Je ráno. Zobúdzame sa. Čítame kapitolu z Biblie. Chystáme raňajky. Všetko vyzerá ako pekné ráno. Pomedzi mraky na nás zasvieti slniečko. Pobalíme stan.
Začína pršať. Všetko hádžeme do tašiek aby nám to nezmoklo. Utekáme sa schovať pod striešku. Pozrieme na kopec – hľadáme tam kamarátov, ktorí vyšli ako prví. Padajú krúpy. Prečkávame dážď. Vyzerá to, akoby sa oblaky trhali. Rozhodli sme sa vyraziť. Po skoro 2 hodinkách začína znovu pršať. Ďaleko za nami počuť blesky. O chvíľu počuť blesky aj pred nami. Pokračujeme ďalej. Prišli sme ku značke. Čas príchodu do chaty je 30 minút. Pokračujeme. Frekvencia bleskov sa zvyšuje. Už máme pred sebou len dva kopčeky. Bleskov je čoraz viac. Prejavuje sa naša slabá viera, alebo je to veľký strach pred Bohom? Toľko vecí sme mohli urobiť lepšie! Prečo by akurát nás nemal ten blesk zasiahnuť? Sme takí hriešni. Boh by hneď mohol požiadať o náš život. Držíme sa za ruky, chceme byť blízko. Ak by Pán chcel, zomrieme spolu. Schovávame sa do kríkov, ako by sme sa chceli schovať pred Božím hnevom. Keby Boh chcel, aj tam nás nájde, nájde nás všade. Ležíme tam 20 minút, celí premočení, blesky hneď okolo nás. Trasiem sa od zimy, upokojujem manželku. Voláme na Boha, aby to prestalo, vyznávame Mu všetky viny. Prosíme, aby nás ušetril. Po nejakom čase sme sa s Božou pomocou upokojili. Rozhodol som, že musíme ísť. Nasledujúcich pár minút, kým sme dobehli ku chate, dal Pán Boh upokojenie od bleskov. Živí sme dorazili do chaty.
Človek si uvedomuje, aký je malý a akú má malú vieru. Prosím Boha, aby nám prisporil vieru. Uvedomujúc si, že vlastný život nemáme v rukách a ako ľahko sa dá stratiť, musíme stále vyznávať, že BOH JE NAJMOCNEJŠÍ.
Človek si uvedomuje, aký je malý a akú má malú vieru. Prosím Boha, aby nám prisporil vieru. Uvedomujúc si, že vlastný život nemáme v rukách a ako ľahko sa dá stratiť, musíme stále vyznávať, že BOH JE NAJMOCNEJŠÍ.
Autor: Jarko Beňo