V piatok 14.12.2012 sme sa vybrali na návštevu k našim súrodencom v Kristu – ku Štubňovcom. Farky začal slovom, že celý svet je v moci toho zlostníka (1. Jn 5,12). Čo nám to slovo chce povedať? V 1.Pt 5, 8 je slovo „Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral“. To, čo chce urobiť s nami, je zožrať nás – teda zabiť. (Trochu sme sa posmiali, lebo keď niečo zjete, potom z toho bude aj nejaký odpad). Toto nás zastaví. Naozaj je jedno, ako žijem? Naozaj chcem tak skončiť? Kto odpovie áno?
Farky nám hovoril o troch podobenstvách.
Farky nám hovoril o troch podobenstvách.
1. podobenstvo:
Pavučina – je v rohu, lepkavá, jemná, mucha sa do nej chytí. Takto funguje diabol, robí pavučiny. My sme muchy. Ak sa mucha chytí do pavučiny, myká sa a nitky sa na ňu lepia a je absolútne bezmocná a je vydaná napospas pavúkovi. Diabol tu namotal mnoho pavučín. Uvedomme si, že diabol je pán v tomto svete. Čo to pre nás znamená, čo nám hrozí? Väčšina ľudí si nič konkrétne nespája s tým, keď povieme diabol. Pravdu tohto slova nevieme vôbec pretlmočiť. Musíme si to uvedomovať obrazne, opticky. Potom pochopíme, kde je problém, kde sa môžeme zamotať. A my sa zamotávame aj v kresťanstve.
2. podobenstvo:
Jazero – sú tam ryby, cítia sa v jazere bezpečne. Jazero – svet, ryby – to sme my. Neočakávame, že v tom jazere nám hrozí nebezpečenstvo. Neočakávame, že niekto do toho jazera hodí červíka (návnadu). Ak zabudneme, že pánom tohto sveta je diabol, sme v „pohode“. On nám hodí návnadu, my sa chytíme a už nás má. Ten, čo hádže červíka, vie, na čo sa chytím. Na každú rybu platí niečo iné. Toto sme my, každý berie na niečo iné. Toto slovo (zo začiatku tohto textu) hovorí: Daj si pozor, aby si sa nechytil! Ani v tomto jazere nie som v bezpečí, nemôžem si myslieť, že nikto nehodí červíka. Hodí. Nehovorte, že diabol je taký a taký, ale použite podobenstvo, aby človek pochopil, že ide o jeho život.
3. podobenstvo:
Labyrint / bludisko – vstúpim tam a zamotám sa, môžem sa motať dlho. Ale toto bludisko nie je prázdne. Bludisko je svet, je v ňom plno ciest. Na každej odbočke je vždy niečo zaujímavé. A potom sa motáme od jednej veci k druhej. Motáme sa a zamotávame. Diabol vie, čo dať do toho labyrintu, aby som nenašiel východ. My sme sa do toho labyrintu usadili, každý si tam niečo nájde. Úlohou je zamotať sa tam a zomrieť a mnoho ľudí nenájde východisko – Ježiša Krista Pána.
Nechytil som sa na háčik? Nekrútim sa v nejakom labyrinte a ani nehľadám východisko? Ako je to so mnou?
Východisko:
(1.Pt 5) „Buďte ostražití, bdejte.“ Daj si pozor, tam je pavučina, tam je jazero, tam je bludisko. Daj si pozor, aby si tam niekde neuviazol. Boh nám radí: „Vzoprite sa pevní vo viere“. Reálne sa máme postaviť diablovi a to znamená: vidieť jazero s návnadami, t.j. musím vidieť svoj život ako bludisko. Ak ho tak nevidíme, tak sú to len táraniny. Musíme vidieť svoje životy a pomenovať problém. Nech Ti tieto slová otvoria oči!
