„Príďte si zahrať v stredu volejbal alebo futbal“. Takouto pozvánkou začalo naše chodenie do telocvične v Radvani v stredu o 19. hodine. Ja tam chodím s naším Aďkom.

   Rôznych športových a zvlášť futbalových krúžkov existuje veľa. Tento je z môjho pohľadu výnimočný. Na začiatku je totiž okrem telesnej rozcvičky a zabúchania si do lopty aj duchovné povzbudenie, ktoré má na starosti brat farár. Úvodné slovo je veľmi krátke, zvyčajne začína otázkou, ktorá mladých zúčastnených núti zamyslieť sa. „Čomu veríš?“, „Koľko peňazí by si chcel mať, aby si bol šťastný?“, „Na čo sa v živote spoliehaš?“. To sú, okrem iných, otázky, na ktoré spoločne s bratom farárom mladí ľudia hľadajú odpoveď. Mládež je tam rôzna, poväčšine tie správne odpovede hľadajú ťažko . V diskusii, ktorá prebieha, nechýba smiech a dobrá nálada, aj keď by sa mohlo zdať, že sa jedná o vážne témy. Nakoniec sa dozvieme, ako na položenú otázku odpovedá Božie slovo. Obdivujem veľkú trpezlivosť brata farára pri vysvetľovaní a približovaní Božieho slova tejto mládeži. Tvária sa hrdinsky, že ich takéto veci nezaujímajú a ani náhodou ich do života nepotrebujú. Mohlo by sa zdať, že je to škoda času. Viera prichádza z počutia a ja si myslím a verím, že napriek tomu ako sa navonok prejavujú, niečo si z počutého Slova odnesú, pamäťová stopa v nich zostane. Na záver „rozcvičky“ sa pomodlíme, poprosíme o dar viery pre všetkých a ochranu, aby si nikto neublížil, a potom hráme futbal aj volejbal.
Chcem prosiť nášho nebeského Otca, aby vložil do sŕdc všetkých detí túžbu hľadať Božie kráľovstvo, spoznávať Boha skrze Božie slovo. Prosím, daj im vieru, daj, aby Ťa aj títo chlapci uznali za jediného Boha a Pána a prijali Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, aby sa stali svetlom vo svojich kolektívoch a šírili túto vieru ďalej, v škole aj doma.

---