Myšlienka na túto úvahu vznikla takmer pred rokom, keď som sa len tak zahľadela na našu vtedy takmer dvojročnú dcérku Sisi v postieľke. Ona si tam spokojne ležala v ružovom pyžamku, očká zavreté, líčka ružové a jemný úsmev na tváričke. A v mysli mi prebehla myšlienka ...zázrak stvorenia. Nechala som prúdiť svoje myšlienky ďalej a pri pohľade na ňu ma prenikla bázeň a vďačnosť voči Nášmu Stvoriteľovi. To je fakt zázrak, ako je stvorené z NIČOHO NIEČO. To naozaj môže dokázať len Boh! Pár myšlienok som si vtedy hodila na papier, ale potom som na to pozabudla a článok do Pohľadu som nakoniec nedopísala. Duch Svätý mi však tieto myšlienky znovu pripomenul v čase, keď môj brat s manželkou už každým dňom očakávali narodenie ich synčeka. Ale jemu sa na svet veľmi nechcelo... Oni by ho už radi nosili na rukách, a on nič. Až tu zrazu nám jedno pekné ráno príde fotka malého Matúška, ako sa spokojne usmieva na svet. (Matúškovi aj jeho rodičom želáme veľa Božieho požehania!) A vtedy mi to znovu napadlo – Z NIČOHO NIEČO. „Tak, a teraz ten článok už dopíšem.“ povedala som si.
Náš Boh to krásne a dokonale vymyslel, ako z lásky dvoch ľudí vznikne nová bytosť. To naozaj musel vymyslieť NIEKTO, aby to všetko fungovalo. A predstavila som si napr. stavbu kože, mozog, pohyb rukou... Niekto predsa musel dať podnet na to, aby ľudské telo dokázalo dýchať, hýbať sa, aby jeho orgány mohli koordinovane vykonávať svoje funkcie, a zároveň aby fungovali aj medzi sebou navzájom. A vravím si: „Ako si môže niekto myslieť, že ľudské telo funguje len tak samé od seba?“ A to je len fyzická stránka človeka. Ale človek dokáže aj cítiť, milovať alebo nenávidieť tým istým srdcom, ktorým sa dokáže aj radovať i plakať. Ešte stále si myslíte, že aj toto naše telo dokáže len tak? Serotonín, dopamín..., je to všetko len chémia? A poďme ešte ďalej. A to, že človek dokáže myslieť a hovoriť (zvieratá nehovoria, aká náhoda, však?), tvoriť nové, objavovať nové horizonty, prijímať výzvy, riešiť problémy... aj to je len výsledkom toho, že nejaké bunky, chromozómy, neurotransmitéry si povedia teraz áno, teraz nie? Veľký tresk? To sa fakt tie bunky a molekuly začali množiť len tak samé od seba? A akoby tie bunky vedeli, koľko rozmanitých druhov kvetov, zvierat a ľudí majú vytvoriť? Dal im niekto povel alebo si len tak samé od seba povedali: „Teraz sa ideme množiť a vytvoríme slona, slon je hotový, stačí, ideme na tigra?“ Konštruktér napr. potrebuje nejaké súčiastky, aby z nich zostrojil auto. A Boh? Jeho súčiastka je nehmotná a volá sa LÁSKA. V Jeho pláne stvorenia On z lásky dvoch ľudí tvorí novú bytosť. To, čo sme si my, ľudia, vytvorili z lásky: nevera, plač, rozbité manželstvá, plačúce deti, to je náš problém, nie Boží, aj keď z toho často zvykneme obviňovať aj Boha.
Je to ON, ktorý dal povel na stvorenie a ktorý to pevne všetko držal, drží a bude držať vo svojich rukách! Je to ON, ktorý má úžasnú fantáziu. Len sa pozrite na svet, ktorý stvoril, aký je rozmanitý, pestrofarebný. Z toho všetkého vidím, že Pán Boh je vynikajúci ARCHITEKT, ktorý má dokonale premyslený každý detail a Jeho očku nič neunikne.
A teraz Vám položím jednu otázku. Ak Boh tak krásne a dokonale stvoril svet, prečo my, ľudia, máme taký problém odovzdať mu celý svoj život? Neustále chceme kŕčovite držať opraty nášho života, len aby nám do toho niekto nezasahoval, veď my sami predsa vieme a chápeme všetko najlepšie... Napadlo nám niekedy, že náš ľudský pohľad môže byť veľmi krátkozraký, a že len Boh vidí veci z vyššej perspektívy? Veď ak máme vážny zdravotný problém a dostaneme sa k vychýrenému doktorovi, nebudeme sa ho predsa pýtať na všetky detaily, súvisiace s našou chorobou a jej liečbou, ale s úplnou dôverou sa mu jednoducho zveríme do rúk. Však je predsa vychýrený doktor. A čo Boh? O jeho konaní musíme vždy mať nejaké pochybnosti. A pritom stačí tak málo: jednoducho u v e r i ť! A je jedno, či si človek so štyrmi titulmi pred menom a za menom alebo len obyčajný záhradník. Opýtam sa Vás ešte ináč. Veriť v BOHA je krásne alebo naivné a slabomyseľné? Viera v stvorenie je úbohosť, naivnosť alebo jednoducho realita? On mal krásne plány s nami, ľuďmi, len my sme si to vždy nejako pokazili. A keď pridáme ešte istotu spasenia, Zdroj nevyčerpateľného Pokoja a pravej Lásky... My, veriaci, máme v podstate obrovskú výhodu oproti ľuďom vo svete. My z Jeho milosti poznáme PRAVDU. Vieme, odkiaľ sme a kam ideme, vieme, aké je naše poslanie na tejto zemi a vieme aj, čo nás čaká po smrti. „A poznáte pravdu a pravda Vás vyslobodí“ Jn 8,32. Náš Boh nám v Biblii všetko potrebné povedal a vysvetlil.
