po baroch, na diskotéky, pobehujú kade tade: „Mala som priniesť obete spoločenstva, a dnes som svoje sľuby splnila, preto som ti vyšla v ústrety, aby som ťa hľadala; našla som ťa.“ Žena splnila obety, ktoré mala naplánované, teda vidíme, že Boh nepíše len o nejakej žene, ale o žene z vyvoleného národa (o tzv. veriacej žene). V tomto svete sú chlapi, ktorí nemajú normálne vzťahy, sú nabudení a nič iné nechcú, len si vrznúť a podobne je zmietaná aj žena a ani dievčence nemajú problém sa s hocikým vyspať: „Prikrývkami som vystlala svoju posteľ, pestrým egyptským plátnom. Pokropila som svoje lôžko myrhou, aloou a škoricou.“ Snaží sa toho chlapíka nejako prilákať: „Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána, užime si lásky. Lebo muž nie je doma, odišiel na ďalekú cestu. Mešec s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca.“ O čom je to reálne? Muž zanedbáva v oblasti sexuálnej svoju ženu. A preto si táto žena takto počína. Je to varovanie pre nás chlapov, že v tejto oblasti máme byť aktívni a nemáme zanedbávať svoje ženy. Ak sa o tomto nevieme úprimne porozprávať ako bratia a sestry, vo svojich rodinách ľahko doplatíme na tieto veci: „Mnohými zvodnými rečami ho zviedla, zvábila hladkosťou svojich perí.“. Radi sa dáme zviesť. Tu by mali byť aj ženy v strehu a mali by si uvedomiť, že ak si ty ku svojmu mužovi odmeraná, netýkavka, nevieš ho naozaj s láskou objať a peknou rečou sa s ním nevieš porozprávať, potom príde iná žena a ona mu dá to, čo ty vlastnému mužovi odmietaš dať. Boh nás aj tu vyučuje našim vzťahom, aby sme vedeli, o čo ide a ako to vyústi, ak sa nemienime správať rozumne podľa Božích prikázaní, s láskou k ženám, s ktorými máme byť jedno telo. „Ihneď šiel za ňou ako vôl, keď ide na jatku a ako jeleň sa zaplieta do siete“. Naozaj my chlapi sme občas ako sprostý dobytok, ale to je len preto, že tá rozumnosť nám chýba. Keď ide za inou ženou, pripravuje si vlastnú skazu, ide na zabitie. „kým mu šíp neprebodne pečeň; ako keď sa vták náhli do osídla a nevie, že mu ide o život.“ Toto by sme mali veľmi dobre vedieť, že nám ide o život. „Teda, synovia, počúvajte ma a dajte pozor na slová mojich úst. Nech ti srdce neodbočí na jej cesty; nezatúlaj sa na jej chodníky. Lebo mnoho je pobitých, ktorých priviedla k pádu, a početní sú tí, ktorých zmárnila. Jej dom je cestou do záhrobia, čo vedie dolu do siení smrti.) Hrnú sa do záhuby.
  Druhým slovom sme pokračovali v Prísloviach v 11. kapitole. Hovorí sa tu o slabosti mužov, a tou slabosťou je pekná žena. Tie najkrajšie ženy majú často najťažšie životy. Muži si chcú s nimi užiť a ony sú promiskuitné a nakoniec s tým nikto nechce nič mať. A teraz je tu pre nás chlapov rada: neporovnávaj svoju ženu s inou ženou a nikdy nepovedz, že tá žena je krajšia ako moja žena. To nikdy nepovedz! Verš 22: „Ako zlatá obrúčka v rypáku svine je pekná žena bez jemnocitu.“ Môže byť pekná, ale keď nemá pekného slova, lásku a cit, je ako krúžok v rypáku svine. Tvoja žena je pre teba najkrajšia a nech takou najkrajšou zostane naveky.
  Ak necítiš k žene potrebu naplno sa jej odovzdať a ten druhý partner to tak nevidí, tak sa ani neberte. Držte sa nekompromisne Božieho slova. Nenechajte sa naštrbiť svetom, diablom, nepochybujte o svojom vzťahu a Boh sa o vás postará. Tvoja žena je dokonalý dar od Jahveho.
  Tretie slovo bolo z listu Galatským zo 6. Kapitoly, verš 2. „Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov.“ Je tu muž a je tu žena a ich spoločný život. V živote a vo vzťahu je dosť veľa bremien (povaha, vie variť, nevie variť, upratovanie, mužské práce, ženské práce). Nikdy si neosvoj toto myslenie, že vybehneš na svoju ženu a povieš jej, že to je ženská práca, to sa mňa netýka a ani ženy nehovorte svojim mužom, to je mužská práca, preto sa to mňa netýka. Nikdy to nespravte, jedni druhých bremená máme znášať. Nemám ruky umyť riad alebo povysávať?

Autor: Jarko Beňo