Ešte zaznelo slovo na povzbudenie:
(Jk 4) „Poddajte sa teda Bohu.“ Poddal som sa aj ja osobne už takto Bohu? Skúmajte sami seba. Nemôžem zvíťaziť nad diablom, nemôžem vidieť červíka, ak som sa nepoddal Bohu. Ak sa poddám Bohu, dostávam reálne moc vzoprieť sa diablovi. „A utečie od vás.“ Ten pavúk, čo namotal siete, utečie.
Poddajme sa Bohu, poddajme sa Slovu Božiemu. A potom od nás diabol určite utečie.
Pavučina – je v rohu, lepkavá, jemná, mucha sa do nej chytí. Takto funguje diabol, robí pavučiny. My sme muchy. Ak sa mucha chytí do pavučiny, myká sa a nitky sa na ňu lepia a je absolútne bezmocná a je vydaná napospas pavúkovi. Diabol tu namotal mnoho pavučín. Uvedomme si, že diabol je pán v tomto svete. Čo to pre nás znamená, čo nám hrozí? Väčšina ľudí si nič konkrétne nespája s tým, keď povieme diabol. Pravdu tohto slova nevieme vôbec pretlmočiť. Musíme si to uvedomovať obrazne, opticky. Potom pochopíme, kde je problém, kde sa môžeme zamotať. A my sa zamotávame aj v kresťanstve.
2. podobenstvo:
Jazero – sú tam ryby, cítia sa v jazere bezpečne. Jazero – svet, ryby – to sme my. Neočakávame, že v tom jazere nám hrozí nebezpečenstvo. Neočakávame, že niekto do toho jazera hodí červíka (návnadu). Ak zabudneme, že pánom tohto sveta je diabol, sme v „pohode“. On nám hodí návnadu, my sa chytíme a už nás má. Ten, čo hádže červíka, vie, na čo sa chytím. Na každú rybu platí niečo iné. Toto sme my, každý berie na niečo iné. Toto slovo (zo začiatku tohto textu) hovorí: Daj si pozor, aby si sa nechytil! Ani v tomto jazere nie som v bezpečí, nemôžem si myslieť, že nikto nehodí červíka. Hodí. Nehovorte, že diabol je taký a taký, ale použite podobenstvo, aby človek pochopil, že ide o jeho život.
3. podobenstvo:
Labyrint / bludisko – vstúpim tam a zamotám sa, môžem sa motať dlho. Ale toto bludisko nie je prázdne. Bludisko je svet, je v ňom plno ciest. Na každej odbočke je vždy niečo zaujímavé. A potom sa motáme od jednej veci k druhej. Motáme sa a zamotávame. Diabol vie, čo dať do toho labyrintu, aby som nenašiel východ. My sme sa do toho labyrintu usadili, každý si tam niečo nájde. Úlohou je zamotať sa tam a zomrieť a mnoho ľudí nenájde východisko – Ježiša Krista Pána.
Nechytil som sa na háčik? Nekrútim sa v nejakom labyrinte a ani nehľadám východisko? Ako je to so mnou?
Východisko:
(1.Pt 5) „Buďte ostražití, bdejte.“ Daj si pozor, tam je pavučina, tam je jazero, tam je bludisko. Daj si pozor, aby si tam niekde neuviazol. Boh nám radí: „Vzoprite sa pevní vo viere“. Reálne sa máme postaviť diablovi a to znamená: vidieť jazero s návnadami, t.j. musím vidieť svoj život ako bludisko. Ak ho tak nevidíme, tak sú to len táraniny. Musíme vidieť svoje životy a pomenovať problém. Nech Ti tieto slová otvoria oči!
Ešte zaznelo slovo na povzbudenie:
(Jk 4) „Poddajte sa teda Bohu.“ Poddal som sa aj ja osobne už takto Bohu? Skúmajte sami seba. Nemôžem zvíťaziť nad diablom, nemôžem vidieť červíka, ak som sa nepoddal Bohu. Ak sa poddám Bohu, dostávam reálne moc vzoprieť sa diablovi. „A utečie od vás.“ Ten pavúk, čo namotal siete, utečie.
Poddajme sa Bohu, poddajme sa Slovu Božiemu. A potom od nás diabol určite utečie.
Autor: Jarko Beňo