Uverila som z Jeho milosti múdremu a dokonalému Bohu, ktorý mne aj Tebe vdýchol dych života. Teším sa tomu, že sa Mu môžem zveriť do rúk a spočinúť v Ňom. Je krásne v Neho veriť, je krásne Mu patriť. Je krásne odovzdať Mu celý svoj život, svoju minulosť, prítomnosť aj budúcnosť, svoje myslenie, cítenie, svoje plány, svoje slabosti, zlyhania aj silné stránky, svoje srdce so všetkými jeho zákutiami, ktoré ani my sami dobre nepoznáme... Keď tak dokonale a krásne stvoril svet, mám istotu, že sa bude o mňa aj naďalej dobre starať. Rada budem naďalej hlinou v Tvojich rukách, Môj Pane.
On je môj aj Tvoj Stvoriteľ, milý čitateľ. Či tomu naozaj veríš a tešíš sa z toho?
PS: Ako sa dostávam k záveru tohto článku, kladiem si obrátenú otázku: „Prečo vlastne väčšina ľudí slepo verí v evolúciu?“
Je to ON, ktorý dal povel na stvorenie a ktorý to pevne všetko držal, drží a bude držať vo svojich rukách! Je to ON, ktorý má úžasnú fantáziu. Len sa pozrite na svet, ktorý stvoril, aký je rozmanitý, pestrofarebný. Z toho všetkého vidím, že Pán Boh je vynikajúci ARCHITEKT, ktorý má dokonale premyslený každý detail a Jeho očku nič neunikne.
A teraz Vám položím jednu otázku. Ak Boh tak krásne a dokonale stvoril svet, prečo my, ľudia, máme taký problém odovzdať mu celý svoj život? Neustále chceme kŕčovite držať opraty nášho života, len aby nám do toho niekto nezasahoval, veď my sami predsa vieme a chápeme všetko najlepšie... Napadlo nám niekedy, že náš ľudský pohľad môže byť veľmi krátkozraký, a že len Boh vidí veci z vyššej perspektívy? Veď ak máme vážny zdravotný problém a dostaneme sa k vychýrenému doktorovi, nebudeme sa ho predsa pýtať na všetky detaily, súvisiace s našou chorobou a jej liečbou, ale s úplnou dôverou sa mu jednoducho zveríme do rúk. Však je predsa vychýrený doktor. A čo Boh? O jeho konaní musíme vždy mať nejaké pochybnosti. A pritom stačí tak málo: jednoducho u v e r i ť! A je jedno, či si človek so štyrmi titulmi pred menom a za menom alebo len obyčajný záhradník. Opýtam sa Vás ešte ináč. Veriť v BOHA je krásne alebo naivné a slabomyseľné? Viera v stvorenie je úbohosť, naivnosť alebo jednoducho realita? On mal krásne plány s nami, ľuďmi, len my sme si to vždy nejako pokazili. A keď pridáme ešte istotu spasenia, Zdroj nevyčerpateľného Pokoja a pravej Lásky... My, veriaci, máme v podstate obrovskú výhodu oproti ľuďom vo svete. My z Jeho milosti poznáme PRAVDU. Vieme, odkiaľ sme a kam ideme, vieme, aké je naše poslanie na tejto zemi a vieme aj, čo nás čaká po smrti. „A poznáte pravdu a pravda Vás vyslobodí“ Jn 8,32. Náš Boh nám v Biblii všetko potrebné povedal a vysvetlil.
Uverila som z Jeho milosti múdremu a dokonalému Bohu, ktorý mne aj Tebe vdýchol dych života. Teším sa tomu, že sa Mu môžem zveriť do rúk a spočinúť v Ňom. Je krásne v Neho veriť, je krásne Mu patriť. Je krásne odovzdať Mu celý svoj život, svoju minulosť, prítomnosť aj budúcnosť, svoje myslenie, cítenie, svoje plány, svoje slabosti, zlyhania aj silné stránky, svoje srdce so všetkými jeho zákutiami, ktoré ani my sami dobre nepoznáme... Keď tak dokonale a krásne stvoril svet, mám istotu, že sa bude o mňa aj naďalej dobre starať. Rada budem naďalej hlinou v Tvojich rukách, Môj Pane.
On je môj aj Tvoj Stvoriteľ, milý čitateľ. Či tomu naozaj veríš a tešíš sa z toho?
PS: Ako sa dostávam k záveru tohto článku, kladiem si obrátenú otázku: „Prečo vlastne väčšina ľudí slepo verí v evolúciu?“
Autor: Katka Riečanová